asi by som len presviecala apresviecala,alebo zavolaj na navstevu priatelou ktorí hypoteku uz maju achlap ho podla mna skor presvecí.nepoznam mladu rodinu bez pozicky .aj my mame hypoteku na dom .tak drzim prsty :-)

ste manzelia, peniaze ktore zarobis ty a ktore zarobi manzel, su VASE SPOLOCNE. z nich mate platit najom, ucty, stravu, oblecenie, atdatdatd, a co zostane, to odlozit. ak niekto nieco chce, ma to prebrat s partnerom. to je podla mna normalne. financie by si mala zobrat do ruk ty, urob si obalkovy system. a s byvanim - vysvetli mu, ze deti potrebuju detsku izbu a vy sukromie. potrebujete ist minimalne do 2izboveho bytu. a co date za prenajom, za tie peniaze by ste o 25-30 rokov boli vo svojom. a trochu ohladuplnosti voci tebe a detom by mu tiez nezaskodilo - to s tym pozeranim televizora do noci. v prvom rade s nim pories peniaze, nie je normalne aby si vsetko platila a on ti daval mesacne kolko uzna za vhodne, a """"svoje"""" minal na co chce. nechapem preco ste si toto nevysvetlili uz davno.

moji rodičia cely život funguju systemom "moje - tvoje peniaze", teda nemaju spoločnú kasu, každy platí niečo, pri nakupoch potravín sa striedaju. Je to tak, lebo viedli roky víkendové manželstvo, otec na týždnovkách a potom začal podnikať a mal peniaze zasa "firemné".

No podstatný rozdiel bol v tom, že nam nikdy nič nechýbalo, otec  zabezpečil byvenie, kupil auto, platí nutné opravy na byte, všetky väčšie vydavky, kupuje si aj oblečenie. Mama zasa kupuje svoje oblečenie a kedysi veci pre mna, dekoracie a "blbosti" do domácnosti, časopisy a noviny, nejaké jedlo, to čo chce ona ...

Tvojmu manželovi asi treba vysvetliť, že je ženatý a ma sa starať o rodinu, nielen o svoje pohodlie. Ja si neviem predstaviť, že by ma manžel oddelil nejakou sumou a zvyšok si mínal pre seba v situácii, ked by sme namali zabezpečené byvanie. Byvanie je určite priorita, bez toho sa predsa nedá existovať ako rodina. Chapem, že ma obavy sa zadlžiť, v dnečšnej dobe sa všdličo može stať ... ale uver sa da aj poistiť. keby ste to boli riešili na začiatku, mohli ste už mať kus splatené. Peniaze za dlhodobý najom idú "do vetra" a ešte žijete v neistote, kedy sa zasa budete sťahovať. Davno ste mali mať založené aspon stavebko!

My s manželom fungujeme tak, že všetky peniaze su spoločné. O nakupoch drobností, stravy a oblečenia zvyčajne rozhodujem ja, on to tak nevie nakupiť. On spláca leasing na auto, platí byt, svoje odvody (je drobný živnostník). Ale o väčších vydavkoch rozhodujeme spolu. Teraz mame za sebou strašne ťažké obdobie, ked manžel nemal prácu a všetko som ťahala zo svojej vyplaty. Nevyčítam mu to, ved aj mne sa može stať, že nebudem mať prácu ... ale z biedy nas vytrhli prave našetrené peniaze, našťastie som mala peknú sumu odloženú bokom.

lebo mas pravdu a cely zivot sa budes takto s nim potlkat po podnajmoch. V koncnom dosledku vase manzelstvo mozno skonci aj rozvodom. V jednoizb. byte sa zit neda a najomne platit su vyhodene peniaze ...chapem aj tvojho manzela, som taktiez proti hypoteke, ale ina cesta nie je. Len co sa vratim do prace, beriem hypoteku ...

máš to ťažké.tvojmu manželovi je jedno,že dávate peniaze cudzím ľudom a vy z toho nič nemáte?hypotékou sa zadlžite na 30 rokov,to je pravda,ale o tých 30 rokov budete bývať vo svojom a môžete si ten dom či byt postaviť aj na hlavu a bude to len a len vaše.ale takto?o 30 rokov budete stále v cudzom.každú prerábku,každú zmenu,ktorú urobíte robíte pre niekoho iného,nie pre seba.aj preto sme my s manželom,ked sme bývali v podnájme nikdy nič neprerábali,opravovali len to,čo sa pokazilo.pretože to nebolo naše.neviem,ako by si ho mohla presvedčiť.skús zistiť,prečo je tak vehementne proti,možno má na to do vážny dôvod.

