Nazov tejto temy je uplne adekvatny... ja somrodila dva krat v tej istej nemocnici a takyto mam vysledok ...prvy krat som mala vybaveneho doktora po znamostisestricky boli katastrofalne nevedela somco mam robit stale po mne len hucali a spravali sa ku mne ako k chuderke.....rodila som 4 hodiny z toho hodinu som bezvyznamne tlacila, nevladala som a tak mi "pomohli" asi 70 kilova sestricka sa mi ovalila na brucho bez upozornenia a vytlacilizo mna nasilu dieta...vdaka tomu som pravdepodobne dostala poporodnu depku a doteraz sa citim dost hrozne ked si na to spomeniem pretoze mam jednoducho pocit ze som to nezvladla....druhy krat som nemala vybavene nic, porod bol rychly vedela som ako dychat co robit, personal bol uzasny,mlada doktorka mila a kludna, vsetko islo akosi same, takze dva krat to iste apredsa inak....

Dobry den,ja som rodila syna v Anglicku a dcerku na Slovensku takze som si to v praxi vyskusala.V Anglicku nebol ziadny problem,ako prvorodicka som porodila s epiduralkou ale bez nastrihnutia,porod bol tazky ale aspon nan dobre spominam.Porod prebehol vo vlastnej specialnej izbe,s dvoma sestrickami lebo jedna sa zaucala,tak ma poprosili ci moze ostat a mne to neprekazalo,asi v polovici prisiel lekar skontroloval ma a uz som ho viac nevidela.
Ale na Slovensku...to bol boj na ktory nezbudnem.Sestricky len zaujimalo ako je to mozne ze v UK posielaju mamicky domov na druhy den,ze mamicky tu su lenive na druhy den len vstat.Prisla som uz do nemmocnie s velkymi bolestami a po skusenosti v Uk som vedela ze to pojde rychlo,hned som ziadala epiduralku ale sestricka ma poslala do sprchy ze je este cas,ked ma pozreli po sprche to uz doktorka povedala ze je na epidural neskoro,a ze volala kto ma sluzbu na pichanie epiduralu a akurat v ten vecer z troch ludi v nemocnici ktory mozu pichat sluzil ten ktory nemoze uz ani neviem ake dovody mi vypravala,keby mi povedali ze taketo nieco sa moze stat nikdy by som u nich ani nerozmyslala rodit.
No ale dalej porod prebiehal v strasnych bolestiach,sestricka s lekarkou boli neprijemne,ked uz dietatko sa vypytalo von kricali na mna nech netlacim ale to uz sa neda zastavit,tak nakoniec sestricka vyliezla na postel a lahla si mi na brucho a s prepacenim mala zo mna vypadla tak rychlo...neviem to opisat,bolo to fakt desive.Kedze pri prvom dietatku som nebola nastrihnuta ziadala som aj ich ale oni to zamietli.
Hned malu zobrali prec na chvilu mi ju ukazali a uz som ju nevidela.
Zasivanie po porode ani nekomentujem HROZA.
Takze porod na Slovensku nikdy viac.Zo syncekovho narodenia mam prijemne zazitky,ako som ho pomalicky so setrickinou pomocou vytlacila bez nastrihovania,roztrhnutia a bolesti.Ked ho umyli aj som si ho SAMA obliekla a mala ho cely cas pri sebe.Kde to u malej dcerky to bol horor na ktory nerada spominam.Vasa citatelka Katka

