Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Ako to prežívam

anonym, 08.11.2011 14:20

Prosím poraďte - strach a zlé predstavy v tehotenstve

Ahojte, som v 20.tom týždni tehotenstva a mám obrovský strach o moje dieťatko. Je to prirodzené, ale u mňa to už presahuje cez všetko a strach sa ma strašne zmocňuje. Problém začal tým, že mojej sesternici sa narodil chlapček a ten mal cez člo a očko taký červený plamienok, znaminko, ktoré nemizne. Neskôr som nato začala myslieť, čítať a hľadať si o tom veci po internete, až som začala mať zlé myšlienky a neskôr som si tie zlé myšlienky začala predstavovať na mojom dieťatku, že čo ak sa to stane nedajbože aj mne...veľmi sa teraz bojím, že som si to svojím myslením a predstavami nedajbože niejko privolala. Že som tým svojmu dieťatku ublížila, a že si to neodpustím do konca života. Po nociach nespím, nesústredím sa v práci a mám obrovský strach. Bojím sa, lebo kamaráti ma nastrašili, že nemysli na zlé veci, lebo sa ti to stane, že si ich nedajbože privoláš.
Prosím Vás o Vašu radu o Vašu pomoc, či je na tom niečo pravdy, alebo čo mám robiť...či ste sa aj vy náhodou nestretli s takým niečim počas Vášho tehotenstva, teda s podobným zmýšľaním.
V kútiku duše tomu neverím, že je to blud, ale tie moje predstavy ma zožierajú a dostávajú do zlých stavov. Nedokážem pozerať detské fotky alebo časopisy, či dokonca aj televízor, lebo všade už vidím ten fľak a je to dosť zlé. Už takto ďalej nevládzem :-( V hlave mi stále akoby znelo, že to tak nedajbože bude a pod.

Ďakujem pekne za každý Váš príspevok a každý Váš názor.

  • anonym
    08.11.2011, 14:51

    Ahoj, hlavne si uvedom, ze Tvoje myslienky nemozu dietatku privodit nic zle - ved Ty mu to nezelas, len sa proste bojis, aby bolo zdrave a najkrajsie na svete (ktora mama si to nezela? ale ver tomu, nech by sa dietatko narodilo akekolvek, pre Teba bude to najkrajsie na svete). a nezabudni na jednu podstatnu vec, Tvoje myslienky teraz ovlada neskutocne mnozstvo hormonov, ktore sa teraz biju o to, ktory ma nad Tebou vacsiu moc. tak si to nevycitaj... mne z hormonov sibalo natolko, ze mi pocas tehotenstva niekolkokrat napadlo, ze by bolo lepsie, keby som potratila... potom som mala hrozne vycitky a hladkala si brusko, bala sa o babo... islo to stale dookola asi tri mesiace... babatko sa narodilo v termine, uplne zdravucke a je az neuveritelne dobre a pokojne... nevycitaj si myslienky, za ktore nemozes. a spravy nepozeram ani ja, nerobia mi dobre na psychiku :idance: neboj, nic Ti neunikne, to podstatne mas v brusku a doma :flowers: skus sa s Tvojim babatkom castejsie rozpravat (pokojne aj nahlas, ked ste sami), rozpravaj mu, ze sa bojis, aby bolo zdrave a ako sa on budes starat, co spolu budete robit, ked vyrastie, kam budete chodit, rozpravaj mu same pozitivne veci, ako sa nan okrem Teba tesi aj ocko, babka, teta, bratranci, sesternice... kupte si (Ty a babo) spolu uz teraz CD s hudbou, ktora Ta dokaze upokojit ci navnadit u Teba dobru naladu a pocuvajte ho spolu, hladkaj si pritom brusko a predstavuj, ako si drobcek pri tej hudbe v brusku skace, tesi sa... coskoro uz isto ucitis prve pohyby... drzim Ti palceky.

  • anonym
    08.11.2011, 14:58

    Aj moja dcérka to má na tváričke veľkosti asi pol cm,keď som bola tehotná mala som samé stresy ale nemyslm že to s tým súvisí.Kožná nám povedala že buď sa jej to časom stratí alebo zostane,zatiaľ jej to nemizne ale ani nezvačšuje sa,má to stále rovnaké.Tiež som v tehotenstve nemohla spávať,súviselo to so stresmi,radila by som ti nemyslieť na zlé veci,sústreť sa na svoje tehotenstvo,teš sa s dieťatko,prihováraj sa mu.Uvidíš všetko bude dobré.

  • sandras
    08.11.2011, 15:50

    moja dcerka mala tiež červene flaky na očkách, najskor sme sa zlakli, ale nakoniec jej to do 3 rokov postupne zmizlo ... 

    strach je prirodzený a asi každa mama sa bojí, až kym maleho človiečika nedrží v rukách ... a to je len začiatok, lebo potom sa bojíme, aby sa im niečo nestalo,a by si neublížili, aby nespadli ... a ked tieto strachy prejdú, tak začnete rozmýšlať,a by sa nedoistali do zlej partie, aby dcera priskoro neotehotnela, aby nezačali fajčiť či drogoať

    strach tu bude ž stále ... ale človek sa musí naučiť ho zvládať. Ak to nejde, je načase navštíviť psychologa a riešiť to skor, ako strach prerastie do nejakej depresie.

