Športy a športové krúžky - 11. časť

24.8.2010 v kategórii Mama, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Jazda na koni. Krásny šport s tradíciou prechádzajúcou storočiami.

Keď sú kone koníčkom

„Žiadna hodina nie je stratená, ak je strávená v sedle.“
(arabské príslovie)

Krásny šport s tradíciou prechádzajúcou storočiami. Vyžaduje nielen štipku odvahy, ale predovšetkým lásku k zvieratám a prírode ako takej. Vyšvihnite sa do sedla, nechajte vánok pohrať sa s vlasmi a vychutnajte si neskutočný pocit slobody.

Deti milujú zvieratá. Kontakt s koníkmi má pre ne určite veľký význam. Ak dieťa (ale aj dospelý) chce jazdiť na koni, najprv musí spoznať, ako kôň reaguje, akou rečou „hovorí“ a musí sa naučiť reagovať na jeho potreby. Navyše prekonať počiatočnú obavu z majestátneho zvieraťa, vedieť ho osedlať, vyčistiť či ošetriť kopytá určite zdvihne sebavedomie každému.

Atmosféru výučby jazdy na koni aj samotné koníky v prostredí Ranča 4C nám priblížila jeho majiteľka, trénerka a 11-násobná majsterka Slovenskej republiky Lucia Celecová.
„Náš jazdecký klub je zameraný predovšetkým na westernové a turistické jazdenie, deti pripravujeme na mládežnícke preteky, ale aj na jazdeckú kariéru. Tí najmenší si môžu skúsiť povoziť sa krátko na koníkovi. Takto spontánne, už od najútlejšieho veku, si postupne privykajú na konský chrbát. Medzi ľuďmi a zvieratami panuje harmónia a stretnete tu takmer všetky vekové kategórie, ktoré spája jedno – láska ku koňom. Od jari až do neskorej jesene, teda pokiaľ nám to počasie dovolí, usporadúvame spoločné opekačky, na ktorých sa schádzajú  nielen jazdci, ale aj rodičia a priatelia ranča. Nevyhýbame sa ani aktivitám, na ktorých deti predvádzajú nielen to, čo sa na hodinách naučili, ale aj scénky, ktoré si na vystúpenie starostlivo pripravili. Najviac to u nás vrie v čase letných prázdnin, deti na ranči trávia svoj čas dobrovoľne, doslova od rána až do „záverečnej“.“

Jean Trarieux: „Najťažší dostih nevyhrávajú nohy koňa, ale jeho srdce.“

Čo je potrebné pri zápise do jazdeckého klubu?
Jazda na koni prináša vzrušenie, radosť a najmä bezprostredný kontakt s inteligentným zvieraťom, ale aj meniacu sa scenériu prírody, čistý vzduch i odpútanie sa od jednotvárnosti či stresu. Ak sa rodičia  rozhodnú pre niektorý z jazdeckých klubov, dobré je, ak si vopred telefonicky dohodnú stretnutie a prídu sa (aj s dieťaťom) pozrieť, ako hodina jazdenia prebieha a čo všetko je možné sa na koni naučiť. „Dôležité je spoznať prostredie aj trénerov, ktorí sa deťom venujú. Kvalitná pripravenosť našich koní je samozrejmosťou. Kone máme skúsené, mierumilovnej a priateľskej povahy. Jazdí sa na koňoch primeranej výšky a jazdecký výcvik (nielen) začiatočníkov je vedený skúsenými trénermi s dlhoročnou praxou, ktorí kladú dôraz na bezpečnosť a priateľský, individuálny prístup pri výcviku jazdcov. Ak je dieťa naozaj rozhodnuté jazdiť, potom môžu rodičia začať uvažovať aj o kúpe výstroja,“ hovorí Lucia Celecová.