No ja som po porode asi na tom tak, ze ziadne druhe dieta nechcem...tehotenstvo bolo super, ziadne nevolnosti, keby mi nerastlo brusko ani neviem, ze som tehotna, ziadne problemy, chodila som na cvicenia pre mamicky, dychanie atd pripravy boli super ale realita ina, mala som zaplateneho doktora aj epiduralku aj manzela pri porode, vsetko pripravene ale.....zacala som krvacat a pomaly sa otvarat tak ma nechali na rizikovom, bola som tam 3 dni v bolestiach, maly sa uz neozyval na monitore, ktory nam robili pravidelne, bala som sa ale vraveli, ze je taky spavy atd....myslela som ze a zblaznim od bolesti, tak ma vzali na box, a takto som to absolvovala 3 dni, 3 klistíre, priprava, jedna cela noc na boxe a nic, na treti den ked uz som bola mimo a museli mi davat kyslik, doktor mi nieco vravel a ja som zaspavala od unavy, manzel zakrocil, ze co tam skusaju, preco neurobia sekciu, ved uz ani normalny porod by som nezvladla....zacalo to byt drsne.....zaplatený doktor povedal, ze nemoze rozhodnut o sekcii sam....neotvarala som sa aj ked m pichli oxitocin....a ten zacal robit problemy malinkemu v bruchu, jeho srdiecko skoncilo na 0 a monitor pipal, boze to bol strach.....zacali so mnou mykat a trepat mi po bruchu a potom sa konecne rozhodli ze mi pustia vodu a idem na sekciu...trvalo to par minut a bolo mi tazko, maleho mi neukazali.....len som videla nieco modre, manzel mi potom povedal, ze to bol maly.......nastastie ho prebrali...on bol uz par dni priduseny pupocnou snurou, ktora bola kratka a este aj okolo jeho krku, takze normalne by som neporodila....a ked mi uz davali niekolko krat kyslik, manzel sa bal, ze obaja umrieme....no teraz mam slzy v ociach a moja krasna Bratislavska porodnica, nikdy viac...radsej budem mat jedinacika......teraz po 16 mesiacoch sa nic nezmenilo, tehotna ok, ale rodit sa bojim.....

Ahojte ja mám tiež za sebou 2 porody a každý úplne iný . Prvý porod sa synovi nechcelo na svet objednali ma na vyvolávačku sestričky super, doktor super akurát bolesti som mala neskutočné od rána do 16 jednoducho strašne silné. Vytlačenie syna už bola hračka a šitie bolo ok. Po porode všetko super chodila som v teplákoch, starala sa o syna hneď na druhý deň som v pohode sedela, behala, jednoducho všetko ok.
Pri druhom synovi už porodnica bola zavretá v ktorej som rodila prvého syna musela som do inej. Chcela som ísť až v hodine dvanástej aby som bola čo najmenej preč od mojho prvorodeného. Kontrakcie každých 5 minút som mala prišla som do nemocnice úplne v pohode neviem čakala som tie neskutočné bolesti ako pri prvom synovi (-: sestrička na mňa s výsmeškom pozrela, či si myslím, že idem rodiť že to ženy inak chodia do nemocnice nie ako ja s úsmevom. A ani na ich prístroji im neukazovala, že mám kontrakcie .3 sestričky prišli za mnou a smiali sa, že či to je moje prvé dieťa? a ja že nie druhé... Išla som za mužom a skoro som sa rozplakala, že budem musieť byť zbytočne v nemocnici. A on sa na mňa pozrel a povedal, že určite dnes porodím, že on ma pozná a vie, žeby som nešla zbytočne do nemocnice keby nemusím. Aj tak bolo od slov sestričky do dvoch hodín bol syn na svete. Ani neviem ako stále som čakala bolesti neskutočné mala som asi 2 a už bol drobček na svete. Obaja boli veľký a ja chudá tak som si užila. Druhé šitie neskutočné bolesti doktor na mňa húkal, že predsa to bolieť nemože šil mal aj vnútri lebo skoro 4 kilový syn ma vraj potrhal . Po porode bolesti akoby som rodila znovu šitie bolelo ešte strašne dlho. Pri prvom som to absolutne nemala . Ešte teraz má bolieva ta jazva . No a pupočníková krv ktorú sme dali odobrať aj druhému synovi pretože aj starší ju má uskladnenú bola kontaminovaná. Doktor keď to mal robiť sa celý čas tváril, že to je robota navyše, že nemá na to čas. Nevedel ako to robiť stále sa pýtal sestričky, nevedel koľko zobrať, jasne nedokáže sa kde sa tá krv kontaminovala ale......
Som šťastná , že mám oboch synov zdravých a robia mi radosť
Porod trvá pár hodín ale naše zlatíčka nám robia radosť celý život. Myslím si, že porod by mali robiť ľudia pre ktorých to je poslanie , že možu byť svedkom príchodu nového zázraku na náš svet. A nie pre peniaze, človek už má pocit, že keď niečo nezaplatí pomaly mu to dajú na sále najavo....no čo už...

