Ahoj! No, tazko mi radit, nakolko ja mam len jednu ratolest a niekedy mam co robit, aby som stihala a netrhala si vlasy....ale mozem uviest priklad z blizkeho okolia. Znama dlhe roky nemohla otehotniet, najprv mal vysledky zle partner, potom ona, nakoniec isli do centra asistovanej reprodukcie a este jej nestihli spravit ani jeden zakrok a na kontrolnom sone pred procedurami zistili, ze je tehotna:-D Nadsenie bolo dvojnasobne, hormony spravili svoje. Dnes ma nadherne dvojicky, chlapca a dievcatko, uz aj behaju, sice si velmi vytrpeli, aj deticky aj rodicia, nakolko sa narodili veeelmi skoro (31tt), ale su zdrave!!! A ked ich maminu  vidim usmiatu tlacit kocik, ma menej kruhov pod ocami ako ja, vzdy sa len pousmejem a poviem si, ze je to o pristupe...ked jej nevadi vstavat 6x za noc, ja to zvladnem tiez...a to mi nikto neplace duo;-)

Bud stastna, ze budes mamina, rob vsetko pre to, aby babence vydrzali v brusku co najdlhsie, uvidis, je to najkrajsi pocit , ked Ti daju potomstvo prvy krat do narucia. Kolki by za to dali vsetko na svete...a Vy to budete mat dvojmo!!! Drzim palce Tebe aj fazulkam, nech krasne rastu.  

Myslím, že Nattou to napísala veľmi pekne!

Ešte ti poradím, čitaj články o tehotenstvách, choď na diskusiu pre tehotné, máš tam presne mesiac, v ktorom sa ti to má narodiť, lepšie sa ti budú znášať nejaké bežne tehotenské ťažkosti, keď budeš mať  niekoho, kto to zažíva tiež, pozeraj detské vecičky-bodynká, košieľky, čiapočky...proste to obzeraj,dotýkaj sa ich, vžiješ sa do  situácie budúcej mamičky a ani nezbadáš, ako rýchlo sa na to začneš tešiť.

Tiež som prechádzala týmto stavom, bola som rada, že som tehotná, ale nijak som nevedal rekonať taký smútok, ano neviem prečo. Ale potom ako som sa o to začala viac zaujímať, keď som bola hypermarkete, odevách, hneď som zamierila do detského oddelenia, vzrušenie rástlo, až som sa nakoniec nemohla dočkať. Hladkaj bruško, rozprávaj sa sním, aj manžel nech sa im prihovára, neboj tá radosť príde rýchlo. Hlavne pri prvých pohyboch.

Veľa zdravia!