PRE a PROTI: cudzie jazyky už v škôlke?

PRE a PROTI: cudzie jazyky už v škôlke?
24.11.2017 v kategórii Dieťa, autor PaedDr. Dagmar Balúchová, foto: istockphoto.com

Práve sa začala angličtina. Veľmi sa nepodobá na tú, ktorú majú staršie deti v základnej škole. O to viac sa malým škôlkarom páči. No a čo, že ešte nemajú ani 5 rokov, a mnohí z nich majú problém rozprávať aj po slovensky, nieto ešte po anglicky.

Darmo budeme polemizovať, výučba cudzieho jazyka sa stala v našich predškolských zariadeniach populárnou záležitosťou.

Mnohé súkromné materské školy si postavili na tomto bode celý svoj program a vidina detí, ktoré v 6 – 7 rokoch opúšťajú brány materskej školy vyzbrojené do života aj schopnosťami do určitej miery ovládať cudzí jazyk (najčastejšie anglický, hoci sa nájdu u nás materské školy aj s inou ponukou, napr. nemeckým či španielskym jazykom), je lákavá.

Nie je výučba cudzieho jazyka v materskej škole kontraproduktívna?

Je isté, že materské školy majú v prvom rade spĺňať iné úlohy, ako učiť deti cudzie jazyky. Napriek tomu, môže mať aj táto činnosť svoj význam. Hovorí psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD. z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave:

„Deti v predškolskom veku sú schopné prijímať množstvo informácií a dokážu bez problémov prijať nové slovíčka či štruktúry. Vo veku 3 rokov alebo aj skôr je dieťa schopné zvládnuť jeden ale i viac jazykov, hoci je proces osvojovania cudzieho jazyka zložitý.

Ideálne je, ak  je to v prirodzenom prostredí, kde napr. jedna osoba stále komunikuje s dieťaťom v určitom jazyku. Materská škola má veľa dôležitých  funkcií, ktoré sú asi prioritnejšie ako učiť sa cudzie jazyky: socializácia, učenie sa schopnosti spolupráce, komunikácia s autoritami, rovesníkmi, podriaďovanie sa režimu, prejavovanie svojich požiadaviek, tvorivosť, rozvoj telesných schopností, zručností, návykov ap. 

Ak sa však v programe týždňa nájde čas na to, aby sa deti „učili“ hrou aj v nejakom jazyku, nie je to kontraproduktívne. Niekedy je to prestížou či marketingovým ťahom materskej školy prilákať rodičov na to, že v ich škôlke sa učí cudzí jazyk.

Pri nástupe do školy aj tak deti začínajú  všetky z jednej úrovne a hravo dobehnú tých pár slovíčok, ktoré  niektorí ich vrstovníci zo škôlky už vedia.“

„Okno príležitostí“

Na Slovensku je možné učiť cudzí jazyk v predškolských zariadeniach podľa viacerých metód. My sa pristavíme pri metóde Helen Doron English, ktorú nám (ako aj to, ako malé deti vnímajú cudzí jazyk) priblíži hlavná metodička tejto metódy, Mgr. Katalin Deák. 

Na margo skorého zavádzania cudzieho jazyka hovorí: „Neexistuje žiaden argument proti výučbe cudzieho jazyka už v tom najskoršom možnom veku. Vedecké štúdie potvrdzujú, že v procese učenia sa jazykov existuje tzv. „okno príležitostí“, počas ktorého si dieťa dokáže akúkoľvek reč osvojovať rovnako ľahko ako materčinu.

Deti si materinský jazyk prirodzene osvojujú od narodenia približne do 3 rokov, zdokonaľujú sa v ňom asi do 7 rokov. Okolo 7. roku života sa však toto „okno“ začína zatvárať, mozog sa stáva menej pružným a po dovŕšení adolescencie už nie je schopný tak ľahko prijímať žiadny kognitívny systém, vrátane jazyka.

Schopnosť učiť sa jazyk je preto u malého dieťaťa ešte neporovnateľne väčšia ako u školáka. Je pritom úplne jedno, s koľkými jazykmi sa zoznamuje, dokáže sa ich prirodzene naučiť toľko, koľko mu ich naraz umožníme pravidelne a systematicky prijímať.

Výskum metodológie Helen Doron napríklad ukázal, že dvojročné deti, ktoré sa s nami učili angličtinu už rok, spracovávajú jazyky v mozgu rovnako ako odmalička bilingválne deti. Angličtina sa jednoducho stáva pevnou súčasťou štruktúry ich mozgu, presne ako pri materinskej reči.“

K. Deák upozorňuje aj na ďalší argument, ktorý vyzdvihujú aj viaceré medzinárodné výskumy – deti, u ktorých začala dvojjazyčná výchova už v ranom veku, sú neskôr v škole lepšie v čítaní, písaní a vyjadrovacích schopnostiach nielen v materčine, ale aj v cudzej reči. Sú zároveň mentálne flexibilnejšie a kreatívnejšie.

Avšak, veľmi dôležitým momentom pri výučbe cudzích jazykov pre deti je odbornosť a kvalifikácia lektora. „Kurzy by mali byť vždy vedené profesionálom, vyškoleným špeciálne pre výučbu malých detí, ktorý rozumie ich potrebám a hodinu vedie primeraným spôsobom, presne zodpovedajúcim schopnostiam malých žiakov,“ konštatuje K. Deák.

