Aj deti majú svoje práva

v kategórii Mama, autor Zuzana Balogová, foto: istockphoto.com

Ak chceme, aby deti poznali svoje práva, musíme sa o nich učiť aj my, dospelí...

Určite každý z nás zažil situáciu, keď sa odvolával na svoje práva. Zamysleli sme sa však nad tým, že aj deti majú svoje práva? Poznáme aspoň niektoré z nich?

Ktoré dokumenty zakotvujú práva detí?

Práva detí vymedzuje Dohovor o právach dieťaťa (The Convention on the Rights of the Child, skratka CRC), ktorý bol prijatý 20.novembra 1989 v New Yorku. O rok neskôr (1990) k nemu pristúpila aj vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika.

Tento Dohovor postavený na 4 základných princípoch (nediskriminácia, najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov) definuje základné ľudské práva detí, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou ľudskej dôstojnosti a harmonického rozvoja každého dieťaťa a ktoré majú deti kdekoľvek na svete.

Ochraňuje práva detí zavádzaním štandardov v právnej, občianskej, sociálnej oblasti, v zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní.

Dohovor obsahuje 54 článkov a 2 tzv. Opčné protokoly. My sa bližšie pozrieme na články zamerané na práva detí.

Čo obsahuje Dohovor o právach dieťaťa?

Článok 1 Definícia dieťaťa

- definuje dieťa ako každú ľudskú bytosť mladšiu ako 18 rokov, ak sa podľa zákona nedosahuje dospelosť skôr.

Článok 2 Nediskriminácia

- hovorí o nediskriminácii, t.zn. hovorí o rešpektovaní a zabezpečení práv Dohovoru každému dieťaťu bez ohľadu na jeho rasu, farbu pokožky, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, telesnú alebo duševnú nespôsobilosť, rod a iné postavenie dieťaťa alebo jeho rodičov (zákonných zástupcov).

Článok 3 Záujmy dieťaťa

- všetky činnosti, ktoré sa týkajú dieťaťa, musia brať do úvahy blaho dieťaťa, jeho najlepšie záujmy. Ak dieťaťu nemôžu primeranú starostlivosť poskytnúť rodičia alebo iné zodpovedné osoby, musí mu ju poskytnúť štát.

Článok 4 a článok 5 hovorí o výkone práv, rodičovskom usmerňovaní a schopnostiach dieťaťa.

Článok 6 Zachovanie života a rozvoj

- zaoberá sa právom dieťaťa na život a záväzkom štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa.

Článok 7 Meno a štátna príslušnosť

- dieťa má právo na meno a štátnu príslušnosť od narodenia. Hneď po narodení by malo byť zaregistrované meno dieťaťa, dátum narodenia ako aj  podľa možností mená rodičov dieťaťa.

Článok 8 Zachovanie identity
- zaväzuje štát chrániť a v prípade potreby obnoviť základné atribúty identity dieťaťa (meno, štátnu príslušnosť, rodinné zväzky).

Článok 9 Odlúčenie od rodičov
- dieťa  by nemalo byť oddelené od svojich rodičov, iba ak by toto odlúčenie bolo v prospech dieťaťa. Dieťa má tiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.

Článok 10 Spájanie rodín
- deti a ich rodičia majú právo odísť z ktorejkoľvek krajiny a vstúpiť do ich vlastnej za účelom spojenia alebo udržania vzťahov medzi deťmi a rodičmi. V praxi to znamená, ak dieťa alebo jeho rodičia žijú každý v inej krajine, majú právo sa spojiť a žiť a jednom mieste.

Článok 11 Nezákonné premiestnenie a nevrátenie
- článok ukladá za povinnosť štátu zabrániť a napraviť únos alebo zabrániť zadržiavaniu dieťaťa v zahraničí rodičom alebo treťou stranou.  Ak sa tak náhodou stane, vlády sa musia zo všetkých síl usilovať o vrátenie dieťaťa.

Článok 12 Názor dieťaťa
- dospelí často prijímajú rozhodnutia týkajúce sa detí. Tento článok Dohovoru hovorí o tom, že dieťa má právo slobodne vyjadriť svoj názor v záležitostiach, ktoré sa ho týkajú a dospelí majú jeho názor brať do úvahy.