G. B. Shaw: „Potrebovali by ste koňa, lebo len jazda robí človeka dokonalým.“

Čo patrí do výstroja mladého jazdca?
Dobrý výstroj je dôležitý rovnako ako v ktoromkoľvek inom športe. Rodičia však nemusia mať veľké obavy z nákupu drahého výstroja. Na začiatok úplne postačí prilba, tá je povinná predovšetkým z bezpečnostných dôvodov.  Koňa a sedlo mu zväčša poskytne klub. Potom stačia už len dobré topánky a dlhé nohavice alebo čepsy. „Ide o kožené návleky na nohy a lýtka, ktoré imitujú čižmu a pevnejšie udržia nohy,“ upresňuje trénerka L. Celecová.

Na Slovensku nájdete niekoľko obchodov zameraných výlučne na jazdecké potreby, alebo vyskúšajte internetové stránky a oblečenie zakúpte pohodlne priamo z domu. Počas chladnejších jesenných dní sa zamerajte na kvalitnejšie oblečenie, ktoré dieťa ochráni pred nepríjemným počasím a nezabudnite na rukavice (ideálne jazdecké), ktoré zabránia vzniku rezných raniek.

Orientačné ceny, za ktoré môžete časti výstroja kúpiť:
Prilba – od 35 €
Čepsy – od 25 €
Rajtky – od 45 €
Rukavice – od 10 €
Jazdecké topánky – od 29 €
Jazdecké podkolienky – od 7 €
Jazdecký bičík – od 6 €

Od kedy môže dieťa vyhupnúť do sedla?
„U nás začíname s výučbou jazdy na koni u detí od siedmich rokov, ale chodia k nám aj malé, už trojročné deti. V tomto prípade sa nedá hovoriť o skutočnom jazdení, skôr ide o prvé zoznámenie sa s koníkmi, povozenie sa na nich, tie nebojácne si na nich aj zacvičia. U detí je krásne to, že vôbec, alebo takmer vôbec nemajú strach. Smelo môžem povedať, že až 99 % detí, ktoré k nám chodia, ak by som im povedala, aby sa postavili na koni aj na hlavu, bez akýchkoľvek problémov to urobia. Deti neťaží strach z dôsledkov, napr. úrazu. Sú čisté a otvorené každej výzve“.

Rene Keller: „Hovoríš, že je hriech, ak mi je kôň milší . Kôň mi zostal v búrke verný, človek ani vo vetre...“

O čo ide na „prvej“ jazde?
„Začíname nie jednou vstupnou hodinou, ako je to bežné v iných športových odvetviach, ale hneď piatimi. 5 hodín už poskytne dostatočný priestor na premyslenie, či dieťa chce a má záujem pokračovať. Jedna vyučovacia hodina trvá 50 minút, vždy pod dohľadom trénera. Rodičia nemusia mať obavu, že po prihlásení do kurzu dieťa dostane koňa a bude si s ním robiť, čo chce. To určite nie. Na prvých hodinách sa naučí prekonať strach z koňa, tréner ho s koníkom zoznámi, vysvetlí mu ako na koni sedieť, ako sa v sedle udržať, čo robiť... Preto sú hodiny spočiatku „oťukávacie“ a podľa našich skúseností kone dokážu chytiť deti za srdce a  chcú pokračovať aj ďalej. Pokročilejším jazdcom, ak majú zvládnuté základy, pribúdajú drezúrnejšie prvky, napr. obraty s koníkom, naučia sa na koni zacúvať, prechádzať cez bariéry na zemi. Podľa schopností dieťaťa sa pridávajú stále náročnejšie cviky, takže dieťa má možnosť neustále zlepšovať svoje schopnosti,“ približuje tréning Lucia Celecová.

Ako často jazdiť?
Všetko závisí od individuálnych možností, pretože rodičia musia svoj pracovný harmonogram zosúladiť s voľným časom dieťaťa. Preto niekto trénuje raz, iný dvakrát do týždňa, alebo aj viac. Optimálne však je jazdiť aspoň dvakrát do týždňa. „Niektorí rodičia sú tak časovo oklieštení, že dieťa na hodinu vyložia a po odjazdení ihneď odchádzajú. Naopak, iní rodičia doprajú deťom čas, a tak sa deti po odjazdení naučia aj postarať sa o svojho miláčika, niektoré dokonca u nás trávia takmer všetok svoj voľný čas,“ konštatuje trénerka.  

