Diskusie

Nezvládam svojho 3 r. syna :o(

Milé mamičky pomooožte mi, už neviem čo mam robiť s mojim 3 r. synom... Mám pocit, že mi prerástol riadne cez hlavu, vobec ma nepočúva a ked si niečo zmyslí, trva na tom aj celé hodiny, dokonca aj dni, kým na to zabudne resp. si to vydrnka a dosiahne to čo chce, lebo to omieľanie dookola nevydržím, som psichycky za tie 3 roky riadne vyčerpaná. Som často v situácii pri nom, kedy cítm bezradnosť, stres, obávam sa čo s ním bude v škôlke ked nastúpi v septembri. Ked niečo robím a on tiež, každých 30 sekúnd niečo odomna chce, nič neviem spraviť, vyžíva sa v tom, som na nervy z toho.. rozkazuje mi, mam zakázane telefonovať, je nervozny ked sa s niekym rozoprávam, rozkazuje mi od rána do večera... vyberá čo si mam obliecť, resp. čo si on oblečie - oblieka sa naschvál ako do cirkusu, aby bol zaujimavý... ked mu niečo poviem, napr. aby na bicykli šiel pokraji po hl. ceste, lebo ho niečo môže zraziť,  naschvál odbočí na cestu - samoška nepozerá či nejde nejaký nákladiak... je dosť hyperaktívny a ja už som strašne vystresovaná a unavená. cez deň na obed  už rok nespí, ide spať až v noci  cca o 22 - 23:OO hod, ráno vyspáva tak do 9.00, naschvál mi robi zle, bežne sa predomnou vycikal vo svojej izbe na pokrovec a chcechotal sa mi do tváre, resp sa vyhráža že sa vykaká napr. na gauč... porozbíja si celú izbu a príde za mnou že " mama okamžite mi poupratuj izbu, okamžite!!!!!!!  a ešte ma aj kopne do nohy. Ja vojdem do izby a ide ma poraziť a on na mna kričí že nech za nim okamžite upracem... :o( a ked mu niekedy bez jeho vedomosti izbu poupratujem, lebo sa už nemožem na to pozerať, je zle, že čo som si to dovolila a zas je oheň na streche... a naschvál si všetko rozhadže, občas ma aj fyzicky napadne. hocikedy si zmyslí, napr. že sa ide bicyklovať , vobec ho nezaujíma, že isť práve s ním nemôžem, tak všetko nechám tak a beham za nim ako strelená, aby sa niečo nestalo. Nepomáha ani zamykať braničku, ani dobé slovo, on proste chce a hotovo! Kamarátky mi vraveli, že som veľmi dobrá k nemu, preto to aj zneužíva, avšak ked mi prasknu už nervy, tak mu viem aj naložiť - samozrejme že to neučinkuje a nesuhlasim s tým. Snažím sa držať,  tá bezmocnosť  a bezradnosť pri nom ma strašne vyciciava psychicky, mávam tiky v oku a bolesti hlavy a strašný stres. Máte niečo podobné doma, resp. stretli ste sa s tým, čo na také dieťa zaberá? mam pocit že som uplne vyhorená a nemam ani chuť už s nim bojovať. PS. sestrička ma už v pôrodnici, ked mal tak asi 3 dni upozornila, že to s ním budem mať dosť ťažke, avšak vtedy som ešte nevedela, o čo hovorí... :o(   a mala pravdu. dakujem vopred za každú radu, zúfalá matka.  

  • dada
    14.07.2015, 14:03

    Ahoj, v prvom rade sa nenechaj nijako vyprovokovat a rozculit, znervozniet a pod, lebo ako si si uz sama vsimla, tesi sa z toho a robi to naschval..a nezabudaj, ze ked nieco povolis raz, tak druhy raz si to zapamata tiez.bud neoblomna a ked nieco zakazes, tak nech aj tyzden drnka, nedovol, stoj si za svojim...daj mu na vyber, napr.bud pojdes na bicykli, alebo pojdeme na hojdacky..nechaj nech si jedno z toho vyberie sam a ak sa tam bude nevhodne spravat, tak ho napomen, ze pojdete domov ak neprestane a ak bude pokracovat, tak chodte domov, nech robi co chce, ty sa drz toho co povies, to nech plati, nenechaj sa nim zmanipulovat, lebno potom ti este viac prerastie cez hlavu a nenauci sa ustupovat ani byt tolerantny , ba bude agresivnejsi a za kazdu cenu sa domahat vsetkeho co len chce..ty zostan pokojna, nekric nanho, hovor zretelne, ale nekric, aj tak to nepomaha, prave naopak, aj to sa nauci od teba..inak toto co ty popisujes, by som uz asi riesila aj s odbornikom