Článok 13 Sloboda prejavu
- dieťa má právo vyhľadávať informácie a slobodne vyjadrovať svoje názory a zverejňovať získané informácie (ústne, písomne, formou umenia), s výnimkou situácie, kedy by došlo k porušeniu práv ostatných (t.zn. svojim prejavom nesmie útočiť na iných)

Článok 14 Sloboda svedomia, myslenia a náboženstva
-     podľa tohto článku štát musí rešpektovať právo dieťaťa na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva, ktoré podliehajú vhodnej orientácii zo strany rodičov. Úlohou rodičov je pomoc dieťaťu naučiť ho rozlišovať dobro od zla.

Článok 15 Sloboda združovania
-  dieťa má právo stretávať sa s ostatnými, vytvárať alebo spájať sa do združení s inými ľuďmi, pokiaľ to nezasahuje do práv iných.

Článok 16 Ochrana súkromia
 -  16. článok Dohovoru pojednáva o práve dieťaťa na ochranu pred svojvoľným zasahovaním do súkromného života rodiny, domova a korešpondencie a pred útokmi na jeho česť alebo povesť. (Dieťa si môže písať denník, do ktorého nemá nikto právo nazrieť).

Článok 17 Prístup k vhodným informáciám
-  dieťa má právo získavať informácie z rôznych zdrojov (rozhlas, televízia, internet, noviny, knihy atď.) z celého sveta. Úlohou rodičov je zabezpečiť, aby dieťa dostávalo informácie zrozumiteľné jeho veku a schopnostiam.

Štáty okrem zabezpečenia prístupu detí k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov musia podporovať masmédiá k rozširovaniu informácií, ktoré sú v súlade so sociálnym a kultúrnym blahom dieťaťa a prijímať opatrenia na ochranu detí pred škodlivými materiálmi.

Článok 18 Rodičovská zodpovednosť
-  obidvaja rodičia majú spoločnú základnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Zmyslom ich starostlivosti má byť najlepší záujem dieťaťa. Štát musí zabezpečiť rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb  starostlivosti o deti a poskytovať primeranú pomoc rodičom pri výchove detí.

Článok 19 Ochrana pred zneužívaním a zanedbávaním
-  nikto nesmie dieťaťu ubližovať, dokonca na to nemajú právo ani jeho rodičia. Dospelí musia zabezpečiť ochranu dieťaťa pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním.       

Ochraňovať dieťa pred všetkými formami zlého zaobchádzania zo strany rodičov alebo iných osôb musí aj štát. Štát má tiež povinnosť vytvárať vhodné sociálne programy, ktoré sú zamerané na prevenciu zneužívania detí a starostlivosť o obete zneužívania a násilia.                                                                                                 

Článok 20 Ochrana detí bez rodiny
-  dieťa, ktoré nemá rodičov alebo s nimi nemôže žiť, lebo to nie je pre neho bezpečné, má právo na zvláštnu ochranu a pomoc. Štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom, ktoré stratili rodinné prostredie a zabezpečiť im primeranú náhradnú starostlivosť alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia. Do úvahy sa pri tom musí brať ohľad na kultúrny pôvod dieťaťa (kontinuita vo výchove, etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod).

Článok 21 Adopcia
V krajinách, kde sa adopcia uznáva alebo je dovolená, sa musí uskutočňovať iba v záujme dieťaťa a na základe súhlasu príslušných orgánov a pri zabezpečení záruk pre postavenie dieťaťa. Jednoduchšie povedané, ak má byť dieťa adoptované, dospelí musia urobiť všetky potrebné opatrenia, aby bolo všetko zorganizované spôsobom, ktorý je pre dieťa najlepší.

Článok 22 Utečenecké deti
Ak je dieťa utečencom alebo žiada o status utečenca (muselo opustiť svoju krajinu, lebo život v nej by bol pre neho nebezpečný), má právo na zvláštnu ochranu a pomoc. Povinnosťou štátu je spolupracovať s kompetentnými organizáciami poskytujúcimi takúto pomoc.

Článok 23 Postihnuté deti
Postihnuté dieťa má právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelanie a prípravu za účelom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti a schopnosti