Canisterapia: PES ako terapeut aj pre hyperaktívne deti!
Pes je azda najpopulárnejším zvieraťom, ktorému sme dovolili zdieľať s nami nielen domov, ale aj naše emócie. V mnohých rodinách je právoplatným členom domácnosti, v mnohých dokonca nahrádza chýbajúcu blízku osobu.
Vďaka schopnosti prispôsobiť sa a byť nápomocný človeku je pes využívaný aj ako súčasť terapie pri liečbe rôznych typov ochorení-canisterapie.
Čo je canisterapia
Canisterapia (lat. canis = pes) je jednou z foriem animoterapie. Ide o podpornú psychoterapeutickú metódu, pri ktorej sa využívajú špeciálne vycvičené psy.
Jej podstatou je liečebný efekt kontaktu človeka so psom – motivácia k aktivite, alebo naopak upokojenie, asistencia pri výkone určitých činností.
Cieľom canisterapie je vylepšiť fyzické, emocionálne, sociálne, ale aj kognitívne fungovanie pacienta.
Vykonáva ju terapeut so špeciálne vycvičeným psom, ktorý sleduje konkrétny cieľ v závislosti od stavu a možností pacienta. Canisterapia sa využíva v rámci fyzioterapie, socioterapie, psychoterapie či špeciálnej pedagogiky.
Šteniatko verzus novorodenec
Pri práci s deťmi je canisterapia účinnou metódou, ktorá im pomáha prekonávať ťažkosti súvisiace s ich fyzickou aktivitou, ale aj sociálnymi kontaktami a emóciami. Uľahčuje im otvoriť sa, prijať samého seba a rovnako aj cudzieho človeka prostredníctvom kontaktu so živým tvorom. Terapeutický pes dokáže veľmi dobre vycítiť, ako sa k dieťaťu správať. To sa malému pacientovi páči. Do ničoho nie je nútený, pes prirodzene reaguje na jeho aktivitu, prispôsobí sa jeho tempu.
Pre deti s hyperaktivitou je canisterapia podpornou metódou. Pes je v tomto prípade prostriedkom a súčasťou hry, ktorá má pomôcť dieťaťu sústrediť sa na to, čo sa aktuálne deje, a následne ho upokojiť.
Prejavy hyperaktivity
Hyperaktivita sa prejavuje ako nevhodné správanie sa v situáciách, ktoré si vyžadujú sústredenosť, pozornosť, kontrolovanú zodpovednosť v záťažových situáciách. Dieťa je nadmerne aktívne, jeho správanie sa a rozhodovanie je impulzívne. Kvôli svojim reakciám sa ťažko socializuje v kolektíve a často nezvláda svoje emócie, máva afektívne záchvaty.
Hyperaktivita a porucha pozornosti u detí
Pre deti s hyperaktivitou je pes ideálnym spoločníkom, dokáže ich upokojiť a pomáha udržiavať ich pozornosť, napríklad pri hre, aportovaní, kŕmení a podobne. Dieťa sa pri psovi dokáže uvoľniť a následne koncentrovať na to, čo sa od neho vyžaduje. Nevníma ho ako autoritu, ale ako spojenca a dokáže aj prostredníctvom neho pracovať so svojimi pocitmi.
Priebeh canisterapie
Ešte pred samotným výkonom canisterapie potrebuje mať terapeut dostatočné informácie o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho konkrétnych problémoch (so správaním, zvládaním emócií, agresivitou) a špecifických reakciách. Následne vyberie psa, ktorého povaha a fyzické vlastnosti (veľkosť, výdrž) budú vyhovovať spôsobu vykonávania canisterapie.
Celý priebeh canisterapie je riadený, terapeut sleduje reakcie a spoluprácu dieťaťa a prispôsobuje tomu následné činnosti. Podľa canisterapeutky Petry Moncmann, terapeutický pes postupne dokáže dieťa upokojiť a predlžovať čas upriamenia pozornosti na určitý predmet alebo činnosť.
Toto je u hyperaktívnych detí žiaducim výsledkom, ktorý ocenia najmä rodiča a pedagógovia.
Nadväzovanie kontaktu dieťaťa so psom prebieha spontánne formou hry. „Najprv ukážeme dieťaťu niečo zo základnej poslušnosti a následne prechádzame do fázy vybitia energie. Zviera nosí dieťaťu hračky, aby mu ich spätne hádzalo. Pes ich aportuje a postupne, keď sa unaví, líha si a necháva sa hladkať. Väčšinou sa nám podarí upokojiť aj dieťa. Ľahne si k psovi a nasledujú dýchacie cvičenia.
Postupne sa dieťa zrelaxuje a občas sa stane, že pri hebkom a teplom zvierati aj zaspí“, uvádza Petra Moncmann.
Čo si pri samotnej terapii všíma canisterapeut na dieťati?
„Najmä to, ako sa dieťa správa, či je schopné vnímať podnety od psa a pokyny terapeuta. Všímame si, ako dieťa reaguje na nečakané zvuky – napríklad, keď si pes kýchne alebo terapeutovi niečo spadne – či okamžite pri týchto malých zmenách vyskakuje a stráca koncentráciu na psa, alebo je schopné zostať pri ňom ležať a relaxovať. Pri hyperaktívnych deťoch sledujeme, ako rýchlo sa dostávajú do stavu pokoja a ako dlho sú schopné v ňom vydržať.“
Z každého terapeutického stretnutia dieťaťa so psom sa robí záznam – o činnosti, priebehu, pokrokoch, ktoré dieťa urobilo, jeho správaní.
