Lenka a to si este necitala diskusiu akych tam mame "odbornikov porodnikov"!!! Ja som tam rodila prveho syna(som z BB) a som rada ze vsetko islo bez komplikacii lebo by to mohlo dopadnut vselijak len nie dobre, je to hroooza nad hrozy. Minule mi kamoska vravela ze obidva porody jej dufusovali ze jej deti skoro zomreli, jedno dokonca ozivovali po porode apgar skore 1 ... no nechcem ani pomyslet, ma hroza obchadza... Ziadnu pozitivnu kritiku som o nasej porodnici este nepocula...

...to len tak mimo temy...sorry

Ahojte

Aj ja sa pridávam , tiež som mala muža pri pôrode, a neviem si to vynachvalit. Aj ked som ho tam najprv nechcela mat, bála som sa čo a ako bude, ale ked začali kontrakcie tak som mu volala do práce či by neprišiel , naštastie prišiel a som štastná že tam bol so mnou. Určite ho chcem aj k dalšiemu produ ak bude.

Ahojte....
Tak nás čaká každú chvíľu pôrod, a keď mi môj manžel povedal, že pri pôrode chce byť, bola to pre mňa hotová vec. Pri tejto predstave mi troška odľahlo, pretože takú osobu som tam ozaj potrebovala mať.

ahojte, aj ja by som sa rada pridala do tejto temy. ked som bola tehotna strasne som chcela aby so mnou bol manzel pocas pôrodu. ale on stale tvrdil ze nie. vraj nechce, ale ja som vedela, videla som to aj na nom, ze sa boji tam byt. potom som pochopila, ze ho nemozem nutit. zmierila som sa s tym ze tam nebude. a ked prisiel den ked sa jakubko pytal na svet, chcela som aby bol manzel so mnou aspon kym nepôjdem na pôrodny stôl. a predstavte si, bol tam so mnou, celu noc pocas mojich kontrakcii aj ked so mnou celu noc nic nerobili. rano siel nasim vratit auto aby mohli ist do roboty, lebo sme si ho od nich pozicali, a ked mi doktorka rano prepichla plodovu vodu,zavolala som manzelovi, ze uz ideme rodit, a on mi do telefonu povedal, pridem.neverila som tomu, ale ked som ho videla, bola som najstastnejsou zenou na svete. bol mi velkou oporou, dokonca az tak, ze chvilami som si myslela, ze keby tam nebol tak by som to nezvladla.

Ahojte,tiež som mala manžela pri pôrode,úžasne mi pomáhal,bol zlatý.Ak bude druhé dieťatko,určite ho tam chcem mať zase.

Asi tak ako všetky aj ja som patrila medzi najšťastnejšie ženy, že pri mne bol môj manžel!!V tú noc som bola ako jediná rodička, tak som mala k dispozícii všetky miestnosti....Bol pri mne od samého začiatku!!Pri kontrakciách....až do úplného konca!!A ked mi položili nášho anjelika na bruško sme obaja mlčali a plakali!!Uvedomili sme si, že je len náš!!!

A odvtedy je na nás veľmi hrdý, ako sme to zvládli-ja a náš synček Dávidko!!!

Moj manžel pri prvom porode nebol, lebo som to sama nechcela,neviem v tej chvili som citila že asi budem silnejšia ked tam nebude - neolutovala som,len trosku. Pri druhom porode sme boli dohodnutí že tam bude, ale bohužial situacia sa trošku skomplikovala takže ma brali na cisarak.... žeby pri tretom????????:P

Ahojte,
aj my sme boli dohodnutý, že manžel pôjde k pôrodu, bez problémov súhlasil, ale malý urobil škrt cez rozpočet, musela som rodiť cisárskym. No manžel bol celý čas na chodbe, malého videl prvý a bol z toho taký hotový a šťastný, že keď telefonoval domov aj zabudol na akom mene sme sa dohodli:green:
Ak budeme mať druhé bábo, dúfam že to vyjde.

pri prvom pôrode bol a pri druhom nestihol. Ani mi to moc nevadilo, skôr bol on z toho nešťastný, ale pri takom dobrom pôrode, ani  by nebol mal, čo robiť.
 Mala som super, ale super pána dr. prišiel z domu v noci, odrodil ma za 30. min aj zo zložením pôrodného stola, zo šitím,  vypísal papiere a šiel domov spať a ráno prišiel usmiaty na vizitu.
Prvorodičkám, ale určite odporúčam mať manžela pri pôrode, aspoň si  potom  viac vážia manželky, matky .

ahojte ! ja som mala tiež pri pôrode manžela a bol mi naozaj veľkou oporou a na tú chvíľu keď ako prvý držal v náručí nášho synčeka určite nikdy nezabudne a myslím si, že si ma ako ženu od vtedy oveľa viac váži . Odporáčam to každej....

