Ahoj, tak moje prve tehotenstvo bolo uplne bezproblemove, pracovala som do poslednych dni, takmer do "finale", citila som sa fajn. Teraz som tehu druhykrat, o necele dva mesiace nas to caka. V porovnani s prvym toto druhe tehu je uplne ine... Prve 3 mesiace nevolnosti, od zaciatku ma tiez nenormalne pali zaha, noci mavam "biele", cize nespavam vobec, vadia mi tie dve mozno a dostupne polohy na pr. ci lavom boku, kazdu chvilu ma tiez "obtazuje" nutkanie na toaletu, podobne, ked chcem ist len na kratku prechadzku so synom von, uz aj "bezim" spat, lebo musim :-). A takto je to takmer od 3. mes. tehu, bolesti v podbrusku mavam takmer kazdy den, hlavne vecer, asi ako "odmena" za aktivny den. Ty si na pn, to je urcite nieco ine, ked si pred tymto tehu mala tie dve neprijemne skusenosti. Drzim ti prsteky, aby ti vsetko dobre dopadlo. Ja sa uz tiez tesim, ked to budeme mat za sebou, lebo unava, bolesti a vsetky sprievodne javy trvaju uz dost dlho, a tak sa tesim, ked uz bude babo na svete. Ale napriek vsetkemu si to snazim uzivat, ved je to jedno z najkrajsich obdobi, ktore prezivam.

 

Áno, áno, tak toto dôverne poznám :-)

Počas prvého tehotenstva som sa cítila dá sa povedať komfortne tiež som pracovala takmer do poslednej chvíle. Nevoľnosti a pobolievanie v podbrušku zázračne ustúpili po 14.TT, druhý trimester som bola plná energie, len ku koncu pobolievali kríže, pálila záha, ale dalo sa to vydržať.

Druhé tehotenstvo - pravý opak! Chvíľami som si myslela, že to snáď ani neprežijem :-)  Silné nevoľnosti trvali do 8. mesiaca a keď mi konečne prestalo byť na zvracanie, objavili sa závrate a pocit na omdletie. K tomu neskutočné pálenie záhy, hemoroidy, bolesti v krížoch a hlavne v bedrových kĺboch, že som doslova ledva chodila. A doma dvaapolročné dieťa, za ktorým treba neustále behať - čisté zúfalstvo!

Ale - v posledných 2-3 týždňoch tehotenstva predsa prišlo určité zlepšenie - síce som sa stále cítila celá zničená a ubolená, ale pokojná a nad vecou - asi vďaka hormónom mi to už zostalo jedno. Celý pôrod (od momentu, keď som si uvedomila, že "už je to tu" po narodenie synčeka) trval 4,5 hodiny a malinký prišiel na svet doslova na prvé zatlačenie, takže si pán doktor ani nestíhal natiahnuť rukavice :-)  A v porovnaní so staršou dcérkou je synček neskutočne dobré, pokojné bábätko, aké by som dopriala každej mame :-)

Takže prajem veľa síl a trpezlivosti a verím, že všetko sa obráti k dobrému :-)