Ahoj, môj malý bude mať v auguste tri roky a tiež zaspí len keď som pri ňom, či na obed alebo večer. Ja si z toho ťažkú hlavu vôbec nerobím, pekne sa rozprávame, čo zažil, zopakuje si všetky básničky a pod. Myslím, že nemá význam, aby si ju to nasilu odučila, vidíš, že ťa chce mať pri sebe. Podľa mňa aj toto raz prejde a príde zase niečo iné, nejaké nové obdobie :-)

Majka, pamätám si, ke´d som na starej stránke zakladala podobnú tému. :wink: Skonštatovali sme, že všetko chce svoj čas a nedá sa to siliť. Môj starší syn Dávid bude mať tiež v auguste 3 roky a zaspáva rovnako ako tvoja dcérka - v spoločnosti mňa alebo tatina. Keďže sme čakali súrodenca, kúpili sme mu veľkú posteľ do jeho detskej a po pár dňoch, čo ju s tatinom skladal sa v nej rozhodol spať (mal 2 roky a 1 mesiac). Sám :shock: . Vydržalao mu to mesiac. Potom našou chybou (stratili sme trpezlivosť a často sme ho hrešili keď vybehol z izby) začal opäť spávať v našej prítomnosti. Najskôr teda v mojej a neskôr si zvykol aj na tatina. Už to teraz neriešime. Viem, že to príde samo a chce to veľa trpezlivosti.

Ahojte.Ja som svojho syna(2,5) od mala nechávala zaspávať samého.Nemali sme s tým žiadny problém.Ked bol starší tak sme ho poumývali,dali sme mu papať,prečítali sme mu rozprávku,dostal svoju obľúbenú hračku na spanie a zaželali sme mu dorú noc.Pobozkali,pohladkali,zhasli svetlo a odišli sme.Tak už vedel, že má spať.No v poslednom čase si začal vymýšľať aby spánok oddialil.Napríklad, ked ho uložím začne si pýtať čajík.Alebo ked už odídem z izby začne kričať, že ma ľúbi, lebo vie, že prídem k nemu.Potom mu poviem, že jeho slniečko(hračka na spanie)už spinká a on ho svojim krikom zobudí.Mohla by si skúsiť aj odísť z izby počkať pár minút nech si pokríčí,vrátiť sa k nej trošku ju pohladkať a zase odísť.A stále tie intervali čakenia oddialovať.Zelám veľa trpezlivosti :-)

Moja rada, neries to. Moja skusenost - u nas to vyzera asi tak, ako u vas. Vyskusala som uz vselico, odniesli si to len a len moje nervy. Uz neriesim. Viem, ze to raz prejde. Bola som oznacovana aj ako neschopna mama, co si necha od dietata rozkazovat... No a co... Kto nezazil, nevie a nech sa stara o seba. Ja viem, ze to asi vadi aj tebe, vadi to aj mne, ale snazim sa mysliet napr. aj na to pozitivne - syn chodi spat neskor - okolo 21.30. A my sa nemusime ponahlat domov z navstev, obchodov, atd. ako napr. moja kamoska, pretoze jej syn sice zaspava sam, ale o 19.30. V lete je to na porazenie...Ja som sa naucila iste veci jednoducho nechat tak - u nas napr. (od malicka) zaspavanie v nasej posteli,  neskor velke nocne place (kolika?-neviem), potom zaspavanie na prsniku, nocne hranie, odstavovanie, neskor cikanie a pod. Nic z tohto som neriesila, vyriesilo sa samo. Aj to zaspavanie sa vyriesi...

Ahoj.
Aj náš syn zaspáva tak, že kým vypije kakao, ležím vedľa neho . Našťastie zaspí do 5 - 10 min. takže to tiež nejak neriešim. Som rada, že spí sám vo svojej izbe.

dik za príspevky. :tup: máte pravdu, asi som sa len potrebovala posťažovať :-(
viem, že nasilu to nepôjde,
bábätko čakáme v októbri, tak snáď vtedy, keď bude spať na veľkej posteli

Každý spôsob má svoje úskalia. Naša staršia dcéra zaspávala odmalička sama v izbe a nesmel tam s ňou byť nikto (spôsobovalo a občas aj teraz nám to spôsobuje komplikácie napr. na dovolenkách alebo pri pobyte u rodičov). Nikdy nezaspala na prsníku, vždy až potom, čo sme ju uložili do postieľky. Je treba ale povedať, že tak v postieľke ako aj v posteli sa ešte chvíľu pred zaspatím bavila rôznymi činnosťami. Uvediem príklady: medzi prvým a druhým rokom sa v postieľke vyzliekala - úplne a stiahla si aj pampersku. V izbe sa nekúrilo ani v zime, pred spaním sme ešte aj vyvetrali (v teple spať nechcela) a ona sa tam úplne vyzliekla a potom radovala vyvalená na perinke. Keď sme počuli veselý smiech z izby, tak som ju zašla úplne skrehnutú obliecť a potom už zaspala. Teraz má už samozrejme svoju posteľ a to sme prešli od počmáraných stien a postele cez sťahovanie celého plyšového zverinca do postele až po tiché a dlhé "čítanie" obľúbených knižiek. Keby som mohla byť s ňou v izbe, tak to zatrhnem, takto to má pod kontrolou ona (má 4r.)

