Pekný deň,
minulý týždeň som si robila test a bol pozitívny, to istý výsledok vyšiel aj včera. S priateľom sme nič také neplánovali, sme spolu zhruba rok a dokonca spolu ešte ani nebývame. Je to pre nás nečakané. Vek na to mám a viem, že zo mňa bude dobrá mama, deti mám veľmi rada, ale nie som si istá či som pripravená. Predsa, dieťatko je najväčšia zodpovednosť v živote človeka a hlavne ženy. Mali ste aj vy podobné pocity na začiatku?
Ďakujem za odpovede :o)
to teda ano, nam s manzelom vysiel pozitivny test cca. 7-8 tyzdnov po svadbe (bola som prave tyzden po pohovore do prace, zatial bez info, ci bol pohovor uspesny) a aj ked sme deticky chceli, planovali sme s nimi par mesiacov pockat, takze tie dve ciarky nas vtedy riadne sokovali... ja som bola kratko po navrate zo zahranicia, zatial bez prace, byvali sme v prenajatom domceku, kde plesniveli steny a na dedine, ktoru som ja nenavidela, samozrejme bez mojej prace sanca na hypoteku a zmenu byvania nulova... nakoniec sa ale vsetko utriaslo, v praci sa mi tehu podarilo utajit celu skusobnu dobu, tym padom sme dostali aj hypoteku a v 7. mesiaci sa nam podarilo sa prestahovat do nasho vysnivaneho mestecka do krasneho bytiku s vyhladom na hory a dnes sa uz tesime z takmer 1,5-rocnej veselej slecny, nasho maleho velkeho slniecka :-) musim priznat, ze mne trvalo celych 5 mesiacov, kym som si na to neplanovane tehotenstvo zvykla a dokazala sa z neho tesit, no potom som si vychutnavala kazdy kopancek, kazde palenie zahy, vsetko, to dobre aj zle, co k tomu patrilo... a ten pociatocny sok na malej nezanechal nijake stopy, je pokojna, plna radosti, extremne dobre babo...
Ber to tak že je to to najkrajšie čo sa ti v živote mohlo stať a buď za to vďačná, mnohým sa to nepodarí za celý život. A zmiešané pocity patria k tomu. Ja keď som ostala tehotná, s našimi som už nebývala a bála som sa im to povedať, ale veľmi. Otec sa rozplakal a bol šťastnejší hádam viac ako ja, moja mama tej to chvíľku trvalo, ale šťastná bola tiež. Chce to len čas a zvyk, predsa je to niečo nové v tvojom živote.
Je to pravda, dietatko je naozaj velka zodpovednost, ale aj uzasna vec. A ono ta na to vsetko pripravi same. Ja som si myslela, ze som pripravena, velmi som dietatko chcela, mala som uz par rokov po tridsiatke a ked som porodila, bol to pre mna ten najvacsi sok na svete a vsetko mi to pripadalo ako nejaka nekonecne trvajuca, nikdy nekonciaca smena, pocas ktorej nedostanes ani pol hodiny na vydychnutie. Ale po niekolkych mesiacoch sa clovek zabeha a zisti, ze na svete naozaj nie je vacsi zazrak, ako stvorit noveho cloveka.
Drzim palce!
