Klub NEROZBITNÝCH DETÍ detí: 7 rodičovských darov

Kristína Majerová | 18. september 2019
Klub NEROZBITNÝCH DETÍ detí: 7 rodičovských darov

Kto z nás by nechcel mať nerozbitné deti? Deti, ktoré sú samostatné, odvážne? Deti, ktoré si poradia, nestratia sa, dokážu prekonávať prekážky a pri tom všetkom ostať spokojné? Deti, ktoré keď zbadajú dážď, začnú namiesto frflania v ňom tancovať.

Deti sú rôzne, tak ako sme rôzni aj my, ich rodičia. Máme však spoločnú ambíciu dať im to najlepšie. Čo deťom dáme, to v nich ostane. Ak im dáme hudbu, ostane v nich hudba. Ak im dáme „strieľačku“ na tablete, zabijeme hudbu.

Orientovať sa v tom, čo je pre deti to najlepšie, však nie je vždy také jednoznačné. Na jednej strane máme nové technológie, zlepšováky, edukatívne hračky, super škôlky, no rodičia sa často strácajú pri množstve informácií a poznatkov. Ak však ponúkneme deťom sedem vzácnych a pritom celkom obyčajných, dostupných darov, stanú sa z nich silné osobnosti. Nerozbitné deti. 

7 vzácnych darov nerozbitným deťom

  • Vypnutie technológií
  • Hra, pohyb, sloboda
  • Knihy
  • Vzťahy
  • Hranice
  • Hudba
  • Charakter

Nerozbitní rodičia a  prvých 6 rokov života

Na to, aby rodič dokázal tieto dary odovzdávať svojim deťom, musí občas vynaložiť enormné úsilie. Je to výzva pre neho samého. 

Veď ak chodím do práce, mám deťom 20 minút denne čítať (aj tým, čo už čítať vedia), byť s nimi  hodinu denne na čerstvom vzduchu, ideálne v prírode, športovať, cvičiť aspoň 10 minút denne na hudobnom nástroji, pripraviť zdravú večeru a mať dosť času rozprávať a hrať sa spolu, to rodič musí byť naozaj super nerozbitný. No roky, kedy vieme dať deťom dobré základy do života, utečú rýchlo a nie je ich veľa.

V momente, keď dieťa sfúkne z torty sedem sviečok, má za sebou 364 najviac formujúcich víkendov v jeho živote. S každým ďalším víkendom náš vplyv slabne a slabne, ešte pár do päťstovky a je koniec. Preto nie je jedno, ako s tým krátkym časom naložíme. 

1. Nebezpečenstvo technológií

Podľa prieskumu Agentúry TVS slovenský mladý človek strávi pri obrazovkách 5 a pol hodiny denne (americký 8 hodín denne).  Kde všade by mohol byť, ak by miesto toho robil niečo iné? Ak by namiesto toho cvičil na husliach, po skončení puberty má zmluvu s filharmóniou vo vrecku.

Manželka Billa Gatesa na túto tému napísala: „Ako matka, ktorá chce, aby jej deti boli šťastné a v bezpečí, mám strach. Pri pohľade do minulosti premýšľam o tom, že som to mohla urobiť ináč. Ak by som niektoré veci mohla urobiť ešte raz, pravdepodobne by som dala svojim deťom do rúk počítače oveľa neskôr.

Cesta zákazu nie je správna cesta. Niekto povedal, že existuje svet digitálnej zeleniny a digitálnych sladkostí. My potrebujeme deťom dávať ten svet digitálnej zeleniny –   vyhľadávanie informácií, tvorenie hudby, učenie jazykov, programovanie, edukatívne hry...

Technológie sú dnes najväčšou výzvou pre rodiča práve kvôli tomu, že sa veľmi rýchlo menia a ešte nevieme odhadnúť dôsledky ich enormného vplyvu.

Dôležitosť kníh

Žiadna iná aktivita nemá lepší pomer toho, čo treba investovať v porovnaní s výhodami, ktoré prináša. Ak si deti na knihy navyknú, budú ich milovať a samy si ich pýtať. Čítanie je najjednoduchší a najdostupnejší spôsob,  akým rozvíjať dieťa. Ak sa nevystavuje knihám a časopisom už odmalička, tak mu v prvých 3 rokoch života ujde 30 miliónov slov.

Čítajúce deti sú o dosť múdrejšie, vedia viac o svete, vedia o tom, ako sa učiť, ich mozgy sú zvyknuté na hľadanie súvislostí a sú dostatočne zásobené slovnou zásobou a poznaním mnohorakých vecí, rýchlejšie vyhodnocujú a triedia nové informácie. 

Svet sčítaných detí je širší a hlbší, prechody medzi hmatateľným svetom a realitou hlavou sú povznášajúcejšie pri čítaní ako pri používaní technológií. Dieťa sa naučí, ako fungujú emócie a vzťahy, čím sa líši priateľstvo od nepriateľstva, ako je to s dobrom a zlom.  Nespornou výhodou čítania je, že jazyk kníh je bohatší ako jazyk bežnej hovorovej reči. Pri čítaní si dieťa buduje aj vzťah s rodičom, deti sú kooperatívnejšie, trpezlivejšie a spokojnejšie.

nerozbitne deti

Vedeli ste?