Asi nezapadnem, ale ja som mela celkom dobré pôrody. Doktora som nemala zazmluvneného ani raz. Prvýkrát ma prijali týždeň pred termínom, potrebovali vyriešiť, či môžem rodiť vaginálne, alebo musia spraviť sekciu. Mám totiž -9 dioptrií. Stav sietnice bol našťastie taký, že to šlo aj vaginálne. Pôrod bol v pohode. Kontrakcie také, že sa dalo v noci aj trochu pospať. Ráno sa prihnala vizita, pozreli ma, skonštatovali, že som už na desať prstov a ideme na to. Za polhodinku už bol synček vonku. Sestrička, ktorá mi robila monitor, len krútila hlavou. S takými kontrakciami, aké ukazoval ten monitor, sa vraj zvyčajne nerodí. Násrih bol, ale nie veľký, predsa len sa asi báli o tú moju sietnicu. Aj to šitie sa dalo vydržať, dopredu ma upozornili na to, že to bude nepríjemné, tak som zaťala zuby a predýchala to. Pri druhom pôrode ma žiaľ sekcia neminula, dieťatko malo priečnu polohu. Možno aj preto dcérka trochu zaostávala v raste a oxitocínový test ukázal, že vaginálny pôrod by bol pre ňu priveľká záťaž. Tým, že som myslela na ňu, aby bola v poriadku, ani som príliš nestíhala myslieť na seba. Akurát to zotavovanie po sekcii, nič moc, a hlavne to behanie medzi šestonedelím a oddelením pre nedonosené detičky. Momentálne čakám tretie a dúfam, že to bude tak ako pri tom prvom.            

 

Ja som sa tu už k podobnej téme raz vyjadrovala. Bolo to niečo o cisárskom reze. Presne týchto vecí, ktoré tu opisujete som sa pri prvom tehotenstve veľmi bála. Neopísateľný strach z pôrodu. Najme strach o dieťa, ani nie tak o seba... Našťastie mám SUPER chápavého lekára. Nie je pravda, že cisársky musí byť zdôvodnený a nedá sa vybaviť. Aspoň nie v našej nemocnici. Mne nič nebolo. Dieťa pekne otočené, panvy široká, tehotenstvo bezproblémové... Napriek tomu som sa s lekárom dohodla už v prvom mesiaci na cisárskom. Bolo to skôr psychického pôvodu. Veľmi som sa bála normálne rodiť. Nakoniec mi teda robili sekciu, všetko prebehlo OK. Jasné, nebolo to med lízať, najmä prvý deň po pôrode, ale bola som na tom psychicky veľmi dobre. Teraz čakáme druhé bábätko. Takéto a podobné články ma už nevedia vyviesť z miery. Opäť to bude cisársky, tak som v pohode. Kto môže, vybavte si sekciu. Je to super najmä pre ženy, ktoré sa toho !normálneho" obávajú...

vážne - 100 ľudí, 100 chutí - kamoška rodila vytúženú dcérku v UK, zdravotný personál pochybil, a maličká jej zomrela. na samotný pôrod sa ale nesťažuje-irónia:-(

