ahoj, za to možu hormonálne zmeny, zašla by som si do materskáho centra, medzi ludí, bud čo najmenej sama. Ak to je naozaj vážne, vyhladala by som kluddne aj pomoc psychologa.

Mne ked sa narodila dcerka, pár mesiacov potom spadli v USA "dvojičky" a ja som prerevala celý den. Odkedy mam deti, nemožem pozerať vojnové filmy, fotky zúbožených detí, plačem aj na detskej rozprávke, som bojazlivejšia, opatrnejšia ... a asi aj dospelejšia. To už sa nezmení asi nikdy. Poporodná precitlivelosť postupne ustúpila.

je to uplne normalny stav, ja som plakala aj pri nemovi, otvarani olympiady a zostalo mi to dodnes, niektore veci, ktore som dokazala vnimat s nadhladom, teraz si odplacem alebo nemozem vobec vidiet. neboj, trosku sa to upravi, ale ak by si citila potrebu, vyhladaj aj psychologa, nie je to hanba.

Ahoj Miriamka, velmi dobre viem o com pises a dodnes som presvedcena ,ze niej najhorsie pretrpiet porod ale minimalne dalsich 6 tyzdnov.Ja som zo zaciatku dokonca prosikala aby ma mnazel zobral aspon na nakup lebo on sa snazil pomahat a ja som vzdy od rana do poobedia posuvala ocami rucicky na hodinach aby prisiel.Citila som sa opustena, precitlivena, stale som plakala a dokonca aj pri komediach.Ono to ma vela spolocne stym ze menej spis, hormonalane zmeny tiez pridavaju znacnu cast na tom ze sa citis ako sa citis.Ono ak by tieto stavy pretrvavali dlhsie ako 6 tyzdnov treba hladat pomoc.Porozpravaj sa o tom zo svojim gynekologom az pojdes na kontrolu po setonedeli.

Ono 9 mesiacov bolo v tebe babo prve tri mesiace si telo na tento stav zvikalo nemozme od tela a celeho organizmu chciet aby sa dostalo do normalu po par tyzdnoch po porode. :wink:
Neboj bude to lepsie najdi si nejaku mamicku kamosku sktorou sa o svojich problemoch a pocitoch porozpravas a ulavi sa ti neboj.JA teraz cakam druhe a priznam sa ,ze sa tiez bojim toho obdobia po porode kym sa hormony ustalia.

Drzim ti palceky aby sa tvoje telo cim skor dostalo do normalu a ty si budes uzivat len malicke. :D

Ahojte kocky,

som velmi rada, ze ste odpisali a dakujem za kazdu vasu radu. Ja presne ako ty lulinka posuvam hodiny a cakam kedy pride manzel domov z prace a chvilu je s malym a teda aj so mnou. Ja dufam a verim, ze to bude lepsie ked sa otepli a budeme moct chodit von kazdy den. Okrem toho ze teraz je to pocasie take ake je, byvam na dedine a v slepej ulici, takze sneh tu bude na ceste asi az do marca :D a predierat sa s kocikom po snehu nie je bohvieco.

Dakujem este raz, a kludne napiste cokolvek, budem rada.

Ahoj, aj mam s plačom a depresívnymi stavmi svoje skusenosti....  Po prvej dcére kedy som pri dojčení takmer úplne zlyhala ( 5 mesiacov bojovania a  trápenia, po homeopatikách tak po 20 ml milečka, stále dopapala množstvo nutrilonu ) som si niečo podobné po druhom pôrode absolútne nepripúšťala... Figa borová. Pôrod krátky, neporovnateľne ľahší .. a sme tam kde sme boli pred 3,5 rokmi. Ešte v nemocnici som si neúspech nepripúšťala - do chvíle keď malý dostal smädové teploty ( neprikrmovali sme, veď ja predsa musím kojiť). Dali sme ho do kopy, a doma fungujeme ako predtým . Robím čo sa dá, už 4 mesiace ho nechám vyťahať všetko moje miečko, až potom dáme nutrilon... Preplakala som noci, už je to lepšie- do chvíle kým netretnem nejakú maminu, ktorá sa pochváli koľko mliečka má.. A sme zase na začiatku. Plač, nervozita, výčitky....   A  depresívne stavy...

