ahoj ja sice este nemam dve deti ani som neni tehotna ale presavbu a stahovanie som si preskakala ked som bola tehatna a kratko po narodeni malej manzel na mna nema cas doteraz lebo stale nemame dokonceny dom tiez mam obcas pocit ze na mna pada cely svet treba sa postazovat ono to pomaha a vobec sa za to nehanbi chlapi nikdy nepochopia co setko musíme na "dovolenke" zvladnut a na to male si najdi trocha casu skus sa mu prihovorit pohladkaj si brusko vyloz nohy a muzovi povedz ze ti musi viac pomahat ved nosis pod srdcom aj jeho dieta

Tak ja som v podobnej situacii. Aj ked druhe babeno bolo planovane, moje momentalne pocity su zmiesane a tie negativne (unava, strach, obavy) zatial prevazuju. Ale hovorim si, ze je to prave tym prvym trimestrom - hormony, unava, nalady... este par dni a bude to za mnou a caka ma ta prijemnejsia cast tehotenstva. Dalej, co sa tyka obav ohladom starostlivosti o 2 male deturence, dost mi pomohla kamaratka (2 deti - 6 a 4 roky), ked mi otvorene zahlasila: "Pozri, urcite bude nieco, co pobabres, tiez si len clovek. Podstatne je, aby si napr. jednemu dietatu nekrivdila viac a druhemu menej, proste snazit sa o udrzanie urcitej rovnovahy a tiez snazit sa davat detom co najlepsi priklad."

ahojte
ja tiež čakám druhé bábätko, momentálne som v 29tt, prvé máme dievčatko ktoré má skoro 26mesiacov, je to tiež riadny živel, som tiež čassto sama lebo manžel chodí na stavby. tehu som zvládala super, len tento 3trimester ma dosť potrápil, ešte k tomu tie horúčavy a malé kope a tlačí takže mám dosť

aj mna trápia veci ohľadom toho či to všetko zvládnem, aké to bude mať 2 deti, ako to sklbim, či nebudem jednému krivdiť alebo na neho viac kričať kvoli tomu že nebudem stíhať
a ešte k tomu tie moje terajšie tehotenské zmeny nálad ma privádzajú do šialenstva, samú ma to nerváči ale neviem čo s tým

malú práve odnaúčam od plienok ale nič nezaberá, už som písala aj psychologičke tak mám to nechať nachvilu tak lebo iba na nu tlačím a kým to ona nebude chcieť tak je no nanič iba ja sa nerváčim ale chcela by som aby bola bez plienok kým príde druhé

kedže idem cisárom tak za 10týzdnov už idem a ešte nemám nič pochystané :*-(

Úplne ťa chápem, ja to mám podobné..Už som sa tešila, že pôjdem do práce a šup, som v tom. Teším sa na malé, ale som aj trocha v depke. Na všetko sama. Nič nevládzem. Možno potrebujeme nejaký koníček. Malú dám v septembri do škôlky, uvidím, ako to bude potom. Držím ti palce. :)

ahojte, držím vam palčeky, prajem pekné tehotenstvo a na jeho konci zdravé bábätká:D

Ja mam 2 deti, a velkým odstupom 5,5 roka a tiež som 2. tehotenstvo uplne inak znášala ako to prvé. na začiatku boli velké obavy, lebo som v 5-6tt. špinila a bala som sa, že o babo prídeme. Potom manžel práve robil na týždnovky, takže som bola vela sama. Možno s tým rozdielom, že som chodila do roboty, takže mi to rýchlejšie prešlo, ked je človek v každodennom kolotoči. rano s malou do školky, potom do roboty, pre maju do školky, do večera porobiť niečo v domácnosti ... ak mi bolo zle, alebo soms a cítila unavená, radšej som domácnosť vypustila a nechala to na den, ked mi bolo lepšie. Mala som zo všetkého väčší stres, aj z každeho krvného testu, z každej poradne ... predsa len je to iné, ked už človek viac vie.

1livca seba a dcerku teraz s odplienkovávaním nestresuj. 2-ročné dieťa si ešte len začína uvedomovať potrebu, niekedy to trvá aj dlhšie ... a často sa stáva, že sa už odplienkované detičky k plienkam vrátia, ked sa im narodí súrodenec ... aj moja vtedy 5,5ročná slečna robila zrazu zo seba babätko, ktoré bolo treba krmiť a vyžadovala viac pozornosti ako kedykolvek predtým.  Ak to nejde do týždna od začiatku nácviku, dcerka nie je pripravená a odlož to ešte.

ahoj,

ja mám zatiaľ len jedno dieťatko, trojročného synátora, a tiež sme to mali "perné" už počas tehotenstva, aj keď sa narodil - počas tehotenstva som bola v poslednom ročníku na vyške, to som ešte chodila do práce, prerábali sme dom...  štátnice som zvládla už s veľkým-veľkým bruškom, dva týždne po nich som rodila, a potom začal kolotoč - maličké, prerábka domu pokračovala, manžel neskoro z práce, poprípade keď prišiel z práce, tak šiel hneď robiť niečo na dome. Takže sme si tiež užili - alebo teda užívame - rušný život.

Ja som sa cez leto vrátila do práce, malého som dala do škôly, teraz v auguste mal pauzu, lebo škôlka mala prázdniny, takže sa "teším" na september :( 

ale je to kolotoč, práca, škôlka, domácnosť, manžel má toho veľa, chodí neskoro, nemáme na seba čas, tiež mi občas chýbajú časy nášho iba chodenia, tie ružové okuliary na očiach... 

ale aj napriek tomu by som veľmi chcela druhé dieťatko, súrodenca pre malého, vidím to u kamošky, že je celkom fajn, keď sú detičky po sebe s nie moc veľkým odstupom, no uvidíme, zatiaľ sa nám veľmi nedarí :(   stále nejaké problémy...

ahojte,
aj my s manželom plánujeme druhé bábätko, máme 19mesačnú dcérku je strašne živá a to sa narodila v 33tt.mali sme s nou aj zdravotné problémy,tento rok má za sebou už 2 operácie a ešte jedna nás niekedy čaká,ale v poho. aj to bývanie nieje k tovie čo,rok sme boli u svokrovcou a terz sme u mojich rodičov,určite to tu je lepšie a som kľudnejšia,takže na druhé bábo sa už teším.
A čo sa tíka vašich mužov skúste im začať písať zaľúbené sms,uvidíte čo to spraví.Keď máte chvíľu času len pre seba,robte to čo ste robili keď ste nemali deti, alebo len jednoduché pohladenie,úsmevy,atď. Veď aj muži sú unavený,nezaškodí z času načas im vyhovieť.
tak vám prajem zdravé tehotenstvo a pekný život.

ahojte,

aj my s manželom by sme chceli druhé bábätko,

máme trojročného synčeka, je veľmi-veľmi aktívny, ale na druhej strane aj prítulný, také naše slniečko,

keď sme ho čakali, tiež sme to mali riadne "perné" - ja som dokončievala externe popri práci vyšku, tiež sme prerábali bývanie, chvíľu sme bývali aj u svokrovcov, ale všetko sa dalo zvládnuť.

Pri druhom bábätku (teda ak sa nám zadarí :-) ) by sme už nemali mať toľko starostí s bývaním, takže dúfam, že si starostlivosť o maličké užije viac aj tatino, lebo pri tom prvom na nás nemal až toľko toho času - ale vynahradzujeme si to teraz, keď je už malý veľký ;-)