Zlá macocha alebo dobrá „macoška“?

Zlá macocha alebo dobrá „macoška“?
20.9.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Byť druhou manželkou, partnerkou aj „mamou“ nie je vždy med lízať...

Som partnerkou muža (mimochodom, skvelého), ktorý má dve deti s inou ženou a jedno so mnou. Často som sa na našej spoločnej ceste stretávala s mnohými problémami, zložitými a nepresne pomenovanými pocitmi a mala som dojem, že na svete nie je žiadny záchytný bod. Žiadne svojpomocné združenie na dohľad, žiadna rovnako „postihnutá kamarátka“, málo literatúry, zájsť k psychológovi som si netrúfla... Neskôr som na internete narazila na niekoľko diskusií žien s podobnými životnými problémami – to bolo prvým impulzom k napísaniu tohto článku.

Mať nevlastné deti je neprenosná a nezdieľateľná záležitosť. Mať nevlastné deti, ktoré s vami nevyrastajú, ale predsa sú pevnou a neoddiskutovateľnou súčasťou vášho života, to je iná výzva. Priam celoživotná. Keď ju prijmete a snažíte sa byť čo najlepšou „macochou“, v mnohom to – napriek všetkým ťažkostiam – môže váš život obohatiť.

Tento článok je pre všetky „macošky“ v životoch detí, ktorých rodičia spolu nežijú, ale majú iných partnerov.

Mať doma jeho dve deti dva víkendy v mesiaci a polovicu letných prázdnin. Čo je vlastne na tom také ťažké? „Vôbec neviem, prečo by mali jeho deti bývať u nás. Veď sa s nimi môže vidieť inde,“ začula som radikálny názor mladej ženy. Práve na kávičke riešila so svojou kamarátkou, ako sa bývalá manželka jej partnera neustále a neoprávnene dožaduje podporného servisu, a to len a len preto, že „si nedokáže nájsť nového chlapa“.

Počúvať cudzie rozhovory sa nemá. Ale Anete, slobodnej mamičke dvoch detí predškolského veku, na ktorých výchovu zostala po odchode partnera sama, také nechcené odpočúvanie nahráva do kariet: „Tá pani nevie, o čom hovorí. Ten tzv. podporný servis je predsa starosť otca o jeho deti, naše deti. Nerobí mi milosť, ale trávi s nimi čas. Nestráži ich ako platená opatrovateľka, ale JE s nimi. A ja v tom čase pracujem, aby som uživila seba i deti.“

Vyrovnať sa s novou situáciou pre obe strany – pre toho, kto má vo svojej opatere, aj pre toho, kto odchodom o právo byť súčasťou každodennosti svojich detí prišiel. Keď si jeden z rodičov nájde nového partnera, ten sa stáva či chce alebo nechce súčasťou  tzv. novo založenej rodiny. Ponúka sa termín širšie rodinné spoločenstvo. Samozrejme predstava toho, že bývalá žena vášho partnera sa stane čo i len miničlánkom vašej rodiny, vám pravdepodobne najskôr príde spočiatku trochu vyšinutá. Časom však zistíte, že i s ňou musíte vo svojom živote počítať. Preto je lepšie sa s jej existenciou zmieriť.

Otázky, otázky, otázky

Dostala som sa do životnej úlohy, ku ktorej neexistuje žiadny „správny vzor“. Veď len to, že otec nežije s deťmi, nie je správne, a tak málokto rieši, ako správne pomenovať nesprávnu vec. Útočí na vás mnoho otázok...

Príprava na stretnutie?

Reakcia detí na nového partnera ich rodiča býva rôznorodá – od nadšeného tanca v predzvesti veľkej svadobnej torty až po urputný chlad grónskeho ľadovca. Ste pripravená na nepredvídateľnú situáciu?
Máte sa k dieťaťu svojho partnera správať rovnako ako k deťom svojich kamarátov?

Výchova?

Vstupujete do vzťahu s deťmi, ktoré majú mnoho dané. Nevychováte ich podľa svojho obrazu, pretože väčšinu času ich vychováva iná žena k iným veciam, ako vo vašej rodine vštepovali vám. Vlastne si možno nikdy nebudete úplne istá, nakoľko ich smiete vychovávať. Ale môžete ich vlastne nevychovávať?

