Chronologický vývoj dieťaťa - šiesty mesiac života

6. mesiac vývinu dieťaťa je obdobím výrazných zmien ako v emočnom prežívaní dieťaťa, tak aj v motorickom vývine.

Ak sme sa dieťatku v predchádzajúcich mesiacoch venovali a napomáhali rozvíjaniu jeho motoriky, tak sa teraz dokáže samé pritiahnuť nielen do sedu, ale aj do stoja. Ak podáme šesťmesačnému dieťaťu prsty, dokáže sa pritiahnuť do stoja tým, že sa prehne a prechádza rovno z ľahu do stoja na nohách. Jeho úchop je natoľko silný, že sa chvíľu udrží voľne visiace alebo v stoji na rebríku. Niektoré deti sa naučia koncom 6. mesiaca aj plaziť, najmä za pomoci rúk.

V šiestom mesiaci sa už objavuje aj zámerné prekladanie predmetov z ruky do ruky, ktoré umožňuje dieťaťu lepšie spoznať predmet tým, že ho prevracia, otáča, uchopuje v rôznych polohách, mení sa jeho tvar.

Emocionálne prejavy: Hovorili sme o tom, že dieťa v 2. štvrťroku, ak je zdravé a spokojné, sa často usmieva a pri stretnutí so známym človekom sa hlasno smeje a mrnká si a neustále sa niečím zaoberá. V tomto období takmer vôbec neplače. Jeho vzťah k najbližším osobám je v 6. mesiaci natoľko pevný, že jeho náhle prerušenie môže vyvolať vážnu poruchu duševnej aj telesnej rovnováhy. Prítomnosť matky a otca mu dáva pocit bezpečia a istoty, ktorý sa stráca pri odlúčení od nich.

6. mesiac je charakteristický aj tým, že dieťa začína samo aktívne nadväzovať kontakty so svojím okolím. Vydávaním hlasných zvukov, dotýkaním sa mamy upozorňuje na seba a pozoruje ako matka na jeho pokusy reaguje. Niektoré svoje želania už dokáže vyjadriť správaním. Taktiež už dieťa začína rozumieť niektorým gestám a mimickým výrazom blízkych osôb a reagovať primerane na niektoré slová – napr. sa pozrie na predmet, ktorý mama pomenuje. Čiže porozumenie a dorozumievanie sa kráča ruka v ruke s primeraným reagovaním. Tento proces je uľahčený tým, keď je dieťa v starostlivosti malého počtu ľudí. Ak je okolo dieťaťa príliš veľa ľudí – množstvo rôznorodých podnetov a signálov a prejavov dieťa mätie a znemožňuje mu nadviazanie hlbších citových vzťahov.

Ako sa dieťa učí používať hlas na nadviazanie sociálneho kontaktu.

Mrnkanie v 6. mesiaci už má za úlohu aktívne nadviazať styk s matkou – napr. matka si dieťa nevšíma, ale dieťa sa na ňu pozerá a snaží sa ju rôznymi zvukmi na seba upozorniť.

Nasledujúce hry napomáhajú rozvíjaniu schopnosti dieťaťa využívať svoj hlas na dosiahnutie vzájomného kontaktu s okolím.

1. Privolávanie hračiek.
Keď má dieťa „hovornú“ náladu, mama si prikryje tvár plienkou. Dieťa zamrnká a matka si stiahne plienku z tváre, zasmeje sa a tiež mu zamrnká a o chvíľu si opäť prikryje tvár plienkou. Dieťa veľmi rýchlo pochopí princíp hry a začne zámerne na mamu pokrikovať, aby sa mu ukázala.
2. Podávanie hračiek.
Keď dieťa zamrnká – vydá nejaký zvuk – mama mu podá nejaký zaujímavý predmet – nechá ho chvíľu sa s predmetom hrať a potom mu ho jemne zoberie. Keď dieťa opäť zamrnká, podá mu inú zaujímavú hračku. Opakujeme asi 5 – 6 krát, 2- 3 krát denne.
3. Dvíhanie dieťaťa po vydaní hlasu.
Keď dieťa zamrnká, zdvihne ho mama do výšky pod pazušky, veselo sa naňho usmeje a znovu ho položí na chrbátik. Cvik urobí opäť, keď dieťa zamrnká. Opakujeme 5 – 6 krát. Nemusíme dieťa dvíhať, môžeme s ním urobiť iný pohyb, ktorý dieťa obľubuje.

