je to tazke musis sama zistit co bude vam obom vyhovovat.moju mladsiu dceru som uspavala v kociku tiez ked mala tolko ako tvoj.po case ju to samo preslo achcela mat klud vlastne som sa jej prisposobovala .presli sme si aj tym co ty tiez na rukach .ale ziadne obdobie netrvalo dlho.momentalne ma 2roky aj 3mesiace azaspi sama v postielke ale pri starsej sme v 2rokoch museli lezat snou kym nezaspala.je to individualne ana sylu netreba nic robit lebo budes velmi vynervovana.drzim prsty,mozno nejaka druha mamicka ti poradi nieco originalnejsie ;-)

no ... ja by som zavolala milú svokričku, strčila jej 11 mesačného valibuka na riky, nech uspáva, ked tak rada fdeti na rukách nosí :evil:

Dieťa ti proste rozmaznali a na to si dieťa zvyká rado a rýchlo, ale odučiť ho to je beh na dlhé trate. Bud sa zatneš a nechať ho potrápiť sa (može to trvať tak týžden, kym pochopí, že žiadne nosenie na rukách už nebude), alebo len počkať, kym ho to prejde samo ( a to može ešte trvať aj rok-dva)

Ak sa rozhodneš pre zmenu prístupu, už nesmieš po 2 hodinách trapenia sa ustúpiť ... lebo tvoj synček tie 2 hodiny reval uplne zbytočne. Teraz praveže ma pocit, že ked bude revať dostatočne dlho, maminka ho nakoniec vezme. Ak to sama nezvládaš, popros manžela nech pomože na víkend a ide uspávať on.

Ja si myslim, ze svokrovci pisatelky za to az tak nemozu, aj nas maly najprv pekne spinkaval, potom okolo tretieho mesiaca prisiel zlom, zaspat nevedel. Tak sme hojdali. Dnes ma sest mesiacov a uz nehojdame - jednoducho detiu rastu, maju ine potreby (napr. zaspavanie cez den sa u nas meni kazdy mesiac - pri kojeni, na rukach, s cumlikom, v kociku... kazdy mesiac je to inak...) a tak malinke babo na nieco len tak lahko nenaucis. Tot moj nazor :)

Aký je ten Tvoj malinký zlatučký :D

Silvia, ja sa prikláňam k tomu, čo Ti napísala Emília - budú ešte rôzne obdobia, žiadne z nich nebude trvať večne a netreba sa báť aj dieťaťu prispôsobiť, hlavne keď budeš cítiť, že je to tak pre obe strany v konečnom dôsledku najmenej stresujúce. Podľa mňa nemusíš vyčítať nič ani sebe, ani svokrovcom - nosenie je spôsob "rozmaznávania", ktorý dieťaťu neškodí, práve naopak, je mu prirodzené a prospešné. Akurát pre rodiča je to niekedy fuška :roll:

Cez deň ho môžeš naďalej uspávať v kočíku - buď si dáte prechádzku (aspoň sa aj Ty vyvetráš), alebo ho v prípade veľmi zlého počasia uspíš niekde na chodbe, na terase, prípadne aj v otvorenej garáži... porozmýšľaj nad miestom, kde by bol na čerstvom vzduchu a zároveň v bezpečí. Na noc ho skús uspávať v náručí, ale posediačky, pričom sa budeš iba jemne kývať dopredu/dozadu - takto nebudeš musieť držať na rukách celú jeho váhu. No a naozaj by sa ostatným dospelákom v dome nič nestalo, keby sa s Tebou poprípade striedali.

"Nechať poplakať" - u niekoho táto metóda funguje, ale nemalo by to byť tak, že malinkého proste necháš samého 2 hodiny. Skús si vyhľadať presný postup, po koľkých minútach treba ísť dieťa pohladkať... ja si to už presne nepamätám. A pravdupovediac mám s touto metódou zlú skúsenosť, už by som tomu dieťa nevystavovala.

Obe deti som uspávala na rukách, keď som prestala kojiť, to bolo okolo jedného roka u oboch. Ale tak, že sa pohojdávame na fit lopte. Starší si ako dvojročný povedal, že už chce zaspinkávať v posteli a mladší má teraz 16 mesiacov a ešte funguje fit lopta, ale mysím, že za chvíľu to aj na neho príde, že do postele a tam sa ešte hľadkať.
Nosením dieťa nik nerozmazná. Treba si z uspávania spraviť príjemný rituál a nie myslieť nato, že nech už konečne zaspí. Treba byť pokojná, aby to dieťa cítilo a ono naozaj rýchlo zaspí. Mne to funguje u oboch. Neprišlo to hneď, ale časom sa to ustálilo. Teraz zaspia do piatich minút, samozrejme som pri nich. :D Sú aj výnimočné dni, to je jasné, veď ani nám to nejde vždy rovnako, ale viac-menej si zvykli. A ja si pri tom oddýchnem. Kým som kojila, bolo to ešte lepšie, lebo sme všetci traja ležali a super som si za tých pár minút oddýchla, kým zaspali.