a financie?evidentne nie ste spokojní obaja a to je problém.rodina je o rodine a nie o jednotlivcovi.teda,väčšinou

Ďakujem za každý váš názor.Nijako sa mi však nedarí manželovi dohovoriť,momentálne sme pohádaní,povedala som mu že ak už konečne nezačne vybavovať hypotéku tak sa odsťahujem aj s deťmi k mojim rodičom a aj to urobím,už aj im som o tom vravela a nemali nič proti tomu.Veď ak sa mám celý život žiť v 1-izbovom byte po prenájmoch to možem byť rovno u rodičov,jednu izbu majú voľnú a kuchyňu budeme mať spoločnú.A manžel nech si ďalej býva po prenájmoch! To už takto ďalej nejde,prenájmi sú dráhé(žijeme v Nitre) ,už sme sa 4x sťahovali a bolo s tým veľa roboty a navyše stále sú to vyhodené peniaze do vetra,aj keď sme niečo v bytoch prerobili po osťahovaní sme to museli dať do povodného stavu.Tento posledný prenajatý byt v ktorom teraz sme bol nezariadený,nebolo tu nič okrem kuchynskéj linky.Majiteľ pravdepodobne vedel už vopred že ho v najbližšej budúcnosti bude predávať,a nepovedal nám o tom,pritom videl že máme 2 deti,určite si vie predstaviť čo to je sťahovať sa.Museli sme dať vyrobiť na naše náklady do izby veľkú vstavanú skriňu,a čo teraz s ňou? Keď si všimnete vačšina bytov sa prenajíma zariadených.Ja už takto nevládzem žiť,to sa naozaj presťahujem k mojim rodičom.Manželovi už dohovárali toľký ľudia a on stále si tvrdí svoje že sa na 30 rokov zadlžovať nebude.Pritom na splacanie hypotéky by sme mali,aspon teraz áno,ale myslím si že keď človek má už raz byt tak sa snaží hypotéku splácať.Neviem či ste videli v pondelok zámenu manželiek,odvtedy do manžela intenzívne hučím,ale vidím že s nim nepohnem.Možno pochopí až keď sa odsťahujem k rodičom.Je to smutné ale je to tak,ja nemožem žiť v takéjto neistote.Veď takmer každá rodina si kúpi byt na hypotéku len moj muž akokeby potreboval okuliare alebo čo,viete čo mi stále vraví že na západe je bežné že celý život ľudia žijú v prenajatých bytoch! Nechce sa mi tomu veriť.Ak máte ešte nejaký nápad ako presvadčiť manžela budem rada,ja mám pocit že som už zlyhala.

Moj dojem s tvojho manžela je že s ním nič nepohne,ja by som to riešila radikálne.

myslím,že si urobila všetko,čo je v tvojich silách.ak aj deti súhlasia,že pôjdete bývať k tvojim rodičom,tak to urob.možno to s ním pohne.pretože takto žiť dalej nemôžete

Na konci mesiaca skončí náš prenájom,manžel už našiel iný byt do prenájmu.Myslí si že zase budem ja tá ktorá ustúpi.Nekričím,nehádam sa,jasne som mu povedala že ak si nekupime byt na hypotéku odmietam žiť do konca života v prenatých bytoch.V nedeľu som odniesla 2 tašky oblečenia k mojim rodičom,tento víkend príde brat s autom a pomože mi zo sťahovaním.Poprosila som manžela nech odínde s bytu aby sme predišli hádkam,deťom som situáciu vysvetlila,chápu to ale chcu aj ocka.Ja však nechcem aby aj on išiel s nami k rodičom,dobre ho poznám,zase by neriešil našu bytovú situáciu.Nechápem či len ja mám takého divného manžela,veď mať vlastné bývanie je základ.Je to smutné že naša rodina sa rozpadne pre takýto dovod.

Ahoj autorka,

asi si uz odstahovana s detickami pri rodicoch.

Dufam ze si manzela nechala sameho na prenajom a tento tvoj krok mu otvori oci.Pretoze mat deti je zodpovednost a zabezpecit im strechu nad hlavou bez toho aby sa o nu museli bat lebo v prenajme nikdy nevies kedy ti vypovedia zmluvu.

Chcem ti len povedat ze si sa rozhodla spravne a neustupuj  trvaj na vlastnom byvani.Z manzelovej strany je to len alibizmus,nezodpovednost postarat sa o rodinu a neochota.Neviem preco ale z toho co pises mam pocit ze on nevidi nic zle na prenajme,ale asi si neuvedomil ze uz ma rodinu...