     

  • anonym
    11.11.2011, 14:38

    nechcem ta strasit, ale ja som mala tiez mnozstvo negativnych myslienok v tehu. nevedela som sa ich zbavit, trpla mi hlava pri kazdom pomysleni na to, ze by mojmu dietatu malo nieco byt. chvala bohu narodilo sa zdrave, NO ja som mala problem aj nadalej. skoncilo to depresiami, z ktorych som sa liecila rok. ono je tazke radit to, ci ono. ten strach tam je, musis sa s tym vyrovnyt sama. hlavne sa sleduj po porode. ak by v tebe pretrvavali taketo, ci ine "nenormalne" myslienky, obrat sa cim skor na odbornika. drzim palce!!!

  • lenka2507
    11.11.2011, 15:26

    ...a môžem sa spýtať, že aké myšlienky ťa trápili? Ja sa tiež obávam toho, že to môže prerásť do depresii po tehotenstve...nikdy predtým som také stavy nemala a teraz, ja tomu nerozumiem...už najnovšie som sa začala báť o svojich blízkych, bojím sa, že by sa niečo niekomu mohlo nedajbože niečo stať...môj problém je ten, že ja si to bohužiaľ všetko predstavujem a potom si to nemôžem vyhodiť z hlavy...mám strach a neviem, ako mám s ním bojovať :-( tebe sa ako podarilo bojovať s týmito myšlienkami a strachom? Ďakujem...

  • anonym
    12.11.2011, 13:43

    Neviem, či by som mala byt tak otvorená, číta to tu veľa ľudí. Bolo to so mnou zlé. Veľmi zlé. Strach o dieťa bol asi najväčší. Presne ako píšeš. Vtieravé myšlienky, predstavy až moc reálne, živé... Najhoršie to bolo po pôrode. Opantala ma úzkosť, neopísateľný strach o dieťa. Pri každom kýchnutí, kašli som strácala nervy. Nikomu- dokonca ani manželovi- som nedôverovala v starostlivosti o malú. Keď ju kočíkovala mama, sestra, počas hodiny som jej bola schopná volať aj 10krát, či malá dýcha, či nevypadla z kočíka... :idoh: Permanentný strach, vnútorná nervozita, úzkosť. Nakoniec ten strach bol tak zlý, že sa mi do hlavy vtierali myšlienky, že jej ublížim. (Zámerne.)Videla som ju mŕtvu.... Tiež som nikdy v živote nič také nezažila, už som myslela, že nie som normálna. Ťažko sa mi to aj opisuje. Vôbec som si to obdobie neužívala.Nakoniec som skončila u psychiatra... Ani tu, ani jemu a ani nikomu nikdy som nepriznala všetky pocity a myšlienky. Asi by som bola skončila niekde zatvorená. Celé to pomaly prešlo po 1,5 roku. Po roku liečby a odznelo to keď som prestala kojiť. Občas sa mi tie myšlienky ešte vrátia, ale už len v podobe spomienok na toto obdobie. Ani sama neviem ,čo by som ti poradila, Pomohlo mi, keď so sa z toho mohla aspoň čiastočne vyrozprávať. Skús sa niekomu zdôveriť. Viem ,že to nie je jednoduché. MOC ti držím palce. Neboj, dieťatko bude v pohode. Sústreď sa hlavne na seba. Bude potrebovať silnú mamu.

  • anonym
    12.11.2011, 13:49

    Ešte niečo. Skús sa vyhýbať sledovaniu kriminálnych filmov, hororov, správ... a všetkého negatívneho. Ja to už 3 roky nepozerám, prepínam, vypínam. Nepridá ti to na pohode. Ja doslova zapínam TV len na komédie, rozprávky a pod. Mne aj toto pomohlo.

  • anonym
    19.12.2011, 17:35

    AHOJTE DIEVCATA!CHCEM SA PODELIT O MOJ PRIBEH.AJ JA SOM MALA STRASNE UZKOSTI POCAS TEHOTENSTVA.DOSTALA SOM V 6 MESIACI DEPRESIU KTORU NELIECILY!!!ZEVRAJ SA POCAS TEHU NEDA UZIVAT NIC(CO TERAZ UZ VIEM ZE TO TAK NIEJE!ALE TO BOLO ESTE PRED7 ROKMY)KVOLY PSICH.STAVU SOM MALA PREDCASTNE KONTRAKCIE MATERNICE BOLA SOM AJ HOSPITALIZOVANA PAR TYZDNOV.NAKONIEC SOM RODILA SEKCIOU 2 TYZDNE PRED TERMINOM.ZDRAVE DIEVCATKO.KOJIT SOM NEKOJILA KVOLY TOMU ZE SA TO ZHORSUJE,HORMONY SU NENORMALNE POCAS KOJENIA...ALE TIE STAVY A BALA SOM SA STALE O MALU AZ MOC....BOLA SOM LIECENA AJ JA A POTOM TO PRESLO.KED MATE PODOBNE PROBLEMY VYHLADAJTE LEKARSKU POMOC LEO NADMERNE UZKOSTI MOZU VIEST K PREDCASNEMU PORODU!

  • denisa
    28.06.2017, 20:24

    dobry vecer chcela by som vediet,ze trz uz som v 6mesiaci a velmi sa bojim o babeto..dufam ze trz sa uz nic hrozneho sa nemoze stat..dakujem

+ -
Príspevkov: 9