Ahojte,chcela by som pridať aj moju skúsenosť.Takže rodila som chlapčeka ,ktorý bol od začiatku tehotenstva otočený opačne.Termín som mala 11.1.2008,ale malý sa rozhodol prísť na svet o 3 týždne skôr.Ja som inak stále bola na tom,že mi spravia sekciu,ale lekári povedali,že malý nemá ani 3 kilá a také deti sa rodia klasickou cestou.To ma tak vyplašilo,že som si hneď zaistila epidurálku,keby náhodou...Ležala som už týždeň v nemocnici,kde mi nad ránom o 4:00 odtiekla plodová voda,tak ma previezli na pôrodnu sálu.Tam veľmi "milá" sestrička nariadila,aby som si lahla na lehátko,že mám ešte čas a mám ešte spať.No hrôza,ako mám zaspať na pôrodnom stole,vystrašená a ešte k tomu mi bola zima :-(A pokračovalo to asi takto.Ráno okolo pol 7 prišli prví lekári,prezreli ma a iba skonštatovali,že mám ešte čas,že sa pomaličky otváram.Do pol 1 poobedia ma len sem tam pripli na monitor,počúvali ozvy malého a to bolo tak všetko.Vtedy mi ale začínali silnejšie bolesti,tak som si tú epidurálku vypýtala.Keď mi ju dali,spýtala som sa zasa lekára,či mi budú robiť cisársky a on,že ešte počkáme,ako to bude.A takto sa čakalo až do 15:15.Vtedy ma chytili také strašné bolesti,pýtala som si ďalšiu dávku epidurálky,ale odmietli mi to dať,lebo vraj budem musieť spolupracovať.Myslela som,že to neprežijem.Poslala som rýchlo manžela,nech ide pre lekára,že dieťa ide von a že už to neudržím.Tak prišli a začal sa pôrod.Poviem Vám,takú strašnú bolesť som ešte necítila.Malý šiel von pomaličky,nemohla som tlačiť.Tie čo ste už rodili viete asi pochopiť,čo to je,keď sa pri pôrode nemôže tlačiť.Popri tom mi museli dávať kyslík,pitie a tak,pretože sa malý zasekol ritkou v pôrodných cestách a nie a nie von.Tlačiť som nemohla,inak by som ublížila nielen sebe,ale aj malému.Lekár bol na mňa nechutný,kričal po mne,že nech netlačím a ja som sa ho vládala len spýtať,že prečo ma takto nechali trápiť.Malému sa riťulka uvolnila asi tak po pol hodine.Podla slov manžela nasledovalo telíčko s nožičkami,ktoré som už ani nevládala vytlačiť,ako prešla hlavička som už ani necítila.Hneď ako malý vyšiel von som sa rozplakala od šťastia,že sa nám nič nestalo.Narodil sa nám Maťko s pôrodnou váhou 3200g a 50 cm.Tak podla nich to malo byť dieťa ,ktoré určite nemá ani 3 kg.A preto ma nechali rodiť prirodzene...

Ja som rodila pred 8 mesiacmi, zaplatila som si epiduralku, manzela ... Odtiekla mi plodova voda a isli sme do nemocnice, manzela poslali domov, pichli mi injekciu, ze to bude urcite dlho trvat, kym zacnem mat poriadne kontrakcie. Mylili sa, pravidelne zacali do 10minut a to kazdych 5 minut a stupnovali sa. Dohodnuta anesteziologicka mi nedvihala, mala som stres, ze to nestihnem, ale nakoniec vsetko dopadlo dobre. Po epiduralke som asi 5 hodin pozerala telku s manzelom :D. Nevyhodou bolo to, ze sa mi spomalil porod, ale mala som dost sil, aby som nakoniec vytlacila mojho 41OOg syna Jakubka. Lekar aj porodna sestra boli super, povzbudzovali ma, ked som nevladala a dost sa so mnou natrapili:lol:  Vdaka injekcii som necitila ani nasledne sitie po nastrihu. Urcite chceme este jedno babatko a ak sa to podari, tak pojdem opat rodit do bardejovskej nemocnice a s epiduralkou :-)