Techniky canisterapie
Polohovanie
Cielené umiestnenie psa do pozície, v ktorej je v telesnom kontakte s pacientom. Klient je pasívny, pes aktívny. Jeho telo pomáha uvoľňovať kŕče, stáva sa akousi podložkou pre pacienta. Trvá maximálne dvadsať minút a najmä u hyperaktívnych pacientov dochádza k upokojeniu, prehĺbeniu dýchania (synchronizácia so psom). Dieťa nadväzuje očný kontakt so psom, počúva jeho srdce, uvoľňuje telo stiahnuté kŕčom a napätím.
Ovládanie psa slovnými povelmi
Táto technika pomáha aj logopédom, ktorí využívajú aktivity a terapiu so psom na rozvoj rečových schopností dieťaťa. Hra so psom a jednoduché povely pomáhajú odstraňovať nedostatky jazyka a redukovať rečové poruchy ako napríklad zajakávanie.
Starostlivosť o psa, jeho kŕmenie a česanie srsti
Vytvára sa vzájomne bližší kontakt medzi klientom a zvieraťom. Dieťa má pocit dôležitosti, čo prispieva k zvýšeniu jeho sebavedomia. Česanie, kefovanie, hladkanie psa je orientované na rozvoj jemnej motoriky a relaxáciu. Dieťa je motivované, aby úkony boli presné a pohyby súvislé.
Statické a pohybové hry so psom
Pri tejto technike sa využívajú rôzne pomôcky a hračky. Pokojný, ležiaci pes pôsobí na dieťa upokojujúco, na druhej strane, pohybové hry rozvíjajú motoriku a pozornosť dieťaťa.
Výber psa
Na canisterapiu sú vhodné viaceré plemená psov, viac záleží od toho, akú má pes povahu a fyzické vlastnosti. Pri vykonávaní terapie musia často zniesť aj nepríjemnosti – silnejšie potiahnutie, zvýšený hlas dieťaťa, prípadne agresívny výbuch.
Na to všetko sú terapeutickí psi cvičení, musia dokonale ovládať svoje reakcie. Petra Moncmann zo Slovenskej asociácie psích terapeutov:
„Osvedčili sa nám nemecké ovčiaky, menšie či väčšie teriéry. Dobrú skúsenosť mám aj s dobermanmi, pastrierskymi plemenami (pyrenejský, horský, bernský, salašnícky), ale to záleží od rodiny. Pre niektoré sú vhodné jednoznačne menšie plemená. Terapeutickým psom môže byť kríženec – väčšinou pozbiera dobré vlastnosti od oboch rodičov. V každom prípade by mali byť tieto psy spoločenské, poslušné, nekonfliktné a podľa spôsobu spolužitia temperamentné alebo naopak pokojné“.
Stáva sa, že pacient si so psom „nesadne“. V tom prípade terapeut skúsi iného psa, kým nenájde vhodného spojenca pre dieťa pri vykonávaní terapie. Canisterapia sa delí na riadenú – vedenú terapeutom a živelnú. Tou je v podstate bežný kontakt človeka so psom v domácich podmienkach, pes je súčasťou života rodiny. Pri výbere psa je nutné zvážiť nielen rasu, ale aj to, či sa o neho budete vedieť postarať, zabezpečiť mu dostatok priestoru a venovať sa jeho výcviku. Práve výcvik je dôležitý pri umiestení psa do rodiny s hyperaktívnym dieťaťom.
Priniesť domov šteniatko nie je v tomto prípade dobrou voľbou. Deti majú neočakávané prudké reakcie a pohyby, na ktoré by mohol necvičený pes reagovať neprimerane. Canisterapeutka Petra Moncmann odporúča do rodiny s hyperaktívnym dieťaťom psa, ale len za určitých podmienok.
„Je to vhodná voľba, ak nemá dieťa tendenciu psovi ubližovať. Pokiaľ bude mať pes aj dostatok súkromia, ak ho bude potrebovať, ak sa mu v rodine má kto venovať a dať mu to, čo potrebuje, jednoznačne ho odporúčam. K hyperaktívnym deťom by malo ísť väčšie plemeno, kvôli relaxácii polihovaním a s dobrou výdržou (aby sa spolu s dieťaťom mali možnosť vybehať vonku)."
„Mal by to byť pes zvládnuteľný v akejkoľvek situácii, nesmie byť agresívny a musí byť socializovaný. Ak by rodina chcela psa pre hyperaktívne dieťa, musí to byť pes uz po základnom výcviku a minimálne v štádiu špeciálneho canisterapeutického výcviku, doformovať sa už môže presne na potreby konkrétneho pacienta, samozrejme, v spolupráci rodičia – terapeuta. Takže určite to nemôže byť dvojmesačné šteniatko, mal by to byť pes po puberte, kde sa ustália aj hormóny, a ak je to pes, odporúčam jeho kastráciu, aby neboli problémy s poslušnosťou a prípadným utekaním za hárajucími fenkami“, uzatvára Petra Moncmann.
Canisterapia je podpornou metódou pri práci s hyperaktívnymi deťmi
Aj tu však platí, že pokiaľ sa nepodarí nadviazať so psom žiaduci kontakt a dieťa nespolupracuje s terapeutom ani so zvieraťom, treba hľadať iné cesty. Skúsenosti canisterapeutov sú však pozitívne. Pes dokáže dať dieťaťu nielen fyzickú, ale aj emocionálnu podporu a dokáže sa naladiť na jeho potreby. Môže sa stať pevným bodom, ktoré dieťa s diagnostikovanou hyperaktivitou potrebuje.