Ja už neviem, čo mám so svojím manželom robiť! Ešte síce nečakáme bábätko, ale už sa na tom pracuje. Ja sa troška obávam pôrodu, ale to asi každá. On však vraví, že sa nemám sťažovať, že to nič nie je, že jeho mama porodila tri deti a nesťažuje sa. Keď som mu povedala, že sa pri pôrode nastrihuje, tak bol trochu prekvapený, ale potom zase tvrdil, že keď to všetky prežili, tak to prežijem aj ja. Neviem či zmení názor, keď bude pri pôrode. Závidím vám, že sú vaši manželia chápaví.

Ja som mala veľmi ťažký pôrod, z ktorého sa spamätávam a liečim ešte teraz a keby tam so mnou nebol vtedy manžel, určite by som to nezvládla.

Bol mi ozaj veľmi veľkou oporou a celý čas ma držal za ruku a myslím, že si ma aj viac váži, keď videl, že to ozaj nieje také jednoduché. Podľa môjho názoru by každý manžel mal takto stáť po boku svojej ženy a pomôcť jej, lebo aj psychika veľmi veľa urobí. Jednoducho som sa cítila lepšie, keď som mala pri sebe známu tvár.

 

Ahojte aj ja sa k vam pridam môj muz bol celych 13 hodin pri pôrode so mnou a keby som ho tam nemala neviem ako by som to zvladla velmi mi pomohol a dufam ze ked budeme mat druhe tak aj to porodi so mnou :) :) ....urcite to odporucam vsetkym ktory to zvladnu .... :lol:

Zdravim.Tak nas  s manzelom to este len caka uz o par tyzdnov by sme mali mat ten krasny darcek  doma.Manzel chce byt pri porode  a iba  v pripade ,ze by som si to vyslovene nezelala,tak by nesiel ale urcite by cakal a nacuval za najblizsimi dverami:-)  Teraz  mame dilemu ci ist na predporodnu pripravu alebo nie.jednak koli mne- dychaniu,nejakym uvolnovacim metodam a jednak koli  manzelovi aby vedel priebeh porodu a ako ma co robit,reagovat.Aj ked moja mama tvrdi,ze sa to da zvladnut aj bez pripravy a ze jej nikto nikdy nehovori l ako ma tlacit a dychat a porodila krdel zdravych deti.ja sa tiez obavam ako to bude lebo myslim,ze aj ked porod patri k jednej z najkrajsich udalosti v zivote ,tie co ste odrodili urcite date za pravdu ,ze aj hranicnej co sa tyka bolesti,sil ,citoveho vypatia.Neviem ako to zvladnem a neviem ako budem reagovat na svojho manzela.Velmi sa lubime a je mi v zivote oporou ale v takejto situacii sme este neboli.co ak sa budem sustredit viac na neho ako na tlacenie alebo budem nanho zla alebo ja neviem uz asi moc vymyslam.budem vdacna za kazdy nazor a ako vidim,citam mate hlavne pozitivne skusenosti z pritomnosti manzelov,tak to hadam nejako zvladneme aj my ,hlavne ja strachopud.

 

katrinka neboj aj ja som sa bala a velmi hlavne preto ze som pred 4 rokmi prekonala plucnu emboliu tak som mala strach aby sa nieco nestalo ale nastastie dopadlo vsetko super a fakt nebyt manzela tak neviem ako by som to zvladla,ja som na ziadne pripravy pred porodom nechodila povedala som si ze v minulosti tiez neboly ziadne a rodilo sa tak nemusim ani ja ale mala som obrovsky strach ze ake to vsetko bude a hlavne ked to na mna prislo bolo to hrozne aj som sa tesila ale aj som plakala od strachu...ale nakoniec sa nastastie nic vazne nestalo a hlavne ze maly bol a je zdravy ...ale neboj vsetko super dopadne a zvladnete to ... :) tak drzim palce... :) :)