Bábätká HUDBU milujú. Aj tie v mamkinom BRUŠKU
Vedeli ste, že už šesťtýždňové bábätko v brušku reaguje na upokojujúcu hudbu alebo spev?
Spev alebo hlas matky môže mať pozitívny vplyv na utváranie nervovej sústavy dieťatka. Sluch je prvý zmysel, ktorý sa drobcovi úplne vyvinie ešte počas pobytu v brušku, vyvíja sa približne do 25. až 26. týždňa. Na zvuky preto reaguje veľmi intenzívne a ak začuje príliš ostrý, silný zvuk dokáže sa aj zľaknúť.
Spievajte bábätkám USPÁVANKY. Zbožňujú váš hlas.
Na bábätká "funguje" Mozart i uspávanky
Bez hudby a spevu si náš život asi už nedokážeme ani predstaviť. Je každodennou súčasťou našich pracovných povinností, relaxu i spoločných chvíľ s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Ani vo vzťahu matka – dieťa by nemal tento dôležitý aspekt chýbať.
Prvé senzomotorické reakcie na hudbu sa začínajú vytvárať v 8. týždni tehotnosti. Reakcia na zvukové podnety predpokladá funkčnosť mozgu, vyvinutú kostru a kožu. Dieťa zachytáva zvuky nielen cez ucho, ktoré je už v 16. týždni kompletné a v 20. týždni je funkčná aj kochlea, ale hlavne cez kostru, ktorá slúži ako rezonátor.
Vysoké frekvencie nad 8 000 Hz sú v maternici filtrované cez kosti, tkanivá a plodovú vodu. Stimulácia zvukom dodáva 70 percent energie pre funkčnosť mozgu, psychický, intelektový rozvoj a hudobnú inteligenciu dieťaťa.
Dieťaťu poskytuje pocit biologickej istoty a emocionálneho bezpečia. Najmä počúvaním barokovej hudby (Mozart, Vivaldi, Bach...), gregoriánskeho chorálu a spievaním uspávaniek dosiahneme stav hudobnej relaxácie, ktorá je sprevádzaná rytmickosťou, pravidelnosťou, zvukovou krehkosťou a harmonickou vyváženosťou. Výskumy dokazujú, že piesne, ktoré matka spievala v prenatálnom období, dieťa preferuje i po narodení.
Spev predstavuje vyššiu kategóriu citových vyjadrení a komunikácia prostredníctvom hudby sa považuje za emocionálnu komunikáciu. Uvedená forma stimulácie spôsobuje pokojnejšie tónizovanie plodu, ktoré predstavuje rytmus podobný srdcovému rytmu matky o frekvencii 60 tepov za minútu.“
Vplyv zvuku na ešte nenarodené dieťa pozorovali aj francúzski psychológovia. Zaujímalo ich, nakoľko sa mení rýchlosť tepu u ešte nenarodeného dieťaťa. Svoje poznatky uverejnili vo francúzskom denníku Le Monde. Psychológovia zistili, že nenarodené deti reagujú, ak im niekto číta rozprávky. Pri čítaní niektorých známych francúzskych rozprávok sa tep pozorovaných ešte nenarodených detí výrazne spomalil a pri niektorých zasa výrazne zrýchlil. Aj toto zistenie podporuje domnienku, že dieťa je vo svojej matke vnímavé, aj keď len na svojej úrovni.
Radšej klasiku ako rock
Rocková či tvrdá metalová hudba „nereže“ každému. Svojich obdivovateľov príliš nemá ani u ešte nenarodených detí. Prudké zmeny rytmu totiž správnemu biologickému vývoju dieťaťa neprospievajú.
Zistilo sa, že prenatálne počúvanie rockovej hudby, klasickej hudby, ako napr. Brahmsa, Beethovena, pôsobilo na deti vzrušujúco, čo sa prejavilo prudkým kopaním nožičiek a zrýchlením srdcovej frekvencie. Hudba s frekvenciou viac ako 90 decibelov, emočné ťažkosti matky počas tehotnosti a hlučné prostredie môže spôsobiť poruchy sluchu.
AKO USPAŤ bábätko
POZOR! Vplyvom pôsobenia nadmerných zvukových podnetov na dieťa môže dôjsť k predčasnému pôrodu, u detí sa prejavuje hyperaktivita a väčšia nervozita po narodení.
Hudobná stimulácia v prenatálnom období ovplyvňuje nielen reorganizáciu neurónovej a synaptickej siete v mozgu, ale aj sluch, ktorý sa najviac podieľa na prenatálnej stimulácii.
Tip Mama a ja:
Púšťajte svojmu bábätku v brušku častejšie jednu melódiu alebo pesničku, na ktorú si zvykne a bude si ju pamätať. Môže vám to pomôcť, keď už bude váš drobček na svete a nebude mať práve svoj deň. Pustíte mu obľúbenú melódiu, ktorú si bude pamätať ešte z čias, keď bol v mamičkinom brušku a vy uvidíte, ako zázračne môže niekedy hudba pôsobiť. Keď bude vaše dieťatko počuť známu melódiu, rýchlejšie sa upokojí a dokonca môže pri nej aj zaspať.
Deti si pamätajú, čo počúvali v mamkinom brušku
Zaujímavé je aj zistenie doktorky Alexandry Lamontovej z Univerzity v Leicestri, ktorá na základe svojich výskumov s kolegami tvrdí: „Vedeli sme, že ľudské plody počujú od 20. týždňa po počatí. Nové však je, že teraz tiež vieme, že deti si až do veku jedného roku pamätajú, akú hudbu počuli v matkinom brušku a dávajú jej prednosť pred inou.“
Pokus, ktorý priniesol toto zistenie, prebiehal nasledovne – niekoľko tehotných žien bolo tri mesiace pred pôrodom požiadaných, aby počúvali konkrétne hudobné skladby. Rok po narodení boli na deťoch týchto žien vykonané testy.
Vedci im púšťali piesne, ktoré im matky v čase ich čakania púšťali, no od pôrodu ich nepočuli. Každému dieťaťu boli skladby prehrané, pričom blikali svetlá, ale len vtedy, ak sa dieťa na svetlá pozeralo. Ak svoj pohľad odvrátilo, svetlá zhasli a hudba umĺkla. Deti rýchlo pochopili, že svojím pohľadom na svetlo môžu ovplyvniť dĺžku skladby, ktorú chcú počuť.
Prekvapivé však bolo, že deti si vždy vybrali tú skladbu, ktorú im matka púšťala tri mesiace pred pôrodom najčastejšie. Deti z kontrolnej skupiny, ktorým nebola hudba pred pôrodom hrávaná, sa pri teste nezaujímali o žiadny z prehrávaných hudobných motívov. Lamontová tvrdí, že v teste nerozhodovalo, aký hudobný štýl matky vybrali a nepotvrdila sa ani hypotéza, podľa ktorej sa intelektuálne lepšie vyvíjajú deti, ktoré počúvajú od raného veku klasickú, popovú hudbu alebo reggae.
