Zlá macocha alebo dobrá „macoška“?

Zlá macocha alebo dobrá „macoška“?
20.9.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Byť druhou manželkou, partnerkou aj „mamou“ nie je vždy med lízať...

Som partnerkou muža (mimochodom, skvelého), ktorý má dve deti s inou ženou a jedno so mnou. Často som sa na našej spoločnej ceste stretávala s mnohými problémami, zložitými a nepresne pomenovanými pocitmi a mala som dojem, že na svete nie je žiadny záchytný bod. Žiadne svojpomocné združenie na dohľad, žiadna rovnako „postihnutá kamarátka“, málo literatúry, zájsť k psychológovi som si netrúfla... Neskôr som na internete narazila na niekoľko diskusií žien s podobnými životnými problémami – to bolo prvým impulzom k napísaniu tohto článku.

Mať nevlastné deti je neprenosná a nezdieľateľná záležitosť. Mať nevlastné deti, ktoré s vami nevyrastajú, ale predsa sú pevnou a neoddiskutovateľnou súčasťou vášho života, to je iná výzva. Priam celoživotná. Keď ju prijmete a snažíte sa byť čo najlepšou „macochou“, v mnohom to – napriek všetkým ťažkostiam – môže váš život obohatiť.

Tento článok je pre všetky „macošky“ v životoch detí, ktorých rodičia spolu nežijú, ale majú iných partnerov.

Mať doma jeho dve deti dva víkendy v mesiaci a polovicu letných prázdnin. Čo je vlastne na tom také ťažké? „Vôbec neviem, prečo by mali jeho deti bývať u nás. Veď sa s nimi môže vidieť inde,“ začula som radikálny názor mladej ženy. Práve na kávičke riešila so svojou kamarátkou, ako sa bývalá manželka jej partnera neustále a neoprávnene dožaduje podporného servisu, a to len a len preto, že „si nedokáže nájsť nového chlapa“.

Počúvať cudzie rozhovory sa nemá. Ale Anete, slobodnej mamičke dvoch detí predškolského veku, na ktorých výchovu zostala po odchode partnera sama, také nechcené odpočúvanie nahráva do kariet: „Tá pani nevie, o čom hovorí. Ten tzv. podporný servis je predsa starosť otca o jeho deti, naše deti. Nerobí mi milosť, ale trávi s nimi čas. Nestráži ich ako platená opatrovateľka, ale JE s nimi. A ja v tom čase pracujem, aby som uživila seba i deti.“

Vyrovnať sa s novou situáciou pre obe strany – pre toho, kto má vo svojej opatere, aj pre toho, kto odchodom o právo byť súčasťou každodennosti svojich detí prišiel. Keď si jeden z rodičov nájde nového partnera, ten sa stáva či chce alebo nechce súčasťou  tzv. novo založenej rodiny. Ponúka sa termín širšie rodinné spoločenstvo. Samozrejme predstava toho, že bývalá žena vášho partnera sa stane čo i len miničlánkom vašej rodiny, vám pravdepodobne najskôr príde spočiatku trochu vyšinutá. Časom však zistíte, že i s ňou musíte vo svojom živote počítať. Preto je lepšie sa s jej existenciou zmieriť.

Otázky, otázky, otázky

Dostala som sa do životnej úlohy, ku ktorej neexistuje žiadny „správny vzor“. Veď len to, že otec nežije s deťmi, nie je správne, a tak málokto rieši, ako správne pomenovať nesprávnu vec. Útočí na vás mnoho otázok...

Príprava na stretnutie?

Reakcia detí na nového partnera ich rodiča býva rôznorodá – od nadšeného tanca v predzvesti veľkej svadobnej torty až po urputný chlad grónskeho ľadovca. Ste pripravená na nepredvídateľnú situáciu?
Máte sa k dieťaťu svojho partnera správať rovnako ako k deťom svojich kamarátov?

Výchova?

Vstupujete do vzťahu s deťmi, ktoré majú mnoho dané. Nevychováte ich podľa svojho obrazu, pretože väčšinu času ich vychováva iná žena k iným veciam, ako vo vašej rodine vštepovali vám. Vlastne si možno nikdy nebudete úplne istá, nakoľko ich smiete vychovávať. Ale môžete ich vlastne nevychovávať?

Ich matka?

Nikdy nebudete presne vedieť, či nie je vzťah nevlastných detí k vám nejako ovplyvňovaný ich matkou. Nikdy si nemôžete byť istá, čo z toho, čo s nimi robíte, by mohlo ich matke vadiť. A nakoľko na to vlastne máte brať ohľad. JEHO bývalá žena bude vznášať svoje požiadavky na to, ako  sa o deti starať. Bude sa snažiť, aby ich otec vyzdvihoval z krúžkov, navštevoval s nimi lekára, platil včas alimenty, kupoval im veci, bral ich na dovolenku, zaujímal sa o ne a pod. Ste pripravená prijať aj ich matku?

