Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Slobodná matka

anonym, 20.01.2011 21:57

vecny plac = zufala matka

Dobry den
no pise vam jedna zufala maminka 20 mesacneho synceka.Moje dietatko je velmi sikovne az by som povedala moc od osmich mesiacoch chodi sam bez drzania od roka vie vyliez s postielky aj ked je dana na spodnej casti. U nas den vyzera asi takto ze moj syncek stale lezi po stolickach na zaciatku som sa mu to snazila vyhovarat dohovat ze to nesmie nemomahala dava som ich aj prec ale to ma ale on si zacal presuvat nabytok na kuchynsku linku vylezie cez predu plniaciu sa pracku velmi rychlo. Vsetky destke poisty povytrhal zlomil odlepil. Najhorsie na tom je ze nechce mi chodit vonku iba doma mi robi strasnu zlobu. Vonku len v kocary stale sa chadze od roka na zem a nepomoze nic ani spovanie ani motivacia na keksiky nic on sa hodi na zem a nechce chodit niekedy ho zoberiem za ruku ale to vsetci susedia vedia ze ideme. Mam pocit ze toto jeho obdobie trva velmi dlho. Nechce spinkavat sam je schopny plakat aj 6 hodin to bol jeho rekord aj tak nezaspinkal len preto ze nechce spinkat sam chce aby sme stale boli niekto s  nim. Nehovoriac o tom ze nemozem sa ist ani okupat ani osprchovat vsade chodi so mnou on je schopny si buchat hlavu o dvere dokedy neotvorim. Nemozem ani odist na wc. Ked zaspinka tak ja sa nemozem ani pohnut z postele lebo ked zisti ze nie som s nim zasa cirkus som ako v zacarovanom kruhu nemam cas na seba. nemam tu ani rodicov a  s tatinom babetka sme sa rozisli. poradte mi prosim co mam robit. Dostaval aj po ritke ale to si myslim ze to nie spravne riesenie lebo on potom bije mna kuse ma ja som zufala

  • anonym
    21.01.2011, 16:00

    Mne pomáha počítať do 5.    Poviem mu, počítam do 5 a potom skončíme, ideme a  pod. ...na 90% to pomáha a malý  neprotestuje.

    Tiež si myslím, (aj keď som na to prišla trošku bolestne) že niekedy počúvnem ja malého. Napr. chce rozprávku, tak bude rozprávka a nie môj film, alebo dedove správy.  Keď nechce jesť, nenútim ho..stačí keď vypije dosť mlieka  a zje nejaké ovocie.
    Proste poskytnúť aj jemu priestor, ve´d nemusí za každú cenu poslúchať.

    Tiež som spozorovala, že keď sa mu niečo jediný raz povolí, už na tom trvá vždy a je jedno, kto mu to povolil, je veľký krik. Ale keď na niečom  trvám vždy a nepovolím ani raz, tak sa to naučí (aj keď niekedy to trvalo niekoľko mesiacov) akceptovať.

    Myslím si, že ani nie je normálne aby nás deti na 100% poslúchali. Mali by si vybudovať sebavedomie a to sa inak ako obdobím vzdoru asi nedá. Mama vraví, že my s bratom sme boli iní. Ale bola iná doba, iné výchovné metódy, menej vzruchov, info  a techniky. A dnešné deti sa rodia s mozgami turbo-tornádo-duracel.

  • sandras
    21.01.2011, 16:04

    ano, toto je možné počúvať od babičiek, tetiečiek ... "vy ste takíto neboli" a "vy ste boli iní" ... ale myslím si osobne, že je to len takzvaný spomienkový optimizmus

    moje deti maju len 9 a 4 roky a ja si už dnes vela vecí "nepamätám" ... prípadne viem, že som bola vtedy na nervy, že boli problemy, neprespaté noci, dni ked som už nevedela, čo mam robiť ... len sa mi to už teraz s odstopom času také hrozné nezdá.

    A maš pravdu v tom, že doba bola iná ... deti sa rolko nesledovali, neporovnávali, neofukovali, v polroku väčšinu strčili do jaslí, potom do školky. Deti v pohode od 3 rokov boli aj samé vonku spolu s ostatnými deťmi a rodičia "neriešili". 