Ako asi kazda prvorodicka,aj ja som mala obavy z porodu.Porod mi museli nakoniec vyvolavat,ale tabletka zabrala asi po hodine a po styroch hodinach od jej podania,bola uz moja dcerka na svete.Vsetci boli prekvapeni aky rychly porod u prvorodicky.Ked som este lezala na izbe,mala som uz porodne bolesti a sestricka ma chodila obcas kuknut,ako sa to rozbieha a ked som jej povedala,ze mam velke bolesti,povedala ze to este nemozu byt porodne,ale ze doktorka ma za chvilu pozrie,ked pride z vizity.a tak som cakala a nevedela,ze vlastne uz rodim.ked ma doktorka po dlhej chvili konecne prezrela,uz len zahlasila rychlo na porodnu salu.takze urcite neplati,ze prvorodicky maju dlhy porod.Rodila som spontanne bez epiduralky a zvladnut sa to urcite da!Dufam,ze aj druhy porod bude taky rychly.

tak to vyzerá, že poprípade pojdeme rodiť do "paneláku" :idance: :idance: :excited: :excited:

Rodila som svoje prve dieta v Irsku.Moj porod bol tak skvely a tak rada nan spominam ze po tyzdni som zahlasila priatelovi ze chcem druhe dieta :)
Mala sa narodila 4 dni pred terminom,aspon nebol cas sa stresovat. Rano o siestej som v polosere zistila ze mi odtiekla zatka ale inak sa nic nedialo tak som si sla lahnut. V priebehu hodiny a pol sa kontrakcie rozbehli z nuly na sto a ked som mala na nohavickach uz aj krv tak sme radsej vyrazili do porodnice. Pamatam si ze bolo 9 hodin rano, cestou nas zastavila aj policia lebo sme sli kvoli rannym zapcham po autobusovom pase , kedze to som uz rucala ako tur :D (ako z filmu)
Do porodnice sme prisli okolo 10-tej, rodili sme v peknej izbe kde som bola sama. Priatela tam pustili automaticky, ziadne platenie ani oblecenie pre navstevy. Nemala som ziadny porodny plan ale tak som si myslela ze si tu epiduralku poziadam - je tam bezplatna. Midwife vsak zahlasila ze som na 8cm, tak sa recnicky pytam, to mi tu epiduralku asi nedate, co? :D - usmiala sa, ze uz je neskoro,,,,,Nastastie mi dali dychat plyn co bola strasna pomoc. Nachvilku ma odvliekli sadnut si na zachod,lebo mala nezostupovala, no potom to uz slo. Malinka sa narodila po 2 a pol hodinach.Priatel ma drzal cely cas za nohu-tam je to normalne /chudak vsetko si to pozrel - netuzil po tom,ale vraj ked vedel ze sa rodi jeho dieta bolo to ine/
Midwife bola skvela - na tie jej modre oci dosmrti nezabudnem, cely cas ma chvalila, vypila som asi 2 litre vody...V irsku bezne nenastrihuju, tak som jej povedala ze ak bude musiet nech to urobi, no neurobila to (taktiez klystir sa nerobi). Natrhlo ma sice na 2 stichy ale krasne mi to zasila / tvrdila, ze som iste este na tom plyne ked ziadam o pekne zasitu vaginu :D /
Malinku mi rovno ako vysla supli este spinavu pod nocnu koselu, bolo to krasne, placentu a pupocnik som mala dnu aj 10-15 minut /nevedela som ze by mal prestat pulzovat -to som sa dozvedela len nedavno /. V priebehu toho ako sme rodili placentu a sila ma /pichla mi lokalne anestetikum takze to vobec nebolelo/ obriadili malinku. Potom mi ju zabalili a dali jej ciapku a prinieslin mi ju, asi hodinu nas nechali este v tej izbe kde sme rodili, aby sme si oddychli a vychutnali si malu,pekne sa spytali ci chceme kavu,caj a toast - aj nam to doniesli a ked som sa spytala sestricky ci uz mozem malu kojit, nadsene mi ukazala ako.
Po hodine nas odviezli na poporodne, obe porodne asistentky co ma rodili nas sli odprevadit a zazelali nam vsetko dobre. V nemocnici som bola len 2 dni, potom ma chodili este par dni sestricky pozerat domov. Poriadne som ani nespala lebo som bola nadopovana asi tym adrenalinom z porodu a po par hodinach som behala ako srnka.
Pred a poporodnu strarostlivost v irsku hodnotim ako predpotopnu, u nas to je neporovnatelne ale ten porod bol skvely, uzasne ludsky - necitila som sa pri nom ako pacient, spravali sa ku mne akoby som bola najlepsia rodicka na svete.
Chcela by som druhe dietatko asi porodit uz na slovensku, a niekedy mam aj obavy ze to bude horsie lebo viem ako sa vedia lekari nadradene bavit s pacientmi a pritom je porod strasne intimna zalezitost a poznaci zenu na cely zivot - mna moj prvy poznacil pozitivne a velmi rada nan spominam.