Mladšia je ešte len päťmesačné bábo a bohužiaľ zaspáva na prsníku a má veľmi ľahký spánok, je citlivá na náhle zvuky. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Ale popravde sa budeme určite snažiť, aby zaspávala sama.

A k tej dobe ukladania - my ukladáme o 19:30 a ponáhľame sa kvôli tomu z nákupov, ihriska aj z návštev. Ja si neviem predstaviť, že by mi chodili spať po deviatej večer. Veď staršia vstáva o 5:30 do škôlky, s ňou teda aj my, to by sme sa nikto nevyspali a neviem, kedy by sme s mužom mali čas sami pre seba. Teraz v lete sú samozrejme otvorené okná, vonku sa hrajú deti a robia krik a to je na porazenie. Vždy rozmýšľam, kedy tie deti večerajú, kúpu sa a zaspia, keď sú ešte o 21h. vonku. A kedy si trochu oddýchnu maminky. Mňa by to teda položilo fyzicky aj psychicky.

Záver: stojí za to usilovať sa o samostatné zaspávanie, ale u detí sa nie vždy dá všetko presadiť. Dôležitejšie je, aby spávali spokojne, dostatočne dlhú dobu a chodili spať tak, aby ostal nejaký priestor aj maminke. A nie je dobré, ak je zaspávanie viazané len na matku a nemôže ju nikto zastúpiť. Rozhodne sa striedajte s manželom, veď môžu prísť nepredvídané okolnosti (pobyt v nemocnici, choroba, cesta apod.) a dieťa z neprítomnosti matky bude mať traumu.

dik za taký rozsiahly príspevok.
aj ja ju dávam spať medzi pol ôsmou a ôsmou, ráno vstáva okolo šiestej, aj skôr :-( atiež si chcem večer oddýchnuť. aneviem, si predstaviť, že by išla spať o deviatej.

v spálni máme okno otvorené nonstop, v zime, vlete, cez deň, v noci. a tiež počuť deti a mládež kričať, keď zaspáva. reaguje na náhle zvuky, keď zaspáva, ale keď spí, tak jej nevadí ani vŕtačka :!: :?: :!:

zaspí aj s manželom, netrucuje ani nič, to len jemu sa nechce a aj kúpanie je VŽDY na mne, aj keď som akokoľvek unavená. alebo mi len povie: "šak ju okúpeš zajtra..." miesto toho, aby vstal a urobil to :-(

Čo by som dala za to, keby mi syn zaspal o 20hod... Nech robím čo robím, skôr ako o 21hod nezaspí aj napriek tomu, že niekedy vstane o 5hod ráno. :shock: Poobede ale spí až 3 hodiny, čo ho musím niekedy budiť. Večer chodíme spať o tej 21hod. Keby som si s ním ľahla skôr, o to dlhšie budeme zaspávať, takže teraz to neriešim. Mladší Miško je úplne iný. Nakojím ho, položím do postieľky, trošku si pomrnká a zaspí. Keď som ho uspávala na rukách (ako Dávidka) spustil strašný plač. Jednoducho je to iné dieťa a aj jemu vyhovuje niečo iné. Možno on bude ten, ktorý bude od začiatku spávať sám. :wink:

Vidite, mne vyhovuje, ze syn chodi spat neskor. Tiez sme sa k tomuto casu vlastne dopracovali postupne. Ked som ho dala spat skor, tak bol schopny sa mrvit a prevalovat aj hodinu. Teraz, ked si lahneme, zaspi takmer okamzite. A mne to vyhovuje. Ono je to uz teraz fajn, vobec ma to neotravuje, ze je hore tak dlho. Zahra sa uz pekne sam a ja som taky nocny clovek, som rada hore dlhsie a rano by ma asi zabilo vstavat skor ako o 7.00. Syn bol od maleho babatka veeeeelmi slaby spac. Vzdy som zavidela mamickam okolo, ze im deticky tak vela spavaju... A kedze v skolke spat poobede musi (hoc u neho je to max. hodina), potom sa mu uz ozaj nechce zaspat skor. Ked sme doma, tak poobede uz spava malokedy.. Fakt co dieta, to ine potreby.... Tiez som si vselico predstavovala inak, ale ono to obycajne tak byva, ze tie predstavy su ine, ako skutocnost. A tak ja uz fakt taketo veci neriesim. Vela veci sa vyriesi samo...

