Dobre viem o čom píšeš ja som mala presne tie isté stavy, a teraz som už v 17 týždni a už je potom už som konečne spokojnejšia, mám tiež jedno dieťa bolo to ťažke ale prešlo to. Nebojsa bude dobre to ta prejde. :D

Ked som cakala svojho druheho syna, tiez som mala velmi podobne stavy tym Tvojim. U mna to bolo este o to horsie, ze som zo vsetkeho jedla vracala. Rano, na obed, vecer a niekedy aj medzi tym. Ked som umyla riad, mala som pocit, akoby som cely den rylovala a musela som si min. na polhodinku lahnut. Vecer som si isla lahnut o 19,00, vstavala o 7,00, ale pocit sviezosti a energie nikde. Nervozna som nebola, pretoze som na to nemala dost sil. Po prvom trimestri vsak vsetky tieto stavy presli. Celkovo som vsak druhe tehotenstvo dost zle psychicky znasala, hoci som sa na babetko prevelmi tesila. Kazdy den som cakala, kedy pride porod. Ktory bol vzhladom na vsetky trampoty velmi rychly (od prvej kontrakcie az po narodenie presla iba 1 hodina 40 minut) a uplne bez komplikacii. Urcite nie si zlou mamou. U mna sa osvedcilo veci neriesit. Tiez sme mesiac nevysavali, pretoze som jednoducho nevladala. Vsetku energiu, co mi zostala, som venovala malemu.

Presne tak, uvedom si, ze Ta momentalne kompletne ovladaju hormony a za to nemozes. no tak nebude kazdy den vyupratovane ako na zamocku, nic sa nestane! sustred sa na cas straveny s dietatkom, to je teraz dolezitejsie, ako vyupratovany dom. a neboj, tie stavy pravdepodobne prejdu uz coskoro.
ja som tiez byvala pri prvom tak extremne unavena, ako keby som neviemco robila, keby som nemusela chodit do prace, asi by som prespala 20 hodin denne... alebo sa rovno ulozila na zimny spanok, ako medved :rofl:
ale jednu vec by som na Tvojom mieste asi riesila: dietatku by som uz v noci nerobila bufetarku, vidis aj sama, ze to nikam nevedie... ono len vymysla, pije, potom zase cika... takze x-krat musis vstat z postele aj Ty a potom si este viac unavena. mozno bude dietatko prvy tyzden-dva vymyslat stale cosi, len aby Ta prilakalo k sebe, ale to robi predsa uz aj teraz, no ak bude vidiet, ze mu uz nic nedavas, tak urcite s tym prestane. takze nezabudni pri veceri zdoraznit, ze "uz sme sa napapali, aj napili", takze uz pojdeme len spinkat a v noci uz nebudeme papat ani pit, lebo uz sme aj napapani a aj sme sa napili. ked sa v noci zobudi, samozrejme ho nemusis nechat plakat, kym sa Ty alebo ono nezblazni, chod za nim a pokojne sa mu prihovor, pohlad ho, pripadne chvilku zostan pri nom. ak bude vymyslat jest a pit, povedz, ze to ste uz vsetko stihli pri veceri a v noci nikto nepije ani nepapa. ak sa vypyta cikat, jasne, ze to je ine, nech sa ide vycikat, ale potom naspat do postielky (svojej!). a na Tvojom mieste by som vzdy trvala na tom, aby dietatko spalo vo svojej postielke. ked bude vidiet, ze v noci sa svedske stoly nekonaju, velmi rychlo ho to nocne vstavanie prejde, uvidis...

uplne s tebou suhlasim az na to pitie v noci.co ak bude v noci naozaj smedny?ved aj my dospelí byvame v noci niekedy smední to by ste sa len trapili ak by si mu nedala pit.moja dcera 2apol rocna sa v noci budi ze je smädna ja jej dam napit.

no tak to vieme hádam všetky o čom píšeš.. :D
každá má hádam taký stav ako ty..tiež ked som bola tehotná s druhou, bolo to o držku, pokial tehotenstvo žena zvláda dobre, ešte sa hádam dá, ale ak ti je zle ako mne, že celých 9 mesiacov, tak uf uf.. :ishock:
a teraz, ked su už celkom velké, že 4 a pol, a skoro 2 roky, tak je to tiež niekedy o držku...ked sa klbčiaaaa, kričiaaaaa, hnevaju jedna druhu, ajajaj, to by som vedela rozprávať, ale zasa to prejde a ideme dalej, a sme radi že ich máme, no nie??o čom by tie naše životy boli..