Kto je vlastne to dieťa?

Medzi nevlastným dieťaťom a vami chýba dôverné spojenectvo, ktoré medzi rodičmi a vlastným dieťaťom vzniká od jeho narodenia. Vy si s JEHO deťmi budete musieť dôverný vzťah najskôr vybudovať a to je veľmi ťažké. Aj keď ich budete mať rada, občas si asi budete priať, aby neboli.

Opakovane budete vnímať, že by tie deti aj tak najradšej videli svojich rodičov spolu. A to vy teda určite nie.

Nedostatky si na JEHO deťoch budete všímať oveľa viac ako ich prednosti. Niektoré ich reakcie a návyky pre vás zostanú záhadou aj po rokoch.

Dokážete prijať deti také, aké sú?

Jeho dieťa alebo vaše spoločné dieťa?

Budete sa musieť zaoberať tým, že cítite niečo iné k vlastnému dieťaťu a niečo iné k JEHO deťom. Tento rozpor vo vás môže vzbudzovať pocit nepochopenia samej seba...

Váš partner možno niekedy dá prednosť svojim deťom pred vami a vaším spoločným dieťaťom, pretože s nimi jednoducho nežije každý deň, ale s vami áno.

Nájdete v sebe dosť pochopenia pre potreby jeho detí a jeho samého? Dokážete neuprednostňovať potreby vášho spoločného dieťaťa?

Váš partner alebo ich otec?

Ak sa vám narodí prvé vlastné dieťa, bude váš partner prežívať narodenie „ďalšieho“. To je niečo iné ako prežívate vy. V najmenej prívetivú chvíľu si možno uvedomíte, že zázrak zrodu, ktorý vy prežívate po prvýkrát, on predtým prežil s inou ženou...

A ste pripravená na to, že vás JEHO deti vôbec nemusia prijať? Že váš život bude vždy o trochu zložitejší ako život rodín s vlastnými deťmi?

Ako si poradiť?

Radí psychológ PhDr. Adam Suchý:

  • Predovšetkým sa pripravte, že to nebude žiadna „sranda“. Dobre mienené rady okolia aj odborníkov pre vás nemusia vôbec platiť, pretože okrem otvorenosti, trpezlivosti a vysokej tolerancie si vopred nemôžete pripraviť takmer žiadnu stratégiu, ktorá by bola spoľahlivo účinná. Každé dieťa je originál a reaguje inak.
  • Čím mladšie dieťa, tým lepšie. Malé deti si na zmeny zvykajú podľa toho, ako im ich predkladajú dôležití dospelí. Je zrejmé, že najväčšie ťažkosti s prijatím „votrelca“ budú mať pubescenti, teda deti približne medzi 10. – 15. rokom.
  • Nevynucujte si lásku a nenúťte jeho deti, aby vás mali rady. Čím prirodzenejší budete a čím viac budete rešpektovať ich svet, tým lepšie. Partner (a teda otec detí) by mal ísť príkladom, zároveň by nemal skrývať svoje city k vám.
  • Nerobte matku jeho deťom. Tieto deti už jednu matku majú a druhú nepotrebujú. Môžu však potrebovať priateľku, spojenca, dospelú zrelú ženu, ktorá im porozumie, podporí ich alebo im poskytne náruč útechy. Pokiaľ to využijú, ste všetci na dobrej ceste ku vzájomnému vzťahu.
  • Počítajte s tým, že klasický problém, „moje deti, tvoje deti“ sa na scéne skôr či neskôr aj tak objaví. Biologické inštinkty sú jednoducho silnejšie ako všakovaké prejavy dobrej vôle, ale je dobré o tom vedieť a minimalizovať uprednostňovanie jedných a prehliadanie druhých.
  • Rešpektujte pravidlá na oboch stranách. Ak vy vychovávate jeho deti podľa svojich predstáv, na čo máte právo, nekritizujte spôsoby ich mamy a nesnažte sa ich akýmkoľvek spôsobom meniť (samozrejme, pokiaľ nejde o týranie a podobné praktiky).
  • Zostávajte partnermi. Aj pre druhé či tretie manželské zväzky platí, že bez dobrého partnerstva nie je dobré rodičovstvo. Nájdite si čas aj sami pre seba (bez detí) a hovorte spolu aj o menej príjemných veciach.
  • Návšteva odborníka nie je zlyhanie. Vypravili ste sa na tŕnistú a dlhú cestu, na ktorej vám môže byť krásne, ale pokiaľ sa to práve zasekáva a máte pocit, že ste zablúdili, nie je žiadna hanba opýtať sa múdreho starčeka na cestu. Psychológ vám v základných bodoch bude určite nápomocný.

Čítajte tiež:

Styk rodiča s dieťaťom po rozvode a zanedbávanie rodičovských povinností

Ako dieťa v rozličnom veku vníma rozvod

Problémy detí po rozvode