vlastne, my ti tu davame iba nase typy.--- no poradit si musis aj tak sama. nasa veronika od 2 rokov proste poobede nespala a koniec, nedala sa uspat za ziadnu cenu. vecer sme zaspavali spolu. nasa zuzka zaspava sama po obede, ma 2,5 roka, a teraz uz obe vecer zaspia same,.... ale kym som musela pri nich byt, ja som si citala svoje knizky,... najprv boli rozpravky pre ne, ale ony vzdy museli pozerat na obrazky,... tak sme si precitali 1-2 rozpravky a potom som is ja citala a tisila ich, lebo niekedy zaspavali aj 1/2 hodiny,... je to uplne individualne a je na tebe, co budes tolerovat a co tebe a tvojmu drobcovi vyhovuje. vela stastia. Lenka :-)

ahojte :)

do 16 mesiacov som nasho Kubka kojila, takze zaspavala len na mne a so mnou, ani cko na tuto ulohu nestacil, ked sme sa pred casom odstavili, teraz je to uz aj ockova uloha... my mame sice iba 1,5roka, ale tiez zaspavaci ritual je zopakovanie si basniciek, pesniciek, ukazovaciek a potom drobcek zaspi... tiez som sa stretla s nazormi, ze som takto otrokom ale pravdu povedat, velmi mi to nevadi.... uzivam si, ze ma drobec este chce pri sebe... ved ked bude v puberte a bude za sebou zatvarat dvere, potom uz vecer nebude zaspavat so mnou :)

;-)

ahojte.chcela by som sa vás opýtat kedy začat učit môjho malého drobca zaspávat samého.my zaspíme lene vtedy ked si ho dám ku sebe a otočím nabok. :tdown: máme 7 mesiacov a myslím že už je najvyšší čas aby zaspával sám či nie?

Peťka nepoteším ťa, ten čas si dieťa musí zvoliť samé. Môj 3 ročný Dávid nezaspí bez prítomnosti rodiča a môj 3-mesačný Miško nezaspí v mojom náručí. Musím ho dať do postieľky a v kľude môžem odísť. :shock: Je to naozaj veľmi individuálne. Musí to dieťa chcieť samo, inak je to pre neho veľký stres. Ale aspoň si to vychutnaj, ve´d ten čas tak rýchlo letí a za chvíľu sa tvoj synček zavrie sám do izby a nebudeš "môcť vstúpiť". Ja si to s Dávidkom vychutnávam, hoci je to niekedy pri dvoch deťoch veľmi ťažké.

ahojte mamičky, dúfam, že sa môžem pripojiť do diskusie. My máme 4-mesačnú dcérku, kojím ju, takže zaspáva večer pri mne. Tiež mi vyhovuje, že chodíme spinkať neskôr, približne o pol desiatej, skôr to pre ňu nemá zmysel, pretože nezaspí. Keď chodí spinkať neskôr, ráno sa budí až o tej siedmej, takže sme dosýtosti vyspatí všetci. Niekedy, keď ju kojím a čakám, že zaspí, ona si zmyslí, že sa jej spinkať nechce, tak ju nenútim. Skrátka, vidím, kedy je unavená, vtedy ide spinkať. ak ju chcem však uspať cez deň, nedokáže zaspať inak, ako na rukách. Je to namáhavé, ale neviem si s tým inak poradiť, najprv sa hrajká, no keď  začne byť unavená, najlepšiu polohu si nájde na rukách. Dokonca ani v kočiari nechce byť. Najprv ma to trápilo, najmä, ak mi švagrina a ďalšie mamičky neustále opakovali, že ich deti toto nerobili, ich deti toľko neplakali, ich deti sa radi vozili v kočíku, že ju nemám vyberať z kočíka keď plače atď atď...(to sa však nedá, lebo začne plakať tak, že jej zabehuje). Hrozne ma to trápilo, bolo mi z toho doplaču, no začínam sa učiť tomu, že takéto reči nesmiem počúvať, moje dieťa je moje dieťa a ja budem robiť všetko preto, aby bolo v prvom rade spokojné...čo si o tom myslíte?? Totiž, páčili sa mi vaše diskusie, a najmä to,ako ste písali, že predsa všetko prejde a veľa vecí sa vyrieši samo. Veľmi ste ma povzbudili, ďakujem vám.
Teri