  • tina
    20.07.2015, 11:06

    Ďakujem Vám Dada za radu, toho odborníka zvažujem, nakoľko aj kamarátka mi povedala, že s ním môžu mať problemy aj v škôlke. Toho času ma zas svoje obdobie vzdoru, kedy niekoľko krát za deň ma obrovský problém s niečim (zväšča ide teda o riadnu somarinu) a v tedy ma bije, napáda, kope plače...napr. pre to, že nechce mať klímu v hotel. izbe, že prečo nesvieti slnko a on chce aby svietilo!!!!! a ja mam s tým hned niečo robiť  a to okamžite a pod. ... stále si najde dôvod na to, aby sa rozčúlil... a priviedol do zúfalstva a beznádeje. Niekedy sa aj hambím za to, ako sa správa ked mu niečo zakážem,  a pod. napr cestou domov ma kope, ako do handry, kričí, plače na celú ulicu...ľudia, susedia na nás pozerajú, že čo sa deje, fakt niekedy to je len pre to, že som nevzala penaženku a on si zmyslel chce isť do obchodu kúpiť si nanuk - a nakoniec, ked mu ho kúpim, tak ho ani nechce... ako keby mu šlo len o to, spraviť veľký rozruch...nerozumiem už tomu.

  • Lili 007 - Maria S.
    25.07.2016, 12:42

    Jujuj, milá zúfalá maminka. Vaše riadky sa nečítajú ľahko ale verte, že s každou situáciou sa dá niečo robiť, určite aj s tou Vašou. Chcelo by to hlbšie načrieť do Vašich každodenných rituálov, situácie rodiny atď. Nebudem sa hrať na odborníka, určite by ste za nejakým mohli zájsť a minimálne sa vyrozprávať a vypočuť si nezainteresovaný pohľad na Váš problém. Odborník Vám určite dodá dosť sebadôvery a schému krokov, ktoré treba podstúpiť aby sa synove správanie upravilo.
    Ja osobne absolútne chápem Vašu vyčerpanosť a bezradnosť. 3roky na materskej sú síce krásnym obdobím ale zároveň mimoriadne zaťažkávajúcim. Ja som bola doma 6rokov:-) Situácie, ktoré opisujete zažívame predpokladám každá z nás, resp.sa o ne aspoň deti pokúšajú. V každej knihe o rodičovstve sa píše, že dieťa sa snaží prevziať kontrolu za každú cenu, to znamená, že v prvom rade musíte jasne nastaviť "kto je doma pán". Je to veľmi ťaždý a hlavne nekonečný proces ale je na začiatok najdôležitejší! Na svoje deti idem aj formou odmeny a trestu, to znamená, že keď sú dobručké veľmi ich chválim, keď sa mi snažia pomáhať (aj nešikovne) tak detto, no keď skúšajú hranice, nerešpektujú rodinné pravidlá, tak nastupuje trest. Deti potrebujú takzvaného dobrého a zlého policajta. Keď nie sú obaja rodičia zastúpení, prípadne je jeden väčšinu dňa mimo domu, tak oboch policajtov môže zastupovať aj mamina napríklad. 
    Veľmi veľa poučných myšlienok a pravidiel výchovy poskytujú knihy o rodičovstve, skúšala ste nejaké aplikovať?
    Čo je pre Vás ale úplne najdôležitejšie je presvedčenie a vytrvanie, to znamená, že si musíte predsavziať, že situáciu so synom do poriadku dáte a musíte tomu veriť, inak dieťa ihneď vycíti Vaše pochybnosti a bude sa opäť snažiť ovládať situáciu.
    Držím Vám palce. 

  • Zuzik
    20.03.2017, 17:13

    ahoj, celkom by ma zaujimalo, ako toto dopadlo? :) lebo pri citani som mala pocit, ze ide o nejakeho pubertaka a nie o male 3r.dieta /moji v tom veku este ani pomaly nerozpravali a mala som ich za babatka:-)/. aky je tvoj vztah s manzelom? lebo deti preberaju spravanie dospelych a ked dieta napr. vidi, ze otec si dovoluje k matke, sprava sa rovnako bez respektu.no asi nic ine len psychologicka a poradit sa ,ked ti to takto velmi prerastlo cez hlavu.ňak sem este chodis, tak napis:)

+ -
Príspevkov: 4