„V Helen Doron English umožňujeme s výučbou angličtiny začať už  3-mesačným bábätkám, pričom kurzy sú zamerané na rozvoj všetkých kognitívnych schopností dieťaťa, aj na budovanie vzťahu s rodičom. Pri práci s bábätkami a deťmi v predškolskom veku je pritom kľúčové harmonické bezstresové prostredie a rôzne aktivity – hudba, tanec, spev, divadielko...

Deti sa učia prirodzene cez aktivity a zážitky. Na našich hodinách pri deťoch do 7 rokov vlastne nejde o výučbu jazyka v pravom slova zmysle, ale o jeho prirodzené osvojovanie. Deti nesmú byť nútené v určenom čase dokazovať, čo sa naučili, nedostávajú známky a vďaka tomu nie sú vôbec v strese.

Pravidelným vystavovaním angličtine sa neučia vedome dodržiavať gramatické štruktúry, ale ich prirodzene „cítiť“. Výučba jazyka sa stáva integrálnou súčasťou života dieťaťa a v spojení s hrami a pozitívnou motiváciou na hodinách vytvára tie najlepšie predpoklady na osvojenie si cudzej reči s ľahkosťou a radosťou.“

Akí učitelia by mali vyučovať cudzí jazyk?

Mnohí odporcovia predškolského vyučovania cudzích jazykov deklarujú svoj negatívny postoj pádnym argumentom – úrovňou lektorov, ktorí cudzí jazyk v materských školách vyučujú.

Aké predpoklady musia títo pedagógovia spĺňať, ozrejmuje PhDr. Michal Kaliňák, riaditeľ Tlačového odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: 

„Títo učitelia musia spĺňať podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, ide o kvalifikačné predpoklady.

Čo sa týka jazykovej prípravy v cudzom jazyku, učiteľ materskej školy podľa vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov, sa na jazykovú prípravu v cudzom jazyku v materských školách vyžaduje vzdelanie uvedené v písmenách A, B a D tejto vyhlášky a absolvovanie štátnej jazykovej skúšky na štátnej jazykovej škole alebo jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie, alebo do 31. decembra 2013 aj vykonanie maturitnej skúšky z príslušného cudzieho jazyka.“

Avšak, podľa našich zistení sa od týchto učiteľov nevyžaduje absolvovanie špeciálnej metodicko-didaktickej prípravy na vyučovanie cudzieho jazyka pre predškolský vek. Čo je dosť zásadné, pretože vyučovanie cudzieho jazyka má iné špecifiká v materskej škole a iné na základnej či strednej.

U malých detí vyžaduje napríklad častejšie opakovanie, odporúča sa viac hudobných vložiek (pesničiek, rýmovačiek ap.), dĺžka vyučovacieho bloku by mala rešpektovať limity tohto veku a schopnosti sústrediť sa, pracovať s textom, imitovať počúvané slová atď.

To všetko sa javí ako maličkosti, ktoré však u detí budujú vzťah k jazyku ako takému, ba čo viac, i k samotnej kultúre, ktorú jazyk predstavuje, pretože v rámci poznávania jazyka sa deti zoznamujú (hoci len virtuálne) aj s danou kultúrou, zvykmi ap.

Zhrnuté a podčiarknuté – nie je jedno, kto a ako učí dieťa cudzí jazyk v materskej škole.  Pretože rovnako, ako môže dieťa v tomto smere veľa pozitívneho získať, môže aj stratiť – v podobe zlých základov jazyka, zlej výslovnosti ap.

Aké sú poplatky za cudzí jazyk v materskej škole?

Oboznamovanie sa s cudzími jazykmi v materských školách sa realizuje väčšinou formou krúžkovej činnosti dopoludnia alebo popoludní, s informovaným súhlasom rodiča/zákonného zástupcu.

Tieto aktivity sa realizujú nielen v súkromných materských školách, ale aj v materských školách zriadených obcou či v cirkevných materských školách ako spoplatnené aktivity.

„Výška týchto poplatkov závisí od miestnych podmienok, ktoré ovplyvňuje okrem iného aj napr. poskytovanie rôznych učebných materiálov pre rodičov, pracovných listov a pracovných zošitov pre deti a iných učebných pomôcok využívaných pri realizácii týchto aktivít,“ hovorí M. Kaliňák a ozrejmuje, kedy môže na to prispievať aj samotná materská škola zo svojich zdrojov:

„Pre účasť svojich detí na krúžku, ktorého náplňou je oboznamovanie sa s cudzím jazykom, sa rodičia/zákonní zástupcovia rozhodujú dobrovoľne, aj s vedomím výšky požadovanej sumy.

Chápe sa to ako nadštandardná aktivita, ktorá nemôže byť hradená z prostriedkov rozpočtu materskej školy, okrem prípadov, ak sa na týchto krúžkoch zúčastňujú len deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

Vtedy, ojedinele, sú tieto aktivity hradené z prostriedkov, ktoré dostávajú materské školy prostredníctvom svojich zriaďovateľov, a to z príspevkov na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.“

Keďže pre dieťa predškolského veku je učenie sa prostredníctvom zmyslového vnímania (zrakom, sluchom ap.) základným spôsobom učenia sa, kladie to zvýšené nároky aj na vybavenosť učební, a tiež na  požiadavky pri vyučovaní cudzieho jazyka.

S čím si napr. vystačia žiaci základnej školy s učebnicami a zošitmi, v materskej škole to kvôli neschopnosti detí čítať a písať musí byť vyvážené väčším počtom vizuálnych a sluchových pomôcok ap., čo túto výučbu predražuje.