tak ja by som si dovolilla ti poradiť, aby si šla znovu rodiť do írska......
lebo tu je to o 100% o inom...
teda neviem ako su na tom nejaké sukromné zariadenia..

ty, ale som sa nasmialaaaaaaa, na tom výraze že " v polosere"... :excited: :excited: :excited:

Môžem prispieť svojím "zážitkom" z pôrodu v Grécku. Môj lekár rodil svoje pacientky v Thessaloniki a keďže sa nám to zdalo byť ďaleko, navyše súkromná nemocnica, kde aj tak ak sú nejaké problémy vás prevezú do štátnej, tak sme si vybrali štátnu nemocnicu tu v najbližšom meste 23km. Navyše moja lekárka vedela česky, že tam skoro celý život žila, tak som sa aj potešila, že nebude rečová bariéra... No už od toho siedmeho mesiaca som postupne zisťovala, že čo je zač a teraz aj ľutujem, že sme si ju vybrali... Nepáčilo sa mi, že všetko brala tak z nadhľadom, musela som na dve operácie a dve terapie aby som vôbec otehotnela a pre ňu som bola len ďalšia v poradí. Nechcela mi urobiť ani test na cukor, išla som sama do súkromného laboratória. V tej štátnej odberni krvi totiž neuprednostnili ani tehuľku, lebo že to by každá mohol povedať, že je tehotná a ja riadne bruško pred sebou... ďalší výsmech od pani doktorky som dostala, keď som jej priniesla svoj pôrodný plán. Len si ho prečítala a podala mi ho späť s úsmevom a slovami, že "vy z hora ste už..." a nedopovedala. Na moju otázku o epidurále mi povedala, že to nerobí a ani mi to neodporúča. Chcela som manžela pri sebe, že v žiadnom prípade... A do pôrodnice si mám vziať aj fľaše pre dieťa. Prekvapene pozerám, že ja ale budem dojčiť! No to uvidíme... odvrkla. Žiadna podpora a vždy pri odchode som mala slzy v očiach. Hormóny... Prišiel deň D, okolo obeda ma chytili kontrakcie, bola tu pri mne moja mama, ale mala som ich každú hodinu a neskôr každú pol hodinu. Ešte bol čas. Tak som sa najedla, dala si teplú sprchu, pospala som si, mama ma pomasírovala... A potom presne o šiestej začali kontrakcie každých 5 min. Vzali sme kufre a vyrazili, cestou sme volali doktorke, že už TO začína. Vyšetrila ma sestra, že určite porodím, akoby som to ja už nevedela... Najhoršie bolo to vypisovanie papierov a pýtala sa ma rôzne otázky ako alergie a neviem čo ešte, ja už som dávno rodila, stála som tam opretá o recepciu a stonala ako des... Dostala som klasika klystír, potom sprcha, holili by ma, ale to som už mala pripravené doma. S doktorkou som išla do suterénu, kde bola sála, vyzeralo to tak ako v mäsiarstve alebo chladiarni. Bola mi tam zima, ale neskôr som to už nevnímala. Sestra mi chcela vziať krv, ale nedarilo sa jej, nemohla som jej v pokoji držať ruku, to sa nedalo, potrebovala som sa hýbať. Dopichala mi teda aj druhú, až doktorka ju zkaríkla, že to môže urobiť potom, že nech mi dá infúzku. To už bolo 19:30 a ja som rodila, nevedela som ako