Prve babo na ceste, priatel nas nechce a problem s nevlastnou dcerou...
Ahojte dievcata,
ja viem, nazov hovori za vsetko - situacia na odstrel.
Ja mam 35 rokov, s priatelom som viac ako dva roky a na Vianoce sme si zarobili babo :baby: Planovane a velmi chcene, moj priatel naliehal uz od maja, ze mame zacat skusat.
Situacia je velmi komplikovana tym, ze moj priatel ma dve deti z predchadzajuceho manzelstva - chlapca (10rokov) a dievca (8rokov). S chlapcom nemam vobec ziadne problemy, je to taky normalny chalanisko a je velmi citlivy a chapavy, pomoze v domacnosti aj bez toho, aby som ho musela ziadat.
Dievca... Na tu nemam slov... Vo svojom veku velmi zaostala (ale nie je postihnuta), stale nepozna cas, nerozumie peniazom, nevie zaviazat snurky, nevie sa poriadne utriet po zachode a zasadne si po zachode neumyva ruky, jej izba je totalny bordel, sprchuje sa len ked ju prinutime (a pritom smrdi medzi nohami po pokazenom syre!!!)... Vsetko je to kvoli tomu, ze ju to jednoducho netrapi. Uz rok sa snazime nieco s tym spravit a moj priatel sa tiez snazi, aj ked musim priznat, ze on je jeden z tych vikendovych oteckov, ktory neda na svoju dcerenku dopustit. Mala klame, berie si bez vedomia veci z bratovej izby alebo aj z nasej spalne a vsade sa za mojim priatelom taha ako stena - aj do sprchy za nim chodi. Ja ju nemam velmi rada.
Deti su s nami 4 noci do tyzdna (co je pre mna velmi vela), ich vlastna mama o ne nema velky zaujem.
No a do toho prichadza problem s mojim priatelom - tak ako sa velmi tesil na babo - od druheho tyzdna po zisteni, ze som tehotna, sa so mnou skoro vobec nerozprava. Snazila som sa s nim o tom hovoril, tahala som z neho, ze ci som ja nieco spravila alebo teda co sa deje. On nevie. Mali sme obdobie, ked si zelal aby som o to babo prisla a obvinuje ho, ze to vsetko sposobilo (v decembri sme boli ten najzalubenejsi par na svete).
Ja to zvladam velmi tazko a bojim sa, ze prenasam moje starosti na babo. Nech sa ale snazim ako chcem - moj priatel ma ignoruje a neda sa s nim vobec rozpravat.
Takze tak... Ja viem, je toho dost, ale mne pomohlo uz aj to, ze som to tu vsetko vyklopila...
Akakolvek rada alebo Vas vlastna skusenost bude velmi vitana, lebo ja uz naozaj neviem, co robit. Bojim sa, ze to takto dalej nepojde a moje babo bude vyrastat bez otca :-(
Dakujem.