Okom odborníčky: poruchy rastu u detí

• dedičné faktory,
• správna funkcia vnútorných orgánov a hormónov ovplyvňujúcich rast.

• správna výživa dieťaťa,
• kvalitné psychosociálne zázemie.

Hormóny, ktoré najviac ovplyvňujú rast, sú rastový hormón, hormóny štítnej žľazy a sexuálne (pohlavné) hormóny.

Zdravý rast dieťaťa

Poznáme štyri štádiá rastu – vnútromaternicové, dojčenské, obdobie predškolského a mladšieho školského veku a napokon rast v pubertálnom období. Každé z týchto období má svoju špecifickú charakteristiku a dynamiku. 

Niekoľko zaujímavých faktov k rastu dieťaťa

Dieťa najviac vyrastie v 1. roku života – 22 až 25 cm. Takýto prudký rast sa už nikdy neopakuje!  V predškolskom a mladšom školskom veku sa rast spomaľuje na 5 až 7 cm za rok. 

Prečítajte si: Vývoj dieťaťa mesiac po mesiaci

K zrýchlenému rastu dochádza opäť v pubertálnom období, a to na 8 až 12 cm za rok. Rast končí uzatvorením rastových zón na dlhých kostiach, kde vplyvom najmä rastového hormónu prebieha rast do dĺžky počas celého detstva. 

Z uvedeného je jasné, že rast a dosiahnutie dospelej, tzv. definitívnej výšky, je zložitý proces. Pomerne často sa preto stretávame s poruchami rastu, ktoré majú veľmi rôznorodé príčiny. Najčastejšie ide o nízky rast a o zaostávanie výšky dieťaťa oproti jeho vrstovníkom, menej často o tzv. nadmerný rast. 

Ak je zaostávanie alebo naopak prevyšovanie výšky dieťaťa výrazné, vyžaduje si to vyšetrenie u špecialistu – detského endokrinológa. Ten upresní vážnosť zaostávania podľa rastových diagramov v percentilovej sieti.

Percentilová sieť presne definuje priemernú výšku a váhu dieťaťa k veku v danej populácii; u nás v populácii slovenských detí. Tzv. percentilový graf by malo mať každé dieťa v svojej zdravotnej dokumentácii. V prípade potreby nájdete tento graf aj na www.rastieme.sk.

Kontrolujte rast dieťaťa pravidelným meraním jeho výšky

Výška dieťaťa by mala byť meraná 1 – 2-krát ročne. Len týmto spôsobom je možné poruchu rastu včas diagnostikovať a určiť ďalší liečebný postup. Pre dosiahnutie optimálnej definitívnej výšky je včasné zachytenie zaostávania mimoriadne dôležité. 

Prísť na prvé vyšetrenie s dieťaťom v období rozvinutého alebo dokonca ukončeného pubertálneho vývoja je neskoro. Oneskorená diagnostika a liečba totiž výrazne znižuje nádej na dosiahnutie normálnej dospelej výšky.

Príčiny nízkeho vzrastu

• Najčastejšou príčinou nízkeho rastu je tzv. familiárne nízky rast, keď jeden alebo obaja rodičia sú nízki. Aj tieto deti je však potrebné vyšetriť pred pubertou. Optimálnu výšku nedosiahne asi 10 – 15 % detí, ktoré sa narodia s nízkou pôrodnou váhou a dĺžkou vzhľadom k dĺžke tehotenstva.

• Ďalšiu skupinu tvoria deti s konštitučne oneskoreným rastom, kde je biologický vek oneskorený voči kalendárnemu a oneskorený je aj nástup puberty. Jedine tieto deti  „dorastú“ v puberte.

• Najvážnejšou príčinou nedostatočného rastu je chýbanie rastového hormónu. Ak je choroba včas liečená, tieto deti obvykle dosiahnu normálnu priemernú dospelú výšku. Bez liečby by ich definitívna výška nedosiahla viac ako 132 – 140 cm.

• Poslednú skupinu detí s nízkym vzrastom tvoria deti, u ktorých došlo ku geneticky podmieneným ochoreniam; k nim patrí napr. Turnerov syndróm alebo Prader-Wiliho syndróm. 

Situácia týchto detí však nie je neriešiteľná! Deti na Slovensku sú dlhodobo liečené ľudským rastovým hormónom od roku 1992. Liečba je bezpečná a veľmi úspešná. Je aj veľmi nákladná, ale na Slovensku je plne hradená zdravotnými poisťovňami.

Prečítajte si: Neprospievanie dieťaťa: keď bábo nerastie tak, ako má

Rastový hormón nie je potrebný len z hľadiska výšky, ale má význam aj pre vývoj svalstva, kostí, metabolizmu tukov a cukrov a obranyschopnosti organizmu.

Záverom by som chcela rodičom detí s nízkym vzrastom odporučiť, aby neodkladali vyšetrenie na vek po puberte. Premešká sa čas, keď sa dieťaťu včasnou liečbou dá pomôcť dosiahnuť normálnu dospelú výšku a zároveň predísť poruchám imunitného systému a metabolizmu.