dýchať, ako tlačiť, nemala som sa to kde naučiť, žiadna predpríprava nič... Dcérka sa teda "zasekla" a pritlačila si pupočník, doktorka ju rukou zasunula späť a potom som ešte pár krát potlačila. Doktorka chcela nech tlačím a ležím a mne to nevyhovovalo, stále ma to ťahalo do takého akoby polosedu. Dávali mi na tvár nechutnú masku s kyslíkom, nevedela som dýchať s tým.O 20:20 sa narodila naša Ninka. Krásna, schúlená a trošku plačkala. Čakala som, že mi ju dajú na prsia, na brucho ako som očakávala. Ale doktorka povedala, že ma najprv zašije. Pritom som si robila masáž hrádze a vravela som jej, že iba ak to bude nevyhnutné chcem nástrih. Nastrihla ma riadne, akoby som mala 5kg dieťa priviesť na svet. Zašívala mi aj krčok, pri tom potlačení dieťatka späť sa roztrhol. O tom, že som cítila každý steh nebudem písať... Vraj to nemôžem cítiť, pichla mi anestetikum. A bola som vybavená. Omylom mi zarezala aj niekde pri močovej rúre a to mi len povedala, teraz zatni zuby, keď to išla šiť. Pýtam sa jej ešte dlho to bude trvať? Že ona nie je šijací stroj. Zdalo sa mi to ako celá večnosť a pohľadom som hľadala dcérku, nechali ju samú pod lampou, takú napolo oblečenú, lebo sestra ju nevedela dať do perinky, tie sa tú nepoužívajú. Potom ma umyli a zavolali dnu manžela a moju mamu. Muž sa ma pýtal, že či som ju už videla. Vtedy som sa strááášne rozplakala, že ešte nie, že mi ju vôbec nedali ani len podržať. Moja mama Ninku obliekla a zavinula a dala mi ju do náručia, plakala som a hovorím si, už ju môžem dojčiť? Ninka si išla vycucať ručičku. Previezli nás na izbu a prvé dojčenie som skúšala až niekedy druhý deň ráno po vizite. To ma aj chytila popôrodná depresia (držala ma asi dva mesiace...)
Prišla moja švagrina a tá mi ukazovala, ako asi na to dojčenie. Teóriu som ovládala, ale Ninka sa nevedela prisať. Nakoniec sme to zvládli, dojčím ju dodnes a to už má 13 mesiacov. Mama ma naučila kúpať ju. Každý deň priniesol nové a nové výuky, každý problém sa riešil doslova za pochodu. Pozitívum na mojom pôrode bolo, že to bolo všetko rýchlo. Už by som do tej nemocnice znova nešla. Sestričky sa o nič nestarali, deň a noc bol so mnou niekto z rodiny. Jazvu si cítim až kdesi na zadku a občas mám miernu inkontinenciu. Ale hlavne, že sme obe v poriadku a všetko dobre dopadlo. Mohla som na pôrod spomínať aj lepšie, to nepochybujem. Ak sa odhodlám pre druhé dieťatko, čo by som naozaj chcela, tak určite si vyberiem už radšej súkromnú nemocnicu a to dosť vopred alebo pôjdem radšej rodiť na Slovensko. Tam si to kamarátky chválili a ja som im len závidela. Väčšina tunajších žien rodí cisárskym a dojčenie je tak mesiac max do 6 mesiacov, kedy končí MD a idú späť do práce.
prajem všetko dobré či už počas pôrodu alebo v tehotenstve a hlavne zdravé detičky!
zuzana