Ahoj Jani, tiež si myslím, že o tom či mať tretie dieťatko či nemať by nemalo rozhodovať to, či to bude dievčatko alebo chlapček, bud dieťatko chceš alebo nie. Ja viem, hovorí sa mi to, ja mám dievčatko aj chlapčeka:D Otehotnela som tiež neplánovane teraz čakám tretie dieťatko, medzi detičkami mám presne dvojročný rozdiel /4,2,0/ ked som to zistila, plakala som asi tri týždne lebo som si nevedela predstaviť ako to zvládnem. Bývame s manželom sami s detmi, nemám možnosť, aby mi pomohla pri výchove či strážení detí niekto rodiny, cítim sa niekedy ako uviazaná na reťazi všade musím chodiť s deťmi či už sú to nákupy, návštevy, či len tak vyjsť si niekam von.....veru ked som si predstavila, že zas musím odložiť návrat do práce a .......tešila som sa, že deti ako tak podrástli a už sa spolu vyhrajú, konečne si môžem v pokoji vypiť kávu a bác, zas tehotná. Potrat u mńa z etických aj ľudských dôvodov neprichádzal do úvahy, písala som aj ja podobný mailik do diskusie - čo robiť, ako to zvládnuť. Napísalo mi viac mamičiek ktoré majú po viac detí a to ma povzbudilo, tvrdili, aby som vyčkala kým sa hormony upokoja, že sa budem nakoniec tešiť - to som si nevedela predstaviť. Niežeby som dieťatko silou mocou nechcela, ale bála som sa, že to nezvládnem - fyzicka aj psychicky. Ale mali pravdu, čí viac bruško rástlo, tým viac som bola presvedčená, že rozhodnutie bolo správne. Teším sa akoby som čakala prvé!!! Musím ale napísať, že som sa v mojom okolí stretla s nezvyčajnými reakciami - niektoré ,,kamošky" ked zistili, že čakám tretie boli doslova zhrozené, namiesto slov ,,gratulujem, teším sa s tebou" - ako to bolo pri prvom bábätku , som počúvala slová : ,,preboha to koľko chceš mať detí ?", ,,hádam to nejako zvládnes", no čo už narobíš", .....a najväčší šok som zažila, ked nás s manželom pozvali jeho slobodní kamaráti - právnici vysokoškoláci - na chatu a ked ma uvideli s bruškom zahlásili ,, Jaro, preboha slúb nam , že už viac detí mať nebudeš, čo chceš mať doma futbalovú 11-ku? Dúfam, že viac detí už mať nebudeš! " Tá posledná veta bola ako facka- to ti poviem. Vtedy som si uvedomila, aké kruté je odmietať nový život, a aké hlboké je ľudské sebectvo.
Držím palčeky aby si to všetko zvládla, lebo byť matkou v pravom zmysle slova je tým najväčším naplnením v živote ženy :D
Mne už chýba len týždeń a v náručí budem mať voňavý uzlíček ...neviem si už predstaviť, že by som mala len dve detičky..
Janka