Juj, tak to sme si tiež užili. Čo je najhoršie, že to trvalo u mňa celé tehotenstvo, ale najhoršie boli prvé 4 mesiace. Potom sa to ako tak utriaslo, ale vždy boli ešte dni, ktoré boli hrozné.
A čo sa týka nočného pitia, my sme to mali tiež. A vyriešilo sa to, keď sa narodil druhý syn. S manželom sme si to rozdelili, že ja budem kojiť mladšieho a on bude dávať čajík staršiemu. Lenže on ho od ocinka až tak nechcel a do dvoch týždňoch ho už nechcel vôbec. Čiže až vtedy som zistila, že on tým vlastne chce len moju pozornosť. :)

Ja som bola v podobnej situácii ako ty. Máme dvojročnú dcerku a trojtýždňovú. Skúste si to s mm rozdeliť. My sme dali malej do izbičky valendu a chodil si k nej lahnúť manžel, ked som nevládala ja. Ja som ju chodila ukladať a ked niečo v noci potrebovala (cikať, kakao, čajik) vstaval on. A aj teraz musí on, lebo ja kojím malu... Ak si z nej nervózna (myslím si že to poznáme všetky- hormony, unava...) skus jej zapnut rozprávočku- u nas sa osvedčil Mickeyho klubik... mala pritom vysedí aj 40 min. A ja si v klude urobím co mi treba- ranajky, sprcha, pripadne pustím práčku a tak... trochu sa mi ualví, že ju nemusím stale cepovať...
Držím silno palce, a vela sily a trpezlivosti prajem! ;-)

rovnako som sa cítila aj ja pri druhom tehu.mala som pocit,že som totálne neschopná.nechápala som to,pretože pri prvom som nič podobné nezažila.postupne sa to upravilo.chodila som skoro spávať,cez deň som robila len nevyhnutné veci,všetko,čo sa dalo odložiť som odložila,čo sa dalo preniesť na niekoho iného,tak som preniesla,umývanie kúpeľne a pod. dočasne zvládal manžel,nebolo to,ako som si predstavovala,ale bolo.našťastie to chápal.postupne sa to všetko ustálilo a opäť som fungovala normálne.teda viac menej.

a k tomu vstávaniu.určite zruš kakao v noci.ešte tak čistú vodu by som ja osobne akceptovala,ale nie čaje a kakao.aj trávenie potrebuje oddych a hlavne,zničíte zuby.určite to nepôjde za noc,možno to potrvá tak 1-2 týždne,ale kakao zruš úplne a aj byť tebou,tak aj vodu.ak má cez deň dosť tekutín,tak telo ich v noci nepotrebuje,len ťa volá k sebe a toto je jej spôsob.

Ahojky, viem presne o com hovoris, unava je v tvojom case a stave uplne normalna a prirodzena. Aj vsetky tvoje stavy. Pocit nervozity je k tomu tiez priplichteny uplne bezne. Presne si to pamatam, ono aj som si vravela ze klud klud ale ono ked uz ta nieco na..... tak potom je podla mojho nazoru lepsie niekde ten vybuch vyventilovat,ako ho v sebe dusit. S unavaou ti neporadim, lebo to nezmenis, pokial nebudes po 3-tom mesiaci (s najvacsou pravdepodobnostou to prejde), ale co sa tyka tej nervozity:

- ventilovat akutne nasra...e a to smerom inym ako na prve dieta (i ked ta vytoci), dajme tomu odid do inej izby zakric do vankusa a alebo niekde a potom nadych vydych (ono vravia, ze stres a podobne prezivanie je v tehotenstve normalne a dolezite je ako ho prezivas a spracujes a tym ukazujes babu, ako sa to da zvladat) a potom pokracovat,

- no a potom je tu moznost hodit vsetko a vsetkych na krk manzelovi alebo mame a zmenit raz do tyzdna prostredie

- a uz len vydrzat, nik nie je dokonaly a ani nase deti nebudu ;)

 