  • k_a_j_k_a
    21.01.2011, 21:15

    Ahojte. Mozete mi prosim napisat ako sa taketo narocne deti spravaju v cca pol roku? Mladsia dcerka ma takmer 7 mesiacov a skoro vsetko je s nou boj. Jest nechce nic okrem MM, dam do nej obcas zopar lyziciek zeleninky a to papame uz viac ako mesiac, odmieta mi flasu, tak sme skusili poharik s makkym naustkom a ani ten nechce. Cez den doslova huci, ak sa jej niekto nevenuje a nema s nou ocny kontakt, sama sa zahra niekedy a aj to len chvilku, pretoze na chrbatiku nevidi poriadne na hracky (hrazdicka nepomaha) a ked sa pretoci na brusko tak zase jaci, lebo tuto polohu od narodenia nemusi. A vecerne spanie zacina hodinkou v postielke, kde sa ako tak vyspi a po hodine zacne hucat a jacat a nic nepomaha. Takto jaci min. hodinu. Vcera sa  po hodine nezobudila, ale vynahradila si to od polnoci do druhej :(. Najhorsie je, ze neviem ako ju mam v noci utisit, lebo cumlik nechce ani vidiet, aj som si ju skusila dat do postele ale ked spi sama, tak sa menej budi (2-3 krat za noc) a ked je pri mne tak je hore kazdu hodinu. Uz neviem co s nou, vsetcia stale trpneme, kedy zase zacne vyvadzat :(. Starsia (2 roky) bola oproti nej anjelik, aj ked aj ona je velmi ziva. 

  • sandras
    21.01.2011, 21:43

    kajka, ťažko povedať ... moja dcerka bola dieťa uplakané a živé ... teda v 5,5 mesiaci už lozila štvornožky, velmi skoro začala potom vstávaťa chodiť okolo opory, neskor sama. Nebála sa, niekedy som mala dojem, že nemá pud sebazáchovy, lebo sa v pohode išla pustiť dolu schodami normálne dopredu, samozrejme, že by spadla :ishock:  Rovnako napríklad vyliezla na gauč a išla by stále hore na operadlo, kde by samozrejme prepadla dozadu ... skúšali sme, či sa zastaví, ale chytali sme ju vo vzduchu.
    Tiež asi ako vaša nechcela byť sama, takže som ju nosila v takom nosiči, prala s nou, upratovala s nou, vešala šaty s nou, varila s nou ... toto sa zlepšilo, ked sa naučiala sama presúvať po byte.


    Spala celu noc, ale večer zaspávala neskoro, až s nami. Cez den výlučne počas prechádzky v kočíku. takže sme každy den absolvovali dlhé prechádzky, aby sa vyspala. Mala obdobie, ked každu noc bola 2-3 hodiny hore, hrala sa, rozprávala, "spievala" a my sme ju strážili, aby nespadla z postele ... bez slova a svietenia, lebo to už by sme nespali vôbec. Ale od 4 rokov spáva ukážkovo vo vlastnej izbe a večer ide bez problemov o 20:00 do postele.

    Uplakaná v zmysle, že vydržala revať aj hodinu ... ako malinka bud spala, alebo revala ... neskor sa to zlepšilo, ale napríklad ak nechcela spať, postavila sa v postielke a revala ako tur. Nedalo sa nechať ju vyplakať, lebo ona od revu v amoku až prestala dýchať a hádzala sa o zem. Podobne scény sme mali pri každom zákaze, ak sa jej niečo nepáčilo, chcela ísť inde, nechcela jesť v stoličke atď. Postupne som tomu radšej predchádzala, lebo ked začala, nevedela sama prestať.  Ked bola staršia, darmo sme vysvetlovali, že plač jej nepomože, že musí pekne povedať ... proste revala, dokazala robiť cirkus aj niekolko hodín (prestala, zasa začala a tak dokola). Prípadne boli dni, ked si vyhladavala zámienky, prečo by mala revať. Dnes už nereve ... začala sa odúvať a trieskať dverami :rofl:

    Ani v školke si s nou neporadili ... nechcela tam spávať, pani učitelka mi povesdala, že take prípady už mali, že nech ju tam nechám, že oni už maju take "overene postupy". V prípade mojej dcery zlyhali. Museli sme ju brať domov na obed, lebo revala na celu školku a ostatne deti nemohli spať.