Ako sa dieťa učí rozumieť slovám.

Pred rozvíjaním aktívnej reči – rozprávaním a používaním slov – sa u dieťaťa rozvíja pasívna slovná zásoba. Dieťa sa učí rozumieť slovám. Predtým, ako dieťa začne nejaké slovo aktívne používať, musí sa naučiť a vytvoriť si zásobu pasívnych slov.

Reakcia na „slovo“ – nie na zvuk hlasu - sa začína objavovať u dieťaťa práve v 6. mesiaci života za určitých podmienok.
Ak pozoruje dieťa napr. hodiny, sprevádzame pozorovanie slovami – hodiny tik, tak. Ak neskôr vyslovíme slovo „hodiny tik, tak“ na obvyklom mieste a obvyklým  spôsobom vtedy, keď hodinám dieťa nevenuje pozornosť a dieťa otočí hlavu a zrak k slovom naznačenému predmetu, je to dôkaz, že si dieťa vytvorilo spojenie medzi slovom a objektom a rozumie mu.

1. Otočenie zraku k slovom označenému predmetu.
Všímame si, ktorý predmet v byte dieťa najviac zaujíma. Väčšinou je to niečo, čo je nápadné farbou, veľkosťou, leskom, mení sa. Dôležité je, aby zostával neustále na rovnakom mieste. S dieťaťom sa postavíme niekde blízko predmetu, sústredíme jeho zrak na predmet a pomenujeme ho napr. hodiny, lampa ... Opakujeme to viackrát za deň. Občas sa spýtame: „Kde je lampa?“ vtedy, keď sa dieťa nedíva na menovaný predmet. Postupne sa dieťa otočí smerom k pomenovanému predmetu.
2. Otočenie zraku k slovom označenému predmetu pri zmenených podmienkach.
Keď sa nám podarí vyvolať u dieťaťa otočenie hlavy smerom k predmetu, začíname meniť podmienky – napr. sa postavíme na iné miesto ako predtým, držíme dieťa iným spôsobom, neskôr požiadame, aby sa to pýtala iná osoba. Tým sa vytvára asociácia medzi predmetom a slovom a súčasne sa rozvíja abstraktná schopnosť myslieť.

Rozvíjanie sociálnych zručností dieťaťa.
V období 6.mesiaca využívame návštevy priateľov a známych na to, aby sme ich požiadali, či by sa mohli 3 – 5 minút venovať dieťatku – popestovali ho v náručí, chodili s ním po izbe, ukazovali mu hračky, predmety, rozprávali sa s ním ...., aby si dieťa zvyklo na cudzích ľudí a nebálo sa s nimi nadviazať kontakt. Dôležité je, aby bol rodič vždy prítomný pri dieťati.

TIPY NA HRU NA CHRBTE
Dieťa sa stáva priam majstrom na hry v tejto polohe – najmä ak má dostatok rôznorodých hračiek, ktoré dokáže chytiť každú do inej ruky a držať si ich a prezerať si ich veľmi starostlivo a skúmať ich aj ústami. Okrem hračiek a rúk sa stávajú výbornou hračkou aj vlastné nohy dieťaťa. Tým poznávajú svoje vlastné telo a rozvíja sa motorika. Spočiatku si dieťa dočiahne len na kolienka a postupne dočiahne na chodidlá a prstami nožičky priamo do pusy.

HRY PRI STOLE
Dieťatko si posadíme na kolená ku stolu, na ktorom sú položené hračky. Dieťa lákame, aby sa hračiek dotýkalo a skúmalo ich. Vyberáme také hračky, ktoré sú asymetrické a rôzne veľké, aby bolo dieťa nútené používať obe ručičky a tiež prispôsobovať úchop a nastavenie ruky veľkosti predmetu.