Orientačné ceny jazdeckých kurzov:
Základný kurz (10 hodín) – 170 €
Vstupné jazdy (5 hodín) – 90 €
Ďalšie predplatené hodiny – 12 €
Jazdecká hodina – 18 €
Vyžiadaná individuálna hodina – 6 € k cene hodiny
Vozenie na koni (15 min.) – 3,50 €

Čo vám jazda i starostlivosť o kone prinesie:

  • radosť,
  • vnímavosť k prírode,
  • zlepšenie koordinácie pohybov i držania tela,
  • posilňovanie sústredenia,
  • precvičenie všetkých svalových partií.


Druhy jazdenia v skratke

Voltíž –  nazývaná aj krasojazda, je súbor gymnastických a akrobatických cvikov vykonávaných na cválajúcom koni. Kôň je vedený lonžérom a pohybuje sa v 12 – 14-metrovom kruhu, jazdec na koni sa nazýva voltižér. Cieľom voltížneho jazdenia je spojiť eleganciu, ohybnosť a pružnosť gymnastiky na chrbte cválajúceho koňa. Voltížne jazdenie je rovnocenné s ostatnými disciplínami jazdeckého športu.

Drezúra – korene drezúry siahajú do 16. storočia vo Francúzsku a Taliansku. V roku 1912 boli zaradené do programu OH  preteky všestrannej spôsobilosti s drezúrou. Pri vykonávaní drezúrnych úloh má kôň pôsobiť dojmom, že vlastne všetko, čo sa od neho žiada, robí dobrovoľne a „sám“. Kôň má byť uvoľnený a musí vedieť pružne a aktívne reagovať na najjemnejšie pomôcky jazdca (ako napr. napnutie či uvoľnenie bedrových svalov, nepatrná zmena ťažiska jazdca a pod.). Všetky cviky musia byť dosiahnuté bez zjavnej námahy jazdca. Súťažné úlohy sa predvádzajú na drezúrnom obdĺžniku s rozmermi 60 x 20 m, alebo 20 x 40 m.

Skjering – vznikol v 17. storočí v škandinavských štátoch, najmä vo Fínsku, Laponsku a Švédsku. Bol využívaný na rýchlejšiu prepravu nákladu či osôb po zasnežených územiach. Menej známa jazdecká disciplína sa môže prevádzať len v zime, keď je dostatok snehu. Ako jazdecký šport nie je uznaný Slovenskou jazdeckou federáciou ani Medzinárodnou jazdeckou federáciou. Pri tomto type jazdy má lyžiar na nohách lyže a kôň nosí popruh upevnený na zubadle koňa tak, aby ho mohol lyžiar ovládať. Lyžiar má okrem toho dlhší bič, aby mohol koňa poháňať.

Westernové jazdenie – spôsob jazdenia na koni, ktoré sa vyvinulo z pôvodného farmárskeho života a vojenských tradícií, ktoré so sebou priniesli španielski kolonizátori. Je to najprirodzenejší druh jazdenia a pohybu.

Hipporehabilitácia –  forma fyzioterapie, pri ktorej sa terapeut usiluje pomocou kroku koňa priblížiť patologickú hybnosť človeka k hybnosti fyziologickej. Môže byť indikovaná pri neurologických ochoreniach, napr. detskej mozgovej obrne, degeneratívnych nervových ochoreniach, pri ortopedických ochoreniach, ako je napr. skolióza, či pri kardiovaskulárnych ochoreniach alebo obezite...

Pedagogicko-psychologické jazdenie – pri ktorom sa korigujú psychické a fyzické symptómy vyvolané duševnými chorobami. Je to vlastne psycho a socioterapia pomocou koňa. Podľa odbornej literatúry možno tento druh jazdenia využiť pri deťoch s poruchami správania, s poruchami pozornosti, vnímania, reči, učenia, so zmyslovými a duševnými poruchami a problémami v sociálnej a emocionálnej oblasti.