Ich matka?

Nikdy nebudete presne vedieť, či nie je vzťah nevlastných detí k vám nejako ovplyvňovaný ich matkou. Nikdy si nemôžete byť istá, čo z toho, čo s nimi robíte, by mohlo ich matke vadiť. A nakoľko na to vlastne máte brať ohľad. JEHO bývalá žena bude vznášať svoje požiadavky na to, ako  sa o deti starať. Bude sa snažiť, aby ich otec vyzdvihoval z krúžkov, navštevoval s nimi lekára, platil včas alimenty, kupoval im veci, bral ich na dovolenku, zaujímal sa o ne a pod. Ste pripravená prijať aj ich matku?

Kto je vlastne to dieťa?

Medzi nevlastným dieťaťom a vami chýba dôverné spojenectvo, ktoré medzi rodičmi a vlastným dieťaťom vzniká od jeho narodenia. Vy si s JEHO deťmi budete musieť dôverný vzťah najskôr vybudovať a to je veľmi ťažké. Aj keď ich budete mať rada, občas si asi budete priať, aby neboli.

Opakovane budete vnímať, že by tie deti aj tak najradšej videli svojich rodičov spolu. A to vy teda určite nie.

Nedostatky si na JEHO deťoch budete všímať oveľa viac ako ich prednosti. Niektoré ich reakcie a návyky pre vás zostanú záhadou aj po rokoch.

Dokážete prijať deti také, aké sú?

Jeho dieťa alebo vaše spoločné dieťa?

Budete sa musieť zaoberať tým, že cítite niečo iné k vlastnému dieťaťu a niečo iné k JEHO deťom. Tento rozpor vo vás môže vzbudzovať pocit nepochopenia samej seba...

Váš partner možno niekedy dá prednosť svojim deťom pred vami a vaším spoločným dieťaťom, pretože s nimi jednoducho nežije každý deň, ale s vami áno.

Nájdete v sebe dosť pochopenia pre potreby jeho detí a jeho samého? Dokážete neuprednostňovať potreby vášho spoločného dieťaťa?

Váš partner alebo ich otec?

Ak sa vám narodí prvé vlastné dieťa, bude váš partner prežívať narodenie „ďalšieho“. To je niečo iné ako prežívate vy. V najmenej prívetivú chvíľu si možno uvedomíte, že zázrak zrodu, ktorý vy prežívate po prvýkrát, on predtým prežil s inou ženou...

A ste pripravená na to, že vás JEHO deti vôbec nemusia prijať? Že váš život bude vždy o trochu zložitejší ako život rodín s vlastnými deťmi?

Poďte sa s nami pozrieť na to, ako sa žije jednej takej novozaloženej rodine...

Šimon + Anna = 3 + 1
„Vedela som, že Šimon má dve malé dcéry. Či som sa na prvé stretnutie s nimi nejako zvlášť pripravovala? Nie, vôbec. Hovoril o nich s takou láskou... Aj preto som sa asi do neho tak zamilovala,“ hovorí Anna po štyroch rokoch od prvého stretnutia so svojím životným „parťákom“  (ako ona sama Šimona nazýva). V lone jej sedí dvojročná Ema, ktorá je veselým kvietkom ich lásky.

Anna spomína na to, ako im dnes desaťročná Katka a osemročná Zuzka obohacovali spoločné víkendy. „Dievčatá si ma od prvej chvíle skrotili a ja som z nich bola nadšená. Vtedy mali 6 a 4 roky. Poznala som prípady, kedy dieťa dokázalo svojmu rozvedenému oteckovi urobiť zo života peklo, keď si našiel novú partnerku. S nami to bolo inak,“ spomína Anna.

Keď spolu začali bývať, bola už Anna tehotná. Prvotné obdobie nadšenia vystriedali obavy o budúcnosť ešte nenarodeného dieťaťa. Uvažovala: budeme mať jedno dieťa, ale živiť bude Šimon vždy ešte ďalšie dve. Ťažko si budeme môcť dovoliť mať ďalšieho spoločného potomka. Budeme potrebovať väčší byt, to znamená viac peňazí, a ja pritom budem doma na materskej. Šesť tisíc za alimenty taktiež nie je práve najmenej...