Strata slovnej zásoby v čase, keď rodič prestane čítať dieťaťu, ktoré už vie čítať, je väčšia, ako keby mu rodič nečítal v čase, keď ešte nevie čítať! 

Približne len šestina slovenských rodičov neprestáva v pravidelnom čítaní svojim deťom v čase, keď to deti zvládnu aj samy. Platí tu zákonitosť, že ak sa školákom odoprie pravidelné rodičovské čítanie, strácajú k nemu vzťah. Čím viac rodič číta dieťaťu, tým viac chce dieťa čítať aj samo.

Pohyb, hra, sloboda

Dieťa k svojmu rozvoju ako primárnu vec potrebuje veľa priestoru a voľnosti.  Je dôležité deťom vytvárať veľa príležitostí na voľnú hru v prírode. Nechať ich hrať sa v mlákach, v lesoch, lúkach. Nezabúdajme deťom vytvárať priestor na ovoniavanie kvetov, pozorovanie hviezd a pozeranie sa do ohňa.
Keby sa deti pravidelne a veľa hrali v lese: 
  • boli by menej neurotické, zmizli by mnohé diagnózy, aj väčšina ich psychických problémov
  • boli by zdravšie a vyrovnanejšie
  • zlepšilo by sa ich sústredenie, zvýšila by sa ich kapacita na učenie, ako aj ich rozumové schopnosti

Menej hračiek je viac

Pri podpore kreatívnej a rozvíjajúcej hry je potrebné, aby dieťa nebolo zaplavené hračkami od výmyslu sveta. Je vhodné raz za čas pretriediť hračky, alebo ich aspoň obmieňať. Dôležité je ponechať výtvarné pomôcky, hudobné nástroje, stavebnice, spoločenské hry a hračky, ku ktorým majú deti citový vzťah. Pri nie veľkom počte hračiek sú deti pokojnejšie, viac spolupracujú s rodičmi aj medzi sebou, dlhšie sa sústredia a viac si kreslia a čítajú. Platí pravidlo „čím menej sú v pozornosti veci, tým viac sa do nej dostávajú ľudia“. 
 Dieťa je odmalička nastavené na pohyb, ktorým samotným hýbu tri zákony: 
  • zákon svorky – vedľajším efektom svorky je explózia pohybu (deti sa však menia na vlkov)
  • zákon vypnutého auta (dopriať autu oddych a ísť pešo všade, kam sa dá)
  • zákon VŽDY dobrého počasia (neexistuje zlé počasie, iba zlé oblečenie)

Charakter,  vzťahy a hranice

Najväčším problémom dnešných detí je, že vyrastajú v bubline materiálneho dostatku, dokonalého bezpečia a okamžitého potešenia. Aby v dospelosti dokázali zvládnuť realitu, potrebujú od nás, aby sa naučili čakať, pracovať, nefrflať  a vedieť odolávať nástrahám života. Veľkým pokrokom a zároveň ťažkou úlohou pre nás, rodičov, je nedávať dieťaťu všetko, čo chce a hneď.

Charakter vieme budovať rôznymi cestami. Jednou z nich je učenie vďačnosti. Byť vďačný za všetko, čo mám, že to nie je samozrejmé. Ak si dieťa osvojí pocit vďačnosti, že je skvelé, čo všetko má, dostáva nezaplatiteľný dar. A ako budovať tento postoj vďačnosti? Ak otec 100-krát poďakuje manželke za večeru, dieťa si to napočúva a začne ďakovať samo od seba. Rodič by však mal byť autentický a neriešiť to len formálne. Deti nevnímajú len slová.

Deti zároveň potrebujú jasne určené hranice

Je to ich vnútorná potreba, ktorá súvisí s predvídateľnosťou a bezpečnosťou sveta. Potrebujú ich aj preto, aby v dospelosti zvládli dobre fungovať vo svete a v sociálnych vzťahoch.

Na vyžadovanie hraníc sa snažme nepoužívať bitku, tresty, ani iné úplatky v podobe pochvál a odmien. Bitka do výchovy nepatrí, pretože vo svojej podstate nefunguje. Horšie ako to, že z nej bolí zadok, je, že z nej bolí duša. Zbiť niekoho je ponižujúce. Ako keby do chlapíka idúceho po ulici, niekto kopol a sotil ho na zem. Ujma na tele nie je, ale predsa len, cítime neprávosť. Bitka síce v danom momente môže ukončiť nevhodné správanie, ale v skutočnosti len kumuluje ďalšie nesprávne vzorce. Prináša poníženie, strach, neskôr vzdor a napodobňovanie takého správania – dieťa sa naučí, že agresia a právo silnejšieho je normálna cesta, ako dosiahnuť svoje. A to predsa nechceme.

Spracované na základe knihy Klub nerozbitných detí.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: