Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Ja verím v Boha, Manžel nie

Ahojte mamičky, ešte som len v začiatkoch, ako budeme pristupovať k viere spoločne s manželom, ale už viem, že to bude asi problém. Máme doma 16 mesačnú dcérku, ktorá je samozrejme pokrstená, ale neviem, ako to bude ďalej. Doteraz chodím do kostola iba občas, lebo dcérka spí alebo zaspáva počas doby,kedy už je u nás omša, manžel ju nevie uspať, ešte sa kojíme :D On síce nemá problém ísť niekedy so mnou dokostola, ale behá tam s drobcom po vonku. Máme aj nedele kedy ideme k babke do druhého mesta a vtedy vôbec nemám čas, lebo ju aj tak musím uspať doobeda a kočíkovať. Mrzí ma, že nechodím do kostola pravidelne, ale dúfam, keď drobec už nebude spávať doobeda, tak sa to bude dať. Neviem, ako jej v budúcnosti vysvetlím, prečo sa Tatino s nami nemodlí, prečo s nami nechodí do kostola?
Ešte by ma zaujímalo, s tým, ale tiež nič neurobím: Manžel fajčí, ja nefajčím ani nikdy nebudem, môže to ovplyvniť nejako naše zdravie, alebo, keď fajčí vonku a my sme neni pri ňom tak to nevadí?

  • anonym
    28.02.2012, 06:45



    To je super. Manzel suhlasi s tym, lebo zena sa chce brat v kostole, tak aby bol pokoj a bola spokojna ( lebo ju miluje nie pre jej vieru) , ide aj na predmanzelsku pripravu... Dieta necha pokrstit, lebo nech je pokoj, potom musi suhlasit s tym, ze dieta bude s mamou chodit do kostola, lebo od zaciatku suhlasil, ze sa vezmu v kostole... ( aj ked v podstate s tym nesuhlasil, ale asi buducej manzelke by velmi nevyhovoval obrad na urade, ked je veriaca :idoh: -nie je to demagogia? Ved mi to pripada ako v moslinskej krajine, kde zena zase musi suhlasit s tym, co chce muz!) Co ked to urobil preto, lebo jej chcel urobit radost a mat pokoj od svokry, a pribuznych? Taketo veci sa maju vydiskutovat, lebo potom to vedie k takymto nezhodam. A su to nezhody, ktore su fakt pre "blbost". Ja neberiem veriacim, ze veria, nech si veria, ale nech netlacia do toho ostatnych a nech neziadaju ostatnych, ze od vychovy svojho dietata ohladne viery daju ruky prec len preto, lebo sa brali v kostole. Modlit sa za ocka, lebo je neveriaci sa mi zda "skazene" - akoby bol nejaky odlud! :idoh:

  • anonym
    28.02.2012, 07:06

    1.čistá schyza..... trápiť sa, že pre dieťa  nemôžeš do kostola... buď rada, že ťa manžel neposlal do r...i a je tolerantný...   Buď k nemu aj ty a nezhadzuj ho pred dcérou. Ži a nechaj žiť!   Inak sa ti to vypomstí a na budúce budeš hľadať rady čo s oteckom čo si hľadá oddych inde.

  • anonym
    28.02.2012, 09:42

    U nás je to opačne, ja do kostola nechodím, manžel áno. Po veľkých úvahach som privolila a syna sme dali pokrstiť. Rozoberali sme aj ako budeme v tomto smere vychovávať malého. No, normálne. Ja mu poviem svoju verziu, manžel svoju, do kostola ho nútiť chodiť nebudeme, pokiaľ nebude chcieť sám. Pokiaľ mu to manžel bude pekne vedieť vysvetliť nenútenou formou, nemám nič proti tomu. Ale som zásadne proti tomu, ako sa deti nútia na chodenie na náboženstvo od 1. ročníka, prvé sv.príjmanie a birmovka.

  • anonym
    28.02.2012, 10:12

    Neda mi aby som sa nezapojila, kedze zijem v podobnej situacii. Som vydata skoro 10 rokov, ja som veriaca, manzel nie. Samozrejme, ze vsetko je o tolerancii, manzela som nikdy proti jeho voli k nicomu nenutila. Kedze som veriaca, snazim sa takto viest aj svoje deti, manzelovi to nevadi - na tomto sme sa dohodli este pred svadbou.  Ja do kostola chodim kazdu nedelu, mame trochu jednoduchsiu situaciu, ze omsi je niekolko, takze pokial som vedela, ze akurat cez omsu bude dcerka/syn hladna/y, sla som neskor. ked boli deti malicke, nechavala som ich na tu hodinku manzelovi, nakojila som a hodinku v pohode vydrzali. starsiu dcerku som zacala bravat do kostola ked mala asi 1,5 -  2 roky, vtedy sme uz mali maleho syna, manzel ostaval s nim. Neskor chodili so mnou obaja. Modlime sa vecer vzdy spolu, primerane ich veku. Beru to ako ritual, rozpravka a vecerna modlitba so mnou. Ak nie som doma, tak manzel precita iba rozpravku. Deti to beru uplne prirodzene, ze chodia do kostola a modlia sa s maminkou. Malokedy sa na to pytaju a ked tak jednoducho odpoviem, ze ocko a stari rodicia z jeho strany nechodia do kostola, lebo nie su veriaci. My veriaci sme, tak chodime do kostola, modlime sa, citame si Bibliu. Niekedy su veci jednoduchsie ako sa zdaju a ja vdaka Bohu mam velmi tolerantneho manzela, takze to ide. Modlenie za ocka vacsinou riesime beznymi vecami, aby bol zdravy, darilo sa mu v praci a aby sme raz vsetci prisli do neba. To detom uplne staci. kazdy si najde svoju cestu, ale pokial ti na viere zalezi, urcite si najdes cas na kostol  aj modlitbu, ked bude dcerka starsia a nebudes kojit, bude to pre nu jednoduchsie ostat s ockom, alebo ist s tebou. niektore maminky radsej beru babetka so sebou a pripadne ich aj nakoja v bocnej miestnosti, ak su hladne. Kde je vola, tam je aj cesta. Urcite je vsetko jednoduchsie, pokial maju obaja rodicia rovnaku vieru, ale ide to aj takto, ked sa chce a manzelia sa toleruju. Drzim palce.

  • anonym
    28.02.2012, 11:56



     

    Ja nie som veriaca ale tento príspevok sa mi veľmi páčil. Je to o tolerancii a tá v tomto vzťahu nechýba  :clap:

    Ja nikoho nepresviedčam o neviere, preto sa mi nepáči, keď mňa presviedčajú veriaci ľudia alebo robia rôzne nátlaky v podobe linkov na stránky atď. My máme veriacich susedovcov. Dcéra sa kamaráti s malými susedkami a tak bola zvedavá na kostol. Pustila som ju tam a nechala som na nej akou cestou sa vyberie. Keď sa ma dcérka vypytovala, prečo nechodím ja do kostola, tak som jej vysvetlila pravdivo ako to cítim ale zároveň som jej povedala, že ona si na boha má spraviť vlastný názor.

  • anonym
    28.02.2012, 12:12

    Nechcem byt zla, ale tym, ze ste syna pokrstili, tak ste mu moc na vyber nedali. Ja mam vsetko, ale len preto, lebo sa to patri. Ked som si povedala, ze nechcem mat svadbu v kostole a ani nechcem pokrstit deti, tak bol ohen na streche, hlavne od babiek. Vraj moje deti budu postihnute a bude sa im kazdy smiat :idoh: Mne nevadi ak niekto chodi do kostola, ak tam chce chodit, len nemam rada ludi, co ma do toho nutia. Ja ich tiez nenutim tam nechodit. Tiez si myslim, ze "modlit sa za tatinka, lebo neveri/nema rad Jeziska" je blbost. To mi zavana sektarstvom.

    No a autorke. Mozes byt rada, ze sa Ti manzel o dcerku postara a travi s nou cas, ked Ty si v kostole. Malu by som do kostola na omsu nebrala, max. sa pozriet ako spievaju na chvilku. Take male dieta Ti urcite nevydrzi sediet hodinu ticho.

  • anonym
    28.02.2012, 12:22

    Myslím,že takéto veci ste mali mat doriešené už pred manželstvom. Partnera si neberieme preto, aby sme ho prerábali ale aby sme s ním žili a brali ho takého aký je. Ak máš potrebu chodit do kostola tak chod, určite sa to dá zariadit aj ked máš tak malé dieta. Ved ak pojdeš na 1,5 hodiny preč od neho, tak svet sa nezrúti a manžel je rovnocenný rodič, tak mal by zvládnut ten čas bez teba iba s dietatom- aj ked dojčíš. A ked drobec podrastie bude chodit s tebou. A možno vtedy začne aj manžel chodit - ako velký vzor a ak nie, tak to treba tolerovat. Je milion vecí,ktoré mi na mojom manželovi vadia- sme spolu 15rokov- ale ak ho nemám dlhšie doma, tak už aj tie chyby mi začínajú chýbat. Manželstvo je o tolerancii,láske, o okresávaniu hrán a o milione iných drobností - ale doležitých a je to celoživotný ,,boj,,. žit spolu a nielen vedla seba. Ze fajčí? Ak ti to pred tým nevadilo, tak bud mu to budeš tolerovat alebo sa len budete na tom zbatočne škriepit.

  • anonym
    28.02.2012, 13:08

    My sme sa sobášili v kostole,obidvaja sme katolíci. Chodím do kostola,ale nie vždy, občas sa mi stane , že dve tri nedele som ani nebola....Manžela ako ho poznám ten za 20 rokov bol na krstinách dcére a synovi, dcére na sv. prijímaní a dcére na birmovke stál pri vchode do kostola...Myslíte, že bola medzi nami hádka, nič som mu nepovedala...Myslím si , že každý sám od seba dospeje ktomu, či verí alebo neverí boha...Práve nedávno som sa stretla s jednou spolužiačkou, ona bola neveriaca, býva v cudzine v Nórsku, neskôr sa odsťahovala do Ameriky , neviem asi tam sa dostala do núdze a práve cirkev jej pomohla. Až v staršom veku našla cestu k bohu. A ked rozprávala o bohu takou láskou a tak otvorene. Až som nad ňou žasla.. Asi pred piatimi rokmi sa dala aj pokrstiť..U nás ked s niekým takto hovorím ako ona so mnou , tak už je sektárstvo..

  • anonym
    28.02.2012, 13:41

    U nás je situácia veľmi podobná, ja som veriaca, manžel nie. Máme dve dcéry -18 mesačnú a 3 ročnú. Kým boli ešte maličké a bolo vonku pekné počasie, do kostola som ich brávala v kočíku. Samozrejme ak vyšlo na čas sv. omše kojenie, zostala som doma, a doma som sa aj pomodlila. Alebo som išla sama, a manžel sa o ne postaral.
    Pre mňa osobne je návšteva kostola "nutnosť", s manželom sme na túto tému hodne diskutovali ešte v čase chodenia. Môj manžel nie je pokrstený a v blízkej dobe sa ani krstiť nebude, no s chodením do kostola nemá problém. Je muzikant, a ak ho niekto zavolá, aby mu šiel zaspievať na svadbu, krst, na birmovku, nemá absolútny problém. Dokonca každoročne spieva pašie, na hodovej sv. omši, na polnočnej sv. omši, či v iné veľké sviatky.
    Od decembra, kedy mala staršia dcéra 3 roky chodí aj ona so mnou do kostola. Už začína chápať, čo sa v kostole deje, a najviac sa jej páčia detské sv. omše, kedy sa hrá, spieva.

    Milá autorka príspevku, určite sama zváž, čo chceš a ako budete vychovávať svoje deti. Je to len a len na vás, či ich budete viesť k viere, alebo nie.

  • sandras
    28.02.2012, 16:58

    aj ja ... lenže dieťa si musí vybrať bud naboženstvo alebo etiku. No a my žijeme v často Slovenska, kde drvivá väčšina dava deti na naboženstvo, byvame v malomeste ... ludia tu možno ani nie su tak prudko veriaci, skor ide o istú konvenciu, babky a tak. My do kostola nechodíme vôbec, na spovedi som nebola od dcerinho krstu.

    My sme sa brali v kostole, deti sme dali pokrstiť, dcera chodila na naboženstvo a ma prijímanie, teraz občas ide do kostola s kamoškami, ale vôbec ju nenútime, ani neodhovárame. V škole si tiež sama volí či chce ETV alebo NV. Zatial si vždy napísala naboženstvo. Ja to beriem tak, že zle ich tam neučia a je to jej volba ... aby mi raz niečo nevyčítala...

    To v škole beriem aj z praktického hladiska ... nabožko maju v rámci rozvrhu, na etiku sa spájaju z viacerých tried (lebo ich je malinko) a maju to aj 7. hodinu.

  • anonym
    09.03.2012, 21:23

    Taká modlitba je úplne v poriadku. Iná cesta ako žiť večne neexistuje, večný život sa dá získať len cez vieru v Boha. Preto, ak dieťaťu naozaj záleží na ockovi, je len prirodzené, že sa bude takto modliť, aby mohli žiť večne spolu s ockom.

  • anonym
    09.03.2012, 22:26



    No ja mam cca rovnako staru dcerku a chodime do kostola aj teraz.V pohode vydrzi sediet,nosime si knizky,hracky (nie celu zbierku 1-2ks staci),kludne aj cajik,alebo cokolvek.Myslim si,ze 16mes.dieta uz v pohode vydrzi bud v kostole,alebo aj doma,tu hodinku bez kojenia v tolkych mesiacoch urcite zvladne

  • anonym
    10.03.2012, 20:29

    Take velke dieta v pohode vydrzi, nasa mala chodi do kostola s nami kazdu nedelu od svojich 12-tich dni a nerobi tam problemy. chodime na rodinne omse, kde je vela deti a ludia su uz zvyknuti, ze tym padom nemozu cakat, ze tam bude uplne ticho a komu tie deti vadia, ide na inu omsu. nasli sme si kostol, kde su knazi k detom velmi ustretovi a mame k dispozicii okrem hlavnej lode kostola aj priestor za oltarom / sakrestiu a tiez bocne chodby (chodime do klastora), takze sa tam da aj chodit hore-dolu s kocikom, ci s chodiacimi detickami sa prechadzat. a takisto do urciteho veku nevidim problem v tom, zobrat dietatku do kostola nejaku hracku (jasne, ze nie so zvukovymi efektmi) ci knizku, pripadne cajik. a keby uz dietatko naozaj malo zly den, tak tiez nebudem tvrdohlava a radsej z omse odidem, ako sposobit, ze kvoli mne z nej nebude mat nikto nic. nam sa to zatial stalo len 2x a to uz ma mala skoro rok a pol.
    a myslim si, ze v ramci sudrznosti rodiny by aj neveriaci manzel raz do tyzdna tu hodinu v kostole mohol vydrzat. viera sa samozrejme nikomu vnutit neda, o to ani nejde, ale jednoducho aby deti videli, ze ste si v takych dolezitych otazkach zajedno a ze Ta manzel podporuje (ak ste sa brali v kostole, tak to dokonca aj slubil, ze Ti nebude branit a teda Ti bude oporou v tom, aby si mohla deti vychovavat vo viere). poznam rodinu, v ktorej tiez bol manzel neveriaci a zena veriaca, ale on kazdu nedelu isiel s rodinou do kostola presne preto, ze to pre manzelku bolo dolezite. a nijako mu to neublizilo (prave naopak, po niekolkych rokoch sa - z vlastneho presvedcenia - stal veriacim a dal pokrstit :flowers: ).
    ono je to aj naopak, ked manzel ide povedzme na nejaku oslavu, ci uz rodinnu, ci z prace, na ktoru by si Ty radsej nesla, lebo si o hostiteloch myslis svoje, verim tomu, ze sa premozes a ides tam s nim, pretoze ste rodina a drzite spolu. no a toto je to iste, len v opacnom poradi.

  • lubenka
    27.04.2012, 14:48



    ach, tento prispevok bol pre mna ako pohladenie pre dusu :D v prvom rade musim povedat, ze toto je velmi zaujimava tema. zaroven nie celkom chapem vas, dievcata, ktore sa rozculujete nad autorkou, ze ake veci ju trapia.. a ze ma byt rada, ze ju este manzel neposlal niekde.. predpokladam, ze vsetky citatelky Mamy a ja su rozumne a rozhladene zeny, ktorym zalezi na vychove svojich deti (aspon tak sudim podla urovne casopisu, ktoreho som roky citatelkou) Tak co je na vychove dolezitejsie ako vedenie dietata k tomu, aby malo pevne moralne postoje? a cim to dosahujeme? nie osobnym prikladom? nie je pre dieta priklad mamy, ktora sa riadi desatorom, tym najlepsim prikladom? este ste si nevsimli, ze dodrziavanie krestanskych zasad je predpokladom spokojneho zivota?alebo, napisem to opacne. nevsimli ste si, ze rozvrat rodiny je vacsinou dosledkom nedodrziavania tychto zasad. takze, dievcata, nezhadzujte niekoho (ako to tu vela z vas urobilo, doslova uz len stacilo napisat, ze je hlupana) pre jeho presvedcenie.
    a to, co tu niekto napisal, ze je vela chlapov, co chodia do kostola a biju zenu a pod. - asi ste nepochopili otazku. autorke urcite nejde o "chodenie" do kostola.  nemam rada tento vyraz "chodenie do kostola", ide skor o vychovu k viere. to "chodenie do kostola" zavana skor tradicnou vierou, aku pozname od nasich babiek (aj ked ani na tom nie je nic zle.. ina vec je, ze po skonceni kostola, ohovaraju jedna druhu :) ja hovorim o skutocnej, zitej viere, kto to zazil, vie o com je rec. a k tomu parti aj ucast na bohosluzbe, nielen "pomodlim sa doma, kedy chcem" . Ja mam dve male dievcata (4 a 1 rok) a tiez sa mi nie vzdy dalo ist v nedelu slavit sv. omsu. Aj ked vzdy, ked to bolo co len trochu mozne, som brala aj deti. Poklial ti, mila autorka, brania objektivne dovody, a nie vlastna pohodlnost, nie je to "hriech". este sa vratim k tej viere- ktora z vas nepozna majku podhradsku a risa canakyho? su to hlboko veriaci ludia, ktori urcite "vlacia" svoje deti do kostola. su to podla vas fanatici?? urobte si nazor sami.
    a este, jedna pani tu pisala o skusenosti svojej znamej z usa, kde nasla vieru. a o tom, ako hovorila o Bohu. mozem to potvrdit, ja sama som niekolko rokov zila v zahranici, aj v statoch. mozem povedat, ze som bola v soku z toho, ako sa tam v nedelu cele rodiny hrnuli do kostolov,  ale toto v telke neuvidite. su otvorenejsi, nehanbia sa hovorit o viere, ako je to u nas. bohuzial, toto je dedicstvo, ktore nam zanechalo 40 rokov komunizmu. ludia boli presviedcani o tom, ze nabozenstvo su len rozpravky pre babky a ze nebo neexistuje, ved keby bolo, gagarin by tam bol vletel.. haha
    takze, zienky (teda, tie veriace :) nehanbime sa za to, ze verime. nech je toto aj povzbudenie pre autorku, z ktorej sa tu doslova niektore z nas vysmievali

  • anonym
    02.05.2012, 22:43

    Lubenka, krásne si to napísala. Názor na vec mám taký ako ty, ale nevedela by som to takto napísať. Áno, rodiny nám rozvracia nedodržiavanie desatora. Táto diskusia bola v časopise mama a ja?

+ -
Príspevkov: 37