ahojte,
pripájam sa k diskusii a pridávam svoje skúsenosti - rodila som spontánne pred 9 rokmi a cisárskym minulý rok.
prvý pôrod prebehol na to, že som bola prvorodička vcelku rýchlo, od prvých bolestí do 5-6 hodín bola malá na svete, zato tie bolesti boli fakt hrozné, a darmo sa človek predtým na to pripravuje, že proste to bolí, aj mna zarazila tá intenzita...ale pôrodom bolesť skončila, ja som sa po povinných 2hod na sále kľudne pohybovala, išla som sa hned osprchovať a nebolo mi úplne nič, len ten krásny pocit, že som mamou!!!
asi po 2 dňoch hojenie šitia hrádze ma pár dní pobolievalo, ale zas v tej dobe to prekrylo nalievanie prsníkov - to bola pre mňa nečakaná bolesť a žiaľ mi nikto v porodnici s tým veľmi nepomohol, čo dodnes ľutujem.
pri druhom tehotenstve som sa chcela po pôrode teda sústrediť najmä na rozbehnutie mliečka a kojenia a hovorila som si, že už to teda nejak vydržím, na cisársky som ani len nepomyslela, a velmi som ani EDU nechcela, lebo ja sa bojím aj obyčajnej ihly :(
cisárskym som rodila preto, že v 36. týždni som zrazu začala veľmi krvácať, okamžite ma RZP odviezla na pôrodnicu a tam po vyšetrení zistili, že sa mi odlučuje placenta, tak ma hneď brali na sálu, ja som síce nemala žiadne bolesti, ale stratila som tolko krvi, že už si to tak okolo seba matne všetko pamatám, len ten strach, či bude malá v poriadku. kvôli tomu, že som ešte hodinku predtým jedla, ma pichali len do chrbtice a teda som ako tak vnímala aj som si aspon hned videla malú, ale ako hovorím, nestihla som sa ani báť..
až som sa teda úplne prebrala na JISke, a teda to len potom boli bolesti!!! až vtedy som si vravela, že ako je to možné, že niektorá žena toto dobrovoľne chce!!! ja nie som nejaká cintlavka, ale ked to porovnám s normálnym pôrodom...človek sa nevedel čo len trošku pohnúť na tej posteli, a nebyť toho, že sme tam rodili cisárskym v ten deň 4 a teda aj ked sme sa nevideli - kdeže nadvihnúť a otočiť hlavou! - iba počuli jedna druhú, tak si myslím, že je so mnou veľmi zle!!! a to sme samozrejme boli pravidelne obpichané injekciami proti bolesti...sestrička nás ukľudňovala, že nebojte sa čo deň to bude lepšie, veď aj bolo, ale normálne som bola rada, že som musela ostať v nemocnici až tých 8 dní, aj to som potom ešte ostala u mamy 2 týždne, čo som nebola schopná úplne perfektne sama fungovať doma... rana bolela poriade a občas ju cítim aj teraz, po 15.mesiacoch...
najviac som sa bála, čo bude s kojením, lebo malú mi doniesli prvé 2 dni len ukázať, až potom mi ju dali, našťastie mliečko prišlo a aj malá sa chytila a kojíme sa dodnes!
aby som bola ale objektívna musím napísať aj to, že všetky 3 z tých mojich "spolurodičiek" rodili cisárskym po dosť dlho trvajúcich pôrodných bolestiach a tie napríklad povedali, že cisársky bol pre nich vykúpením... napriek tomu, že chodili na predpôrodné prípravy aj ohľadne kojenia, ani jedna z nich dlho nekojila, jedna to vzdala kvôli bolestiam už hned v porodnici.. ale všetkým nám bolo hrozne, ked sme sa dívali na ostatné mamičky, ktoré rodili normálne a pobehovali si po chodbe akoby nič a na tretí deň odchádzali s bábätkami domov...
aj v porodnici sa ma vela mamičiek pýtalo, že kedže to viem porovnať, čo hovorím, že čo bolo lepšie, tak som jednoznačne za normálny pôrod ( pokial to teda ide a nie sú nejaké komplikácie). jedna mamička tu vyššie píše o bolestiach po šití hrádze... a čo šitie po cisárskom, je to tiež na veľmi citlivom mieste, aj ked sa to možno nezdá... rana sa môže zle hojiť, potrhať, hnisať nedajbože, človek sa ešte dlho musí šetriť, nenaťahovať (to sa povie pri bábätku!). a mne vadili aj tie nekonečné infúzie, vycievkovanie , časté injekcie -najmä tie do brucha (brŕŕŕŕ)...