Chvíľami prepadala panike, ako to všetko zvládne. Začala si naplno uvedomovať, že Šimonove „záväzky“ z predchádzajúceho partnerského vzťahu nie sú len spestrením ich spoločného života. Že jeho dcéry sú trvalkami naveky zakorenené v jeho srdci. A začalo jej byť nepríjemné, že prostredníctvom nich je už navždy spojený s bývalou ženou.

Tehotenské hormóny a komplikácie gravidity jej na pokoji nepridávali. So zvyšujúcou sa potrebou zahniezdenia som sa stále viac a viac potácala medzi pocitmi lásky, ktoré som k Šimonovým dcéram prechovávala a nerealizovateľnou túžbou po tom, aby partner žiadne deti nemal. Lepšie povedané: aby deti mal, ale len s ňou.

Keď sa  narodila Ema, Annu mohutne prevalcovala vlna lásky k vlastnému dieťaťu, ktorá zmietla všetko ostatné. „To bola veľká sila. Stále viac som dievčatá okrikovala. Niekedy mi pripadali ako votrelci. A bola som veľmi nervózna a ešte viac vyčerpaná. Najmä vtedy, keď k nám Zuzka prišla chorá,“ spomína Anna. Strach o malé dieťa v prvej chvíli zvíťazil nad pocitom, že by som sa mala starať o nevlastné choré dieťa. „Potom som sa upokojila a starala som sa o Zuzku po celý čas, čo boli dievčatá u nás. Malú Emu som jednoducho od nej držala čo najďalej. Moja takmer nenávistná a panická prvá reakcia ma však odrovnala. Pripadala som si naozaj ako zlá macocha,“ dodáva.

Časom sa jej rozporuplné pocity ako-tak stabilizovali, ale problémov napriek tomu pribúdalo. Anna si čím ďalej tým viac uvedomovala, že na začiatku vzťahu absolútne netušila, čo bude súžitie so Šimonom a jeho deťmi znamenať. Bola si vedomá, že žijú dvojaký život: v dvoch rôznych domácnostiach na ňu boli kladené v mnohom odlišné požiadavky.

Vedela, že to pre ne musí byť ťažké. Lenže pre mňa predsa taktiež, obhajovala svoju večnú nespokojnosť a náladovosť, ktorá spôsobovala u nich doma neznesiteľné dusno. Problémy sa prejavili taktiež v intímnom vzťahu so Šimonom... A ten sa často cítil ako medzi mlynskými kameňmi – na jednej strane večne nespokojná partnerka, na druhej nároky bývalej ženy.

Šimon, na slovíčko

Keď sa Šimon s Annou zoznámil, nepremýšľal o tom, či sa jej budú jeho dcéry páčiť. Mal ale trochu strach z reakcie detí, keď im svoju „kamarátku“ Annu predstavoval. Dospelí predsa vedia veci riešiť, ale s pocitmi detí je možné len ťažko hýbať. Obavy sa rozplynuli, keď sa staršia Katka opýtala: „Oci, nemiluješ ju náhodou?“ Zdalo sa, že s oteckovým „Asi áno, vlastne áno“ bola jeho prvorodená nadmieru spokojná.

Uvedomoval si Šimon Anninu tehotenskú premenu? „Vnímal som to tak, že sa viac sústredí na brucho. Pre dievčatá to bola veľmi zaujímavá záležitosť, prírodný úkaz. Z toho, že budú mať nevlastného súrodenca, boli nadšené a s nadšením to ostatným rozprávali.“   

Zmenilo sa niečo, keď sa vám Ema narodila? „Pamätám si potrebu vyriešiť to, aby k nám dievčatá bezprostredne po jej narodení nechodili. Akosi to bolo z Anny cítiť, že chce len to svoje dieťa. Tak som dievčatá vyexpedoval ku svojim rodičom. Len som sa bál, aby to pochopili, pretože sa na malú veľmi tešili.“ Šimonovi dochádzalo čím ďalej tým viac, že zatiaľ čo on má tri deti, jeho partnerka má dieťa len jedno. „Cítil som, že Ema je súčasťou Anny, zatiaľ čo tie moje dve má, v úvodzovkách, len rada.“

A čo výchova? „Snažil som sa dať okoliu jasne najavo, že za svojou novou partnerkou stojím aj v jej vplyve na výchovu mojich detí. Nemala vôbec ľahkú pozíciu, všetci ju pozorovali, či sa k mojim deťom dobre správa... Napríklad u mojej matky, babičky dievčat, bolo dôležité, že videla, ako dievčatá Annu milujú a vrhajú sa na ňu. To mamu úplne odzbrojilo. Anna vychováva predsa aj naše dieťa, tak nemôže nevychovávať dievčatá, keď sú u nás. Len sa možno zbytočne rozčuľuje, veci je možné riešiť aj v pokoji...“

Pre Šimona je napriek všetkým problémom, ktorými s Annou prechádzali a prechádzajú, najdôležitejšie, že sa jeho žena a dcéry majú rady. A že všetky jeho tri deti tvoria veselú skupinku, keď sú pokope.

Desaťročná Katka nedávno vyhlásila smerom k Anne: „JA som veľmi rada, že nás vychovávate k samostatnosti. Že nie sme ako deti, ktoré od rodičov všetko dostanú. Teda, že nás všetci, mama, ocko a ty učíte, ako sa o seba postarať.“ A mladšia Zuzka dodala: „Jedna moja kamarátka má macochu. A my máme teba. To je oveľa lepšie.“

Ako si poradiť?

Radí psychológ PhDr. Adam Suchý:

  • Predovšetkým sa pripravte, že to nebude žiadna „sranda“. Dobre mienené rady okolia aj odborníkov pre vás nemusia vôbec platiť, pretože okrem otvorenosti, trpezlivosti a vysokej tolerancie si vopred nemôžete pripraviť takmer žiadnu stratégiu, ktorá by bola spoľahlivo účinná. Každé dieťa je originál a reaguje inak.
  • Čím mladšie dieťa, tým lepšie. Malé deti si na zmeny zvykajú podľa toho, ako im ich predkladajú dôležití dospelí. Je zrejmé, že najväčšie ťažkosti s prijatím „votrelca“ budú mať pubescenti, teda deti približne medzi 10. – 15. rokom.
  • Nevynucujte si lásku a nenúťte jeho deti, aby vás mali rady. Čím prirodzenejší budete a čím viac budete rešpektovať ich svet, tým lepšie. Partner (a teda otec detí) by mal ísť príkladom, zároveň by nemal skrývať svoje city k vám.
  • Nerobte matku jeho deťom. Tieto deti už jednu matku majú a druhú nepotrebujú. Môžu však potrebovať priateľku, spojenca, dospelú zrelú ženu, ktorá im porozumie, podporí ich alebo im poskytne náruč útechy. Pokiaľ to využijú, ste všetci na dobrej ceste ku vzájomnému vzťahu.
  • Počítajte s tým, že klasický problém, „moje deti, tvoje deti“ sa na scéne skôr či neskôr aj tak objaví. Biologické inštinkty sú jednoducho silnejšie ako všakovaké prejavy dobrej vôle, ale je dobré o tom vedieť a minimalizovať uprednostňovanie jedných a prehliadanie druhých.
  • Rešpektujte pravidlá na oboch stranách. Ak vy vychovávate jeho deti podľa svojich predstáv, na čo máte právo, nekritizujte spôsoby ich mamy a nesnažte sa ich akýmkoľvek spôsobom meniť (samozrejme, pokiaľ nejde o týranie a podobné praktiky).
  • Zostávajte partnermi. Aj pre druhé či tretie manželské zväzky platí, že bez dobrého partnerstva nie je dobré rodičovstvo. Nájdite si čas aj sami pre seba (bez detí) a hovorte spolu aj o menej príjemných veciach.
  • Návšteva odborníka nie je zlyhanie. Vypravili ste sa na tŕnistú a dlhú cestu, na ktorej vám môže byť krásne, ale pokiaľ sa to práve zasekáva a máte pocit, že ste zablúdili, nie je žiadna hanba opýtať sa múdreho starčeka na cestu. Psychológ vám v základných bodoch bude určite nápomocný.

Čítajte tiež:

Styk rodiča s dieťaťom po rozvode a zanedbávanie rodičovských povinností

Ako dieťa v rozličnom veku vníma rozvod

Problémy detí po rozvode