    Jedlo ... no nejedla. Nebola kojená, takže sme začali s príkrmami skor, po 4. mesiaci. 3 lyžičky boli rekord, neskor som ju s jedlom musela naháňať po celom dome, prípadne krmiť "tajne" a s roznymi trikmi. Problemy s jedením vyvrcholili okolo 2-3 rokov, odvtedy sa to postupne zlepšuje. Dnes už zje aspon tie bežné jedlá, čo doma varíme a aj v školskej jedálni.

    No ... a ešte... učí na samé jednotky, do čoho sa pustí, to robí naplno, stíha školu, krúžky. Možem sa na nu spolahnúť, robí nám radosť. A bezhranične nas miluje, robí nam malé darčeky, napr. naposledy na meniny mi išla sama od seba kúpiť kvietok z vlastného vreckového a nakreslila obrázok.

  • michmich
    24.01.2011, 08:27

    Som rada, že nie som jediná s takýmto dieťaťom a hlavne, že sa stretávam s rovnakým názorom na výchovu. Často prichádzam do konfliktu s okolím (rodičia, známy) keď mám chuť povedať im, že ona je proste taká ale potom mám pocit, že je  zbytočné to vysvetľovať. Ako písala SandraS aj ja som sa ju naučila ľúbiť takú aká je. V škole je poslušná ale doma sa veľakrát  správa ako malé trucovaté dieťa. Potom  sľubuje, že to už nebude robiť a o 5 minút je schopná zase revať a trucovať. Napriek tomu, že jej stále opakujem, že revom sa neriešia veci a po reve ignorujem jej požiadavky aj tak to dookola robí. Tiež keď sa do niečoho pustí, tak v tom vyniká. Ani nie preto, že by mala toľko talentu ale proste tým, že sa tomu venuje viacej ako iné deti. Napr. hrá na flaute a napriek tomu, že nemá nejaké hudobné nadanie, tak vyhráva vo svojej kategórii aj keď je tam najmladšia. Má výbornú pamäť a preto nemá problém si zapamätať noty. S technikou hrania je to horšie ale zatiaľ to vykrýva tým, že sa na súťažiach nemýli a preto vyhráva. Na druhej strane jej všetko padá z rúk, je až neuveriteľne ťarbavá, na bicykli nevie brzdiť, spadne aj na úplne rovnom chodníku. Takisto nemá strach z výšok a rýchlosti ako keby jej chýbal pud sebazáchovy ale na druhej strane má stále  strach, že ju niekde nechám, že pre ňu neprídem do školy,  potrebuje sa stále ubezpečovať, že ju ľúbim.

    SandraS a ako je to u vás s kamarátkami? Ja mám iba dcérku a ona veľmi potrebuje spoločnosť iných detí. Ale na jednej strane si rozumie viacej so staršími deťmi a na druhej strane by im chcela rozkazovať a to si pravdaže nenechajú tie staršie. A v škole sa s najlepšou kamoškou stále hádajú.

  • sandras
    24.01.2011, 20:55



    no ... ťažké

    v škole ma najlepšiu kamarátku, s ktorou aj sedia, s tou si vychádzajú celkom dobre

    ale ked išla s kamoškou do tábora, tak sa tam pohádali hned na začiatku (bola 2x zakaždým s inou kamoškou) ...

    a asi ako ja vaša, je dosť dominantná, takže chce "rozkazovať" a riadiť hru (na druhej strane je kreatívna a všeličo vie vymyslieť), takže ma radšej za kamarátky také submisívnejšie typy detí. Dlho si rozumela skor s chlapcami, ale teraz už je vo veku, ked sa s chlapcami  nebaví ... len niektorých berie na milosť - bratranca a synov mojich kamarátok.

+ -
Príspevkov: 21