ahoj, ja som nedavno do sikusii tiez pisala o svojom "probleme" uspavania na rukach - a to mam dvojicky, a mamicky veselo radili, ze nech pekne dalej kolisam, ze to nevadi, ze ruky bolia, chrbtica je pretazena, hlavne, ze dieta ma blizky kontakt s matkou...a tu citam presne opacne nazory. tak si vyber :idoh:
zrejme nekojis, a to to je to komplikovanejsie. Musis len skusat, to, co nezabera jeden den, moze byt ok na druhy.kazdopadne si myslim,ze dieta v tomto veku sa este neda rozmaznat, len chce to,co potrebuje. :baby:

nie, určite nie nechať vyplakať, až kym od vysilenia nezaspí

ja som mladšieho syna naučila spať sameho, ked mal 3 mesiace, chodila som do izby po 3-5 minutach, niekedy aj 20x, ale asi do týždna vedel zaspať sam. A on nebol typ dieťaťa, čo by hned spustilo strašný rev, on sa napr 2 minuty hral s rukami, obzeral si kolotoč nad postielkou, potom si začal pomrnkávať a ked sa pomrnkávanie zosilnilo, tak som tam šla, ukludnila ho a zasa šla preč.

Pri staršej dcere som zaila uspávanie na rukách a denne spanie len v kočíku - do istého času to bolo zvladnutelné, dokonca na začiatku aj "zlaté", ale ked mala 2,5 roka, do kočíka sa davno nevošla, nevedela inak zaspať, ale v kočíku sa už nevyspala pohodlne, tak som musela ju vyslovene naučiť spať v posteli. Každy den som si s nou musela lahnuť, každy den si poplakala kym zaspala, pričom unavená bola aj spať potrebovala, len jej chybalo to hojdanie :-( 

A ešte, nemyslite si, že deti su "hlúpe", už vo velmi utlom veku im može rodič vypestovať rituály, ktoré sa ťažko odučia.  Dieťatko potrebuje k zaspávaniu rituál, je len na rodičovi, čo mu ponúkne - či to bude nejaký plyšáčik a melodia z kolotoča nad postielkou, alebo rozprávka na dobrú noc, kúpanie a uspávanka, či hojdanie v kočíku a nosenie na rukách.

Každe dieťatko potrebuje aj fyzický kontakt, ponosenie na rukách a potulkanie. ja som sa so synom maznala, tulkala, hrala, ale ked bdel. Nie ako súčasť zaspávania. Ked mal pol roka, ochorela som, bola na ťažkej operácii brucha, takže som ho nosiť potom nejaký čas nemohla vôbec . Vtedy som si ho dala do kresielka oproti sebe a hrali sme sa, prípadne sme si spolu lahli na deku a hrali sa a tak ...

A ešte pripomienka na koniec - univerzálny prístup neexistuje. Všetko je v poriadku, kym to vyhovuje obom - dieťatku aj matke. Ak však niečo začne byť pre matku neúnosné, treba trošku zmeniť prístup. Lebo ked si mama pri večernom uspávaní zničí chrbticu tak, že rano nebude vládať sa o dieťa postarať, potom to asi bohviečo nebude. A tiež, ked už pred uspávaním ma nervy, čo zasa bude... to tiež nie je v poriadku.  V tomto súhlasím s tým, čo písali vyššie, maminka musí byť kludná a vyrovnaná, lebo dieťatko to cíti a cely proces uspávania sa ešte viac natiahne.

Presne! Dosť záleží od - nazvime to - povahy dieťaťa. Mne moja malá pri pokuse naučiť ju zaspávať samú okamžite spustila taký rev, že sa mi začala dusiť vlastnými zvratkami - a to sa udialo v priebehu niekoľkých sekúnd, od kedy som ju položila do postieľky. Zato syn je, čo sa týka zaspávania, bezproblémový. A ja som pritom stále tá istá, pristupujem k nim prakticky rovnako. Takže záver - musíte si nájsť vlastnú cestu, ktorá bude schodná pre Vás oboch.

dakujem vsetkym mamickam co sa mi snazia  aspon takto poradit skusim si s toho nieco vziat a dufam zemoj malinky pomalicky pochopi co od neho ziadam.

Moj má 15mesiacov a donedávna som kolísala na rukách a zabaleného v perinke!!!! :rofl: Na odlahčenie chrbtice a rúk som to riešila tak,že som si sadla do tureckého sedu, oprela sa o čelo postele a tak sa mi to videlo najlepšie,kedže má 12kg. Posledný týžden som ho naučila aspon večer zaspávat bez kolísania a asi pred dvomi dnami som skúsila aj doobedný spánok takto poriešit. Bolože to náreku, tahal perinku, mna šklbal ale nakoniec to vzdal a tak teraz už len poobednajší spánok doriešit. Ja si k nemu lahnem, spievam mu, hladkam ho a ked vstáva a flinká, trpezlivo ho naspät položím ležat. Občas to trvá aj hodinu a občas pol ale pravdupovediac si to vychutnávam,lebo aspon vtedy mám nohy vyložené, kedže malý je neskutočne aktívne dieta. A ked sa mi podarí zaspat tiež tak nič sa nedeje aspon mi dlhšie pospí