5 tipov pre rodičov náročných detí

Redakcia | 5. september 2021
Náročné deti

Špeciálne potreby už od narodenia – to je typické pre náročné deti. Sú citlivejšie na všetky podnety, veľa plačú, dožadujú sa vašej neustálej pozornosti a opatery a z týchto náročných bábätiek neskôr vyrastú nároční škôlkari.

Všetko extrémne prežívajú a akékoľvek príkazy, zákazy či zmeny v tom, čo dôverne poznajú a majú zaužívané, dokážu vyvolať reakciu v podobe kriku, plaču či hádzania sa o zem.

To, aké vaše dieťa je, nezmeníte (ani sa o to nepokúšajte), prispôsobte sa a veďte ho milujúcou, no pevnou rukou:

  • 1. V prvom rade sa upokojte vy.
    Vaše rozhádzané emócie vám plačúce a kričiace dieťa upokojiť nepomôžu. Miesto prilievania oleja do ohňa sa vydýchajte, vyjdite na chvíľu z miestnosti a vráťte sa, keď budete cítiť, že opäť rozmýšľate triezvo a logicky.
  • 2. Skúste zmeniť vety tak, aby nevyznievali ako zákaz.
    „Samozrejme, že si môžeš dať sušienku, dopapaj obed a je tvoja!“ „Som veľmi rada, že dokážeš tak parádne loziť, poď si to vyskúšať na ihrisko, tam ti to pôjde lepšie ako na kuchynskej linke.“
  • 3. Keď je niekto pod vplyvom emócií, logika ide bokom.
    To platí u detí aj u dospelých. Keď chcete vysvetliť dieťaťu, prečo musíte odísť z ihriska, v prvom rade sa sústreďte na to, aby sa upokojilo a počúvalo vás, až potom môžete začať láskavým tónom šermovať pádnymi argumentmi.
  • 4. Dajte mu na výber.
    Ak viete, že si napríklad nebude chcieť obuť topánky, miesto príkazu „Obuj si topánky!“ skúste „Chceš si obuť tieto modré alebo si dnes dáš červené?“
  • 5. Pomenujte emócie.
    Ak vidíte, že čosi nie je v poriadku, skôr ako príde k výbuchu, nazvite pocity slovami a vyjadrite pochopenie. „Vidím, že si smutný, že tvoja obľúbená rozprávka už nechodí. Tiež by som z toho bola smutná.“ Pomenovaním dostane emócia konkrétnejšiu formu a spolu s pocitom, že niekto jeho problém chápe, je pre každého ľahšie sa s ním vyrovnať.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: