Ahojte mamičky som prvorodička a mám strach z porodu.Podla lekára je všetko v poriadku a rodiť možem prirodzene som v 34 tt a neviem či mám premýšlať nad epidurálkou alebo porodným gélom sú tu mamičky čo majú skúsenost s prirodzeným porom a zas naopak ? :-(
ahoj, myslim,ze ak je vsetko ok, dietatko je aktivne, dobre otocene, prirodzeneho porodu sa bat nemusis.Ja mam za sebou jeden totalne prirodzeny porod (bez epiduralu, a inych analgetik) a jeden cisarsky.
Ak to mozem porovnat, cisarsky bol ako peklo a prirodzeny nebo. Tak veru. Avsak ani na jeden porod nemozes ist len tak, nepripravena, s ocakavanim,ze dajako len bude. Totizto, nebudu za teba rodit lekari, ale ty, to si musis uvedomit, a stale opakovat, ze ja rodim, ja viem,co je pre mna najlepsie, ja sa mozem slobodne rozhodnut, ja sa rozhodujem aj za dieta.
Pravdepodobne ta lekari budu usmernovat, avsak je len na tebe, co posluchnes, a co nie. Preto by si si mala o porodoch co najviac nastudovat (ja som napr. pozerala aj ake formy anestezy ako posobia na matku, ako na dieta) Preto som si ziadnu anestezu nevybrala, a dobre som urobila. Aj taky epidural ti moze porod skomplikovat.(ale su zeny, co si ho chvalia)
Najhorsie, co moze zena urobit pri porode je lahnut si na chrbat (vtedy su pri kontrakciach najhorsie bolesti) a cakat, ze kto ju bude ratovat, a kto odrodi za nu.
Takze, pri porode bud aktivna fyzicky i psychicky. Ako pojdes na to, je na tebe. ja som napr. navstevovala predporodnu pripravu -brusne tance pre tehulky, a ver,ci never, dokonale som to vyuzila pri vlastnom porode, cca 4 hodiny (tolko trval moj prvy porod) som pretancovala striedavo so sprchovanim, skackanim na fitlopte, manzel mi masiroval chrbat (strasne to pomahalo) a kludne som si dodala energiu kolou (ak sa bojis, aspon vodu si daj) a cokoladou.
Hlavne je, ze musis sama sebe verit, ze to zvladnes.
..a vysledok -caka ta najuzasnejsi zazitok v zivote. :thumbsup:
este nejake tipy
http://miracle-maternitycare.webnode.sk/products/brusne-tance-pre-tehotne/
http://www.predporodnapriprava.sk/index.php?location=/Priprava-na-porod/Porod/Idealny-a-prirodzeny-porod&view_section&main_section=2§ion=59&tab_article&subtab_article
ja mam zasebou porod bez epiduralky a mozem uprimne povedat ze som mala tak lahky porod ako si zena len moze priat...tiez som sa straaasne bala ale epiduralku ti daju aj tak len par minut pred porodom...(nie kazda ma lahky porod ale vecsina mamiciek z mojho okolia povedala ze to nebolo take hrozne) zelam vela stastia
Tak to znie super. Avsak nie vsade mas idealne podmienky na porod, resp. Prve porodne doby. V mojom pripade to islo ako na pase, rodicky cakali na chOdbe, nejake tancovanie?zabudni. Lezali tam zeny na vozikoch po porode, jedna na fitlopte, sprcha jedna- takze sup sup a padame. Takze zalezi, kde rodis. Co sa tyka epi, ja som ju mala, a super, zvladla som zdlhavy porod najma vdaka nej.
Tak to znie super. Avsak nie vsade mas idealne podmienky na porod, resp. Prve porodne doby. V mojom pripade to islo ako na pase, rodicky cakali na chOdbe, nejake tancovanie?zabudni. Lezali tam zeny na vozikoch po porode, jedna na fitlopte, sprcha jedna- takze sup sup a padame. Takze zalezi, kde rodis. Co sa tyka epi, ja som ju mala, a super, zvladla som zdlhavy porod najma vdaka nej.
Ahoj ja mám za sebou tri prirodzene porody... Prvy bol ako peklo. Az neskôr som pochopila preco... Mala som obrovsky strach, bola som nepripravena, zmätkovala som. Porod trval neskutocnych 30 hodin bez analgetik a epiduralu. Malý mal 3450g a 51 cm. Na druhy porod som sa pripravila lepsie hlavne po psychickej stranke, vedela som co ma caka tak som nezmätkovala a hlavne som spravne dychala... Celý porod od zaciatku bolesti trval 2,5 hodiny a malicka mala 3590g a 52 cm. No a treti porod na ten som sa velmi tesila. Vedla som uz presne co a ako no a cely porod bol fantasticky trval dokopy necelu hodinu a to malicka bola dost velka 4200g a 52cm. Preto si myslim ze zaklad uspesneho a najmä lahkeho porodu je ak sa na to pripravis hlavne psychicky.
S týmto sa úplne stotožňujem aj ja - so všetkým. Tiež mám 3 detičky, pôrod bol najhorší ten prvý - strach, stres, blbý lekár s trápnymi narážkami, arogantné sestričky, no nič moc. Od prvých bolestí trval pôrod 6 hodín a malá mala 3200g a 48 cm.
Na druhý pôrod som sa už psychicky lepšie pripravila, vedela som, čo ma čaká, malá sa rozhodla prísť o 2 týždne skôr, odtiekla mi voda, došli sme do nemocnice a Dr. mi povedali, že na pôrod to nevyzerá, trapkovia, som im vynadala jak psom a do 2 hodín bola malá vonku bez nejakých veľkých bolestí....
Na tretí pôrod sme sa s mužom najviac tešili. Zmenili sme pôrodnicu, prístup Dr. a sestričiek úplne iný, ústretový, začalo mi slabé krvácanie, aj minikontrakcie, tak sme išli do nemocnice. Prepichli mi PV a porodila som do 45 minút.
Poznám ten strach, kt. prežívaš, prežívala som ho aj ja pri 1. bábätku, ale nie je čoho sa báť. Treba sa psychicky pripraviť aj na bolesť, ale tá radosť z malého uzlíčka je potom na nezaplatenie . Pokoj, nestresovať, počúvať Dr. a sestričky, partnera.... A dobre zvážiť výber nemocnice, samozrejme podľa možností v okolí.
Držím palce :flowers:
S týmto sa úplne stotožňujem aj ja - so všetkým. Tiež mám 3 detičky, pôrod bol najhorší ten prvý - strach, stres, blbý lekár s trápnymi narážkami, arogantné sestričky, no nič moc. Od prvých bolestí trval pôrod 6 hodín a malá mala 3200g a 48 cm.
Na druhý pôrod som sa už psychicky lepšie pripravila, vedela som, čo ma čaká, malá sa rozhodla prísť o 2 týždne skôr, odtiekla mi voda, došli sme do nemocnice a Dr. mi povedali, že na pôrod to nevyzerá, trapkovia, som im vynadala jak psom a do 2 hodín bola malá vonku bez nejakých veľkých bolestí....
Na tretí pôrod sme sa s mužom najviac tešili. Zmenili sme pôrodnicu, prístup Dr. a sestričiek úplne iný, ústretový, začalo mi slabé krvácanie, aj minikontrakcie, tak sme išli do nemocnice. Prepichli mi PV a porodila som do 45 minút.
Poznám ten strach, kt. prežívaš, prežívala som ho aj ja pri 1. bábätku, ale nie je čoho sa báť. Treba sa psychicky pripraviť aj na bolesť, ale tá radosť z malého uzlíčka je potom na nezaplatenie . Pokoj, nestresovať, počúvať Dr. a sestričky, partnera.... A dobre zvážiť výber nemocnice, samozrejme podľa možností v okolí.
Držím palce :flowers:
ked sme cakali babo my,strasne som sa bala porodu.fakt,nenormalne....doki mi povedal,ze to bude 50 na 50 ako budem rodit.zdalo sa mu,ze mam uzku panvu.rodila som 12hodin,no nakoniec mi urobili cisarsky,lebo mala nemala fixovanu hlavicku.vobec som nevedela co ma caka.ake s odstupom casu som aj rada,ze som mala cisarsky.sice jazva bolela ako delo,no povedala som si,ze koli malej sup sup na nohy,nevzdavat sa,len aby mi ju cim skor doniesli.no na 3 den som mala brutalnu migrenu od spinalnej analgezy.nic nezaberalo.takze ani malu mi nepriniesli...ked budeme cakat druhe babo,k celemu porodu da postavim uplne insk.fyzicky,psychicky...
baby naozaj majú pravdu, že veľmi dôležitá je psychika, a veľmi veľa robí strach pri prvom pôrode. U mna ešte veľmi dôležitý bod je prítomnosť manžela. Pri prvom pôrode bol, pôrod trval celú noc a prítomnosť manžela bolo to najlepšie čo som mohla urobiť. Veľmi mi psychicky pomáhal, podporoval ma, radil mi ako mám dýchať ked som už od únavy nevládala. Malá mala 3500 g a 50 cm. Pri druhom pôrode manžel nemohol byť, a aj ked prebehol pôrod rýchlejšie, veľmi mi tam manžel chýbal, cítila som sa na to všetko sama. Druhá dcérka mala 4200 gm a 52 cm. Rodila som prirodzene, bez epidurálu a aj ked druhá dcéra bola väčšia, dlhšie ma zašívali, fit som bola lepšie po druhom. Už po pár hodinách som chodila a rýchlejšie sa dala dokopy.
A rodili ste presne ked Vám doktor vypočítal lebo mne to vychádza na 7.4.2012 ale pred sviatkami
som bola v nemocnici lbo som krvácala a lekárkami povedala že rodit budem skor
som bola v nemocnici lbo som krvácala a lekárkami povedala že rodit budem skor
no ja som sa strašne bála pôrodu...normálne som v jednej chvíli rozmýšľala,že zbehnem za dákou psychiatričkou :ishock: ale v jednom som si bola istá,že si vybavím epidurálku... tehotenstvo s problémami- najprv grcačky :-) nízko placenta tak krvácanie, týžden v nemocnici, potom vysoký tlak,znova týžden v nemocnici, dva týždne som prenášala,tak ma nakoniec zatvorili a ako som predpokladala,hned v ten den som večer dostala kontrakcie,ráno ešte predoperačné vyšetrenia v mojom prípade a šup rodiť :-) ďakujem bohu za epidúrálku, lebo bez nej neviem ako by som to zvládla-dve noci nevyspatá, malý nechcel ísť von, lebo bol veľký... ale načo cisársky... to len v prípade núdzi, tu to tak chodí... malý mal 4250g a 56cm, a na pôrod stále pekne spomínam aj na tú bolesť :D :baby:
oba pôrody som mala prirodzené, prvý s epidurálkou, niečo úžasné, fantázia, eufória z pôrodu prekrásna, druhý pôrod tiež s epi, ktorá však vôbec nezabrala, čo som nečakala, priznám sa, že som trochu spanikárila, ale bolo to nakoniec všetko úplne v pohode a v poriadku. Prečo nezabrala, netuším, nezabrali mi vtedy ani injekcie pri zašívaní :think: , ale najdôležitejšie je dýchanie a už spomenutá psychika. Správne dýchanie som mala naštudované, a aj kontrakcie som zvládala s úsmevom (skutočne), a to bol druhý pôrod dlhší ako ten prvý :lol:. Nech bolo ako bolo, vždy si budem na tieto silné zážitky s láskou spomínať:-), a na margo veci: lepší pôrod ako zubárske kreslo, aspoň pre mňa je to najhoršia nočná mora, myslím to zubárske kreslo :lol:
