Chôdza: kedy začne dieťa samostatne chodiť?

Chôdza: kedy začne dieťa samostatne chodiť?
11.12.2017 v kategórii Batoľa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Detičky sú individuality a nič, čo sa ich týka, nemožno zovšeobecňovať. Ani vývin chôdze.

Nedá sa presne stanoviť, kedy je ten čas, to obdobie, v ktorom by dieťa malo začať samostatne chodiť. Niektoré to zvládnu už v desiatom mesiaci, iným to trvá aj do roka a pol.

Kedy sa treba začať obávať, respektíve kde hľadať príčinu, čoho sa vyvarovať, ako k deťom pristupovať, ak samy nechodia, čo robiť a čo, naopak, nerobiť? Aj s týmito otázkami nám pomohol popasovať sa detský neurológ MUDr. Peter Oríšek.

Kedy začne dieťa samostatne chodiť?

Zvyčajne začínajú detičky chodiť samy, bez pomoci, okolo dvanásteho mesiaca života. Ale sú aj také, ktoré bežkajú už ako desaťmesačné. Naopak, netreba sa predčasne strachovať, ak vaše dieťatko ešte nechodí samo ako pätnásťmesačné.

Rozdiely sú naozaj veľké. Nenúťte deti do ničoho, najlepšie je nechať všetko na ne, ony samy najlepšie vedia, čo zvládnu a čo nie. Kedy je teda treba vyhľadať odborníka?

„Každé dieťa je individualita a vyvíja sa svojím tempom. Tabuľky, ktoré určujú, čo má dieťa dokázať v určitom veku, sú len priemerom z mnohých detí. Chôdza a jej vývoj je – rovnako ako aj iné schopnosti – geneticky zakódovaná.

Ak dieťa samostatne nechodí po 12. mesiaci života, ale nezaostáva v iných funkciách – jemná motorika, rečový vývin – nebýva nutná žiadna liečebná intervencia. Najskôr treba pátrať, kedy začali chodiť obaja rodičia,“ upresňuje MUDr. Oríšek.

„Chodúľka“: radšej nie!

Mnohé mamičky si „uľahčujú“ život tým, že posadia dieťa do chodúľky, pomôcky ľudovo nazývanej tiež „pavúk“,  a myslia si, že sa tak naučí rýchlejšie chodiť. Je to omyl, ktorý môže narobiť viac škody ako osohu.

Za najväčšie negatívum, ktoré môže u detí v neskoršom období spôsobiť rôzne deformácie, možno považovať nadmerné zaťaženie chrbtice a kĺbov dieťatka. Dieťa, ktoré ešte nevie samo stáť, nie je zrelé na chôdzu a my nemôžeme tento vývoj nijako ovplyvniť ani posunúť.

Ďalším negatívnym javom, ktorý by vás mohol odradiť od zakúpenia chodúľky, je chôdza po špičkách. Už na prvý pohľad sa dá rozpoznať dieťa, ktoré trávilo čas v „pavúku“.

Detičky sa odrážajú špičkami a je potom veľmi ťažké ich od tohto návyku zbaviť. Správna chôdza spočíva v používaní celého chodidla, a to tak, že najskôr treba použiť pätu, potom postupne vystrieť celé chodidlo až k bruškám a nakoniec sa odraziť od prstov. Nie opačne, od prstov smerom k päte.

Chodúľka, áno či nie?
Prečítajte si tiež:

Chodúľka, áno či nie?

„V poslednom období sa objavuje veľa článkov zameraných proti „pavúkom“ a plne sa s nimi stotožňujem. Deti v pavúku nestoja ale visia. Často sú takto „postavované“ deti už od 6. mesiaca veku, kedy ešte nie sú osové svaly v takom stave, aby udržali chrbticu v správnom postavení.

Dieťa dočahuje nôžkami na zem a väčšinou ide na špičky, skracujú sa Achillove šľachy, a neskôr je problém s chôdzou. Po špičkách sa dieťa chodiť nenaučí, nemá stabilitu,“ upozorňuje detský neurológ.

Kedy urobí dieťa prvé kroky?
Prečítajte si tiež:

Kedy urobí dieťa prvé kroky?

Nebojte sa vyšetrenia u neurológa

Nervová sústava, ktorá všetko riadi, je neuveriteľne komplikovaný systém a my sa ho teraz nebudeme snažiť analyzovať. Podstatné je, že procesy dozrievania nervovej sústavy prebiehajú u každého dieťatka individuálne, u jedného rýchlejšie, u iného pomalšie, čo má za následok okrem iného i to, kedy dieťatko začne chodiť.

Prečo sa teda odporúča návšteva neurológa pre detičky, ktoré sa so samostatnou chôdzou, povedzme, troška oneskoria?

Ako prebieha vyšetrenie a na čo sa lekár zameriava?

MUDr. Peter Oríšek: „Pri pátraní po poruchách chôdze je nutná podrobná anamnéza. Pátrame po neurovývinových a svalových poruchách v rodine – pohybové a mentálne zaostávanie, kedy sa chôdza vyvíjala u rodičov a  súrodencov dieťaťa, ako prebiehala gravidita, samotný pôrod.

Či bolo nutné kriesenie po narodení, bolo v inkubátore, malo žltačku s nutnosťou ožarovania – pri vysokých hladinách bilirubínu – ako celkovo prospieva, či už prekonalo nejaké ochorenia. Robí sa štandardné neurologické vyšetrenie zamerané na konkrétny vek a tiež ultrasonografické vyšetrenie na vylúčenie organickej príčiny (dieťa musí mať ešte otvorenú veľkú fontanelu-lupienok). Vyšetrujeme tzv. polohové reflexy.“

Ak sa zistia odchýlky, aký je ďalší postup?

Čo musí dieťatko podstúpiť? Ďalšie vyšetrenia, prípadne cvičenia? „Ak pri vyšetreniach zistíme odchýlky od normy, ďalší postup závisí od stupňa odchýlky. Dieťa sa môže odlišovať len v jednom alebo dvoch polohových reflexoch, ide väčšinou o nezávažný stav, ktorý dieťa v ďalšom vývoji dobehne bez nutnosti liečby. 

Výraznejšie odchýlky bývajú spojené so zmenami v napätí svalov – hypertonus (svalové napätie je oproti norme zvýšené) alebo hypotonus (svalové napätie je oproti norme znížené). Zmena napätia svalov môže byť celková alebo len čiastočná, hlavne na dolných končatinách.

Zmeny svalového napätia u dojčiat sú vo viac ako 90 % prípadov spôsobené poruchou na úrovni mozgu, len ojedinele na úrovni miechy alebo svalu.

Podľa úrovne poruchy zameriavame ďalšie vyšetrenia. Ultrasonografiu mozgu, ak je to možné, však robíme vždy, lebo porucha nemusí byť len na jednej úrovni. Toto vyšetrenie je nebolestivé, ľahko dostupné, nie je nutné žiadne farmakologické tlmenie, nemá žiadne vedľajšie účinky a možno ho opakovať.

Pri hypotonii aj hypertonii odosielame dieťa na rehabilitáciu, kde rodičov naučia cviky, ktoré upravia poruchu vo vývoji. Najčastejšie je to Vojtova reflexná rehabilitácia.“