Ufff, to som teda rada, ze nie som sama, co ma taketo stavy. Dnes sa mi podarilo aspon povysavat, a este sa chystam daco porobit, ak mala zaspi. Vcera som uz bola taka nemozna a nepouzitelna ze az. Ked prisiel manzel z prace, tak som si trosku vydychla, lebo sa s malou zabaval. Chystali si papat, pretoze ja som nebola schopna nic nachystat, lebo sa mi zo vsetkeho prevracial zaludok. Ale nastastie to manzel chape. Ziadne vycitky a tak mi nevesia na nos. Ani sa nepozastavuje nad tym, ze som riadne nervna a pod. Neporiadok mu nidky nevadil, tak to je OK. :excited:  Esteze sa trosku snazi mi pomoct, to je take povzbudzujuce. A ta moja mala ..... :roll:  Ona je fakt v pohohe. Ale vadia mi na nej take malickosti, ktore som predtym ani nepostrehla. Ale hadam to prejde, leboooo vrrrrrrrr......  Este trosku musime doladit to nocne spinkanie. Ja jej v noci odmietam davat kakao. Kedysi som jej ho od zlosti uz dala, ale teraz jej dam cajik a je to. Predtym som jej supla plnu flasu, a ta pila a pila, kym nebolo po vsetkom. Teraz jej dam len tak na dno flase, az troska zahasi smad a je to. Ale zasa som postrehla, ze ked v noci na mna krici, ze mama cajik, tak hned neskacem k nej, ale cakam, ci sa to bude stupnovat, no a az potom k nej idem. Ked krici cikat, tak mi ine nezostava. Ale vzdy ked ide spat, tak sa vycika no a teraz som si este zvykla, ze potom, ked idem ja spat tak o hodku-dve po nej, tak ju este zobudim, dam vycikat, a zda sa mi, ze potom dlhsie v kuse pospi. No uvidim, hadam sa to bude len zlepsovat. Chcela som ju popredu nauci do jej izbicky, lebo potom by to bolo tazsie, ked k nam pribudne dalsi clen :idance:  Som v podstate aj rada, ze je sama v izbe, lebo ked bola pri nas, tak ma vyuzivala a to doslova. Vyprasila ma po cajik, a ked som sa vratila, tak uz chrapkala dalej. :rofl: 

Som ale strasne rada, ze ste mi trosku zodvihli naladu. Ja len cakam, ci mi to prejde, alebo budem mat take "stavy" stale.

A inak, aj vy ste mali take bolesti brucha? Mna vcera bolelo brucho  (sice nielen vcera) a k tomu ma bolel aj cely chrbat, krize a tak. Ale vraj je to asi ok, lebo ked som hovorila lekarke, ze ma pobolieva brucho, tak nic mi na to nepovedala.

Dakujem za rady : Autorka

..ze ked niekto tak uprimne napise, tak mu tolke odpisete. Ja cakam prve, vobec nic mi nie je okrem unavy (ledva sa vleciem...) ale pravdepodobne to pri prvom nebyva take desne. Moja kamoska caka druhe a hovorila presne o tom, co vy - nervy na prve dieta, na manzela, na vsetko, velmi pribrala, nevladze... a preslo jej to v siedmom mesiaci, akoby utal. upokojila sa, uz je to ok, vybodla sa na vianocnu dokonalost v dome a robi, co vladze, skor sa spolu tesia na babenko... asi potrebujeme takych manzelov, ktori to unesu a potom sa to da.

ja by som privitala nejake skusenosti, ako ste prezivali prve tehotenstvo, ja mam niekedy des, ci sa budem vediet postarat o dietatko, ze budem zla mama, ze mu nebudem rozumiet, co chce a take depky... niekedy revem a potom sa zas bojim, ze to dieta mozno citi, ze sa bojim a bude to maly nervak... no des...
katka

neboj,budeš to vedieť.zo začiatku to nebude ľahké,budete si musieť na seba "zvyknúť",ale naučíš sa rozpoznávať,čo chce.občas to bude "tiposbingo",ale prídeš na to.našťastie ide všetko postupne,pridávajú sa nové a nové veci,nové potreby.jediné,ale čo dieťa bude potrebovať naozaj je láska rodičov a tú vedia dať takmer všetci rodičia,ostatné sa naučíš,uvidíš

zvládla si to ? Čo ti pomohlo ? Ja som v tomto období teraz a popravde sa dosť tak cítim ako magor ... mám hrozne nízku hladinu železa a čítala som žeby to mohlo byť aj tým, tak uvidíme... na radu kamošky som si objednala captafer pre zlepšenie vstrebávania železa z potravy (Som v 11tt) tak sa to hadam upravi, kamoske pomohol od tehotenskej anemie ... tak snaad