MiriamL.Aj v tvojom pripade viem o com hovoris.Ja som sice mlicka mala dost ale maly sa nechcel prisat a ko prvorodicka som dala na radu sestricky v nemocnici a skusila som to cez klobuciky co totalne zabilo moje kojenie.No 5 mesiacov som odsavala aleten pocit ,ze som zlihala ma neuveritelne prenasledoval.Tentokrat chodim na predporodny kurz co som pri prvom podcenila teraz sa snazim chybam vyhnut a nastastie som zistila ze moja byvala spoluziacka je ajporadkina dojcenia.Jednu vec mi povedala, ze dojcenie ma najvacsi vyznam ked je mamicka v pohode.Takze sa netrap zbitocne aj ked je to uzasne dojcit a ma to iste vela vyhod no radsej rob vsetko preto aby si ty aj mly boli v pohodicke a uzivali si spolocne chvile hoc aj pri flaske s nutrilonom. ;-)

No miriamka398, naozaj musim priznat ,ze ja som mala maleho v maji a ani tak mi to nepomohlo a verim ,ze to musi byt o to horsie ,ze sa ti neda byt tak casto von s babom.Ja som hlavne aj koli tomu bola uz po porode prveho presvedcena o tom ,ze ak mame mat druhe iste ho chcem opat mat vlete led su dni dlhsie a pocasie neni take depresivne.Tak drzim palce aby bolo cim skor lepsie. ;-)

ahoj, netráp sa tým, niektorým ženám to proste nie je dané a môžu robiť čokolvek, kojenie nejde ... u uás nekojila moja babka ( v tej dobe!), moja mama tiež nie a ani mne sa to nepodarilo (žial...)

ja som kojila pri decerke 2 týždne (vlastne sme to 2 týždne skúšali a ona 2 týždne hladovala a vrieskala) a pri synovi 3 mesiace s problemami a ked som ešte počúvala, že PREČO  nekojím:shock:  (akoby som to ja tak chcela) bola som z takých ludí na nervy. Len u mna to sposobovalo nie plač, ale hnev na to, ako ludia dokážu byť netaktní a ako môžu matke niečo také vytýkať, ked ani nevedia o čo ide a ako to je :roll: :roll: :roll: 

 

MiriamL: netrap sa kojenim, aj tymto som si presla a vermi ze je pomaly viac takych co nekoja alebo maju s kojenim problemy. Ja som pred porodom chodila na kurz dojcenia, 3x po dve hodiny a ked sa maly narodil vsetko som robila zle a vobec nekojim. Najprv sa nevedel maly dobre prisat a dokusal mi bradavky a ked to uz vedel tak ma to neskutocne bolelo a stvrdli mi prsia, takze si nevedel nic vytiahnut. Mlieka mam malo ale odsavam si, za cely den vsak len cca 90ml, ale lekar povedal, ze co i len jedna kvapka mlieka je dobra. Okrem toho som vyskusala aj alternativne sposoby kojenia cez suplementor, po prste s cievkou, brala som homeopatika, taku bylinu na podporu tvorby mlieka (senovka grecka), pila tekutiny, vineu, ale mlieka mam stale rovnako-velmi malicko. Az po case, ked som sa rozpravala so susedou, sesternicou .... som sa dozvedela ze ani ta ci ona nekojila, tak som sa tym prestala trapit a pomohlo. S tym placom je to vsak horsie. Dnes sa mi ale podarilo ist von, stretla som susedu co rodila 4.1., tak aspon male svetlo, ze nebudem sama.

Som rada, samozrejme v uvodzovkach, ze nie som sama a problemy s kojenim a moje oblubene place netrapia len mna. Tak sa opatrujte vsetky, nech sa vam dari s babatkami a kedykolvek napiste, ja som na nete skoro kazdy den.

Ďakujem Vám, dievčatá.. Viem že nie som sama taka "slabokojička" ;-),ale predsa dobre padne počuť, teda čítať, že Vás niekto chápe a vie o čom hovoríte ....  A neznášam poznámky typu . " Keď si už začala prikrmovať , dokojila si". Môj malý 4 mesiace dokáže aj-aj, dokonca zistila som, že radšej chytí prsník ako fľašku... Je možné, že po začatí príkrmov ( v utorok sme začali jablkovú šťavičku) sa ma chytaťprestane, ale pokiaľ budem niečo málo mať, budem odsávať... Hoc len tých 20 30.... Ako napísala Miriam398 - každá kvapka je dobrá.... 

ahojte

ja mám tri deti. Prvé som kojila 3 týždne, druhé 6 týždňov a potom so deviateho mesiaca som odsávala, a toto tretie kojím stále, má 7 mesiacov, tak ako sa vraví do tretice všetko dobré..mám vyskúšané všetko... :lol:

S tým, že posúvam ručičky na hodinkách je aj u nás, ja som doma od roku 2003 :green: , takže už som z toho niekedy paf....a odkiaľ ste babenky?