Plienkou prikryjeme predmety tak, aby to dieťa videlo a lákame dieťa, aby si predmet zobralo tým, že si plienku nadvihne.

Základným predpokladom pre činnosti s dieťaťom je jeho radostná a spokojná nálada. Len vtedy, ak je dieťa spokojné, je možné rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti.

Ako spoznáme, že je dieťa unavené a malo by ísť spať?
Únava sa u detí neprejavuje vždy rovnako. U niektorých detí sa prejavuje zívaním, žmolením si očí, poklesom pohyblivosti, či nechuťou k hre. Existuje však tzv. dráždivý typ detí, u ktorých sa únava prejavuje naopak tým, že sú nepokojnejšie, oveľa pohyblivejšie – a často len skúsený pozorovateľ zistí, že tieto aktivity nie sú prejavom sily, ale naopak útlmu.

Existuje niekoľko znakov, ktorými dieťa prejavuje únavu:
Ak je dieťa unavené:
a) vývinová úroveň jeho aktivít klesá – to znamená, že sa začína správať tak ako pred 1 – 2 mesiacmi a nové schopnosti nie je možné u dieťaťa vyvolať;
b) jeho nálada je labilnejšia – zhoršuje sa aj po nepatrnom podnete, ktorý by si dieťa inak ani nevšimlo;
c) jeho aktivity sú oveľa rytmickejšie – rytmicky pohybuje hlavou, trupom, končatinami – sú stereotypne sa opakujúce;
d) objavujú sa primitívne reflexy – napr. cmúľanie prstov;
e) prejavuje sa to v pohyboch a držaní tela – v ľahu na brušku dvíha hlavičku len málo, hračku len drží;
f) jeho spolupráca klesá – je pasívne, bez záujmu;
g) má červené očká, šúcha si oči a zíva;
h) prejaví sa to pohybovým nepokojom – bezcieľne pohybuje celým telom.

Často sa rodičia práve týchto „dráždivých“ detí domnievajú, že sa im „ešte nechce spať“. Ak sa deti uložia ešte pred objavením „motorického nepokoja“, väčšinou ľahko zaspia a pokojne spia. Ak však už dôjde k nepokoju, deti zaspávajú veľmi ťažko a spánok býva nepokojný a deti sa skoro budia.

Ak ste s dieťaťom v kontakte a rozprávate sa s ním, cvičíte a pozorujete ho, viete odhadnúť a poznáte niektoré individuálne známky, ktorými sa únava prejavuje. Akonáhle sa únava prejaví, prerušíme činnosť s dieťaťom a necháme ho oddýchnuť a spinkať. Nečakáme, kým sa únava prejaví výrazným spôsobom – to by sme dieťa preťažovali a mohlo by to mať na neho negatívne dôsledky ako po telesnej tak po duševnej stránke.

Hry a hračky vhodné pre dieťa

Najvhodnejšie sú predmety, ktoré sú farebné a tým príťažlivé pre dieťa. V tomto období si vystačíme aj s predmetmi, ktoré sa nachádzajú v domácnosti – lyžica, varecha, hrnček – kedy učíme dieťa uchopovať rôzne predmety do rúk a tak rozvíjať jeho motorické zručnosti. Vhodné sú tiež napr. balón zavesený nad postieľkou dieťaťa, aby sa ho mohlo dotýkať rukami a nohami, kocky, ktoré dieťa môže chytať do rúk a udierať nimi – bolo by dobre, aby neboli príliš veľké a vydávali nejaký zvuk, rôzne gumené hračky – pískacie, hračky z molitanu, ktoré menia svoj tvar po stlačení, gumená hadička, ktorá umožňuje vytvárať rôzne oblúky, plienka, papier ...

Dôležité: pri manipulácii s hračkami nenechávajte dieťa samé, aby si neublížilo.

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.