Ahoj Lolonka,

waw, od roku 2003 doma, to si teda neviem predstavit a s tromi detmi to sa fakt nenudis. Jedna znama ma rocne dieta a uz by chcela ist do roboty, najprv som nechapala ze preco, ved minimalne tie 2 az 3 roky je prirodzene ze je zena doma. Ja mam 7 tyzdnove babo a niekedy by som si to asi vymenila s niekym kto pracuje, niezeby som ho nelubila, to ani nahodou, ale "my", teda ja psychicky labilnejsia, niekedy neviem ako ho zabavit, co s nim robit ked cez den nespi, vonku -9 a muz pride az po piatej. Ale ja pevne verim, ze ked bude vacsi tak sa to zmeni. Ja som z okresu Pezinok.

ahoj Miriam,
lepšie ti bude už na jaro, bude teplejšie, môžeš ísť hocikedy von, a malý bude väčší, lepšie bude vnímať, uhraje sa aj s hrkálkami... :lol:
ja som z okresu Senica zo Šaštína, počula si niekedy o tomto mestečku? Veľmi pomôže ak máš nejakú kamarátku, čo má bábo, a ty si ju možno teraz našla, takže to je veľké plus, keď máš ku komu ísť, s kým si pokecať, a neskôr sa aj deti spolu uhrajú... ;-) ...ja keď sme sa sem nasťahovali som si našla kamarátku, ale tá už bohužiaľ chodí do práce, ale iba do druhej, lenže potom varí, učí sa so starším synom, potom treba niečo ešte porobiť, takže nemá už na mňa toľko času.. :*-( , ale treba nájsť iné mamičky...tak hľadajme sa... :green:

Ahoj Lolonka,

to mas teda pravdu, na jar bude lepsie, len pri tychto teplotach bude sneh asi az do maja. Dnes ked som malemu davala jest o siestej, bolo -17 :*-(   Nastasie mam na ulici jednu mamicku, ktora ma mesacne babo, tak sa stretavame, to je super lebo keby tu nebola tak neviem neviem. Aj moja kamaratka ma pardnove babo ale byva v inej dedine, co nie je daleko ale ja som bohuzial nemotorizovana. Vodicak sice mam ale najazdim, lebo som sprosta, take stare auto sme minuly rok predali, tak teraz uz vobec nie je na com, ale to je moja chyba, co uz. Sastin poznam, i ked som tam este nebola, moja mama sa tam akurat uz rok chysta na vylet, do kostola a tak. Maj sa krasne a verme ze ten sneh sa coskoro roztopi :D

Ahoj, vy mate aspoň sneh... My na východe máme iba zimu(teda mínusové teploty).. Mne sneh (a ani kočiariku) nechýba,ale staršia kočka má od dedka sľúbeného snehuliaka v nadľudskej veľkosti ako po minulé dva roky..A niet z čoho ani takého 15 centimetrového urobiť.

Vodičák a nevodička... Tým som prešla tiež, ale už som za vodou - teda za volantom.. Iba keď treba(nie fanaticky stále) a bieda pritlačila..  Teraz sa  už len pousmejem, že auto pred domom a ja som chodila peši.. Ale chápem.. Aj mne dlho trvalo nabrať odvahu.  Zrejme v odvahe to bolo...  A keďže píšeš že bývate na dedine- bude to buď porovnateľné s  naším malým mestom,alebo dokonca ešte lepšie...  A keď je tá druhá dedina čoby kameňom dohonil a netreba ísť cez nejaké väčšie mesto - tiež Ťa "bieda" pritlačí. :)   Držím prsty...

Ahojte kocky,

ako sa mavate? je fajn ze nemate ziadne problemy ale tym padom nikto nepise, to je strasneeee:D :D   Chcela som sa vas, skusene maminy opytat ako ste prezivali alebo prezivate matersku, myslim tym ako ste zvladali ten stereotyp, prebalit, najest, pomojkat a tak dookola. Nas maly ma dnes 2 mesiace, je to este male babo, ale aj ked bude vacsi tiez to bude o tom istom, len uz sa s nim budem viac hrat. Asi by som sa nemala takymi vecami zaoberat lebo mi potom z toho svihne, fakt mam pocit ze stale len hladam nejake dovody preco sa trapit, ved predsa kazda mama na materskej to ma povacsine tak isto a mozno aj ovela viac povinnosti okrem toho, pripadne viac deti.

Prajem vam pekny tyzden, a musim sa hnevat, vobec sa "nemodlite" lebo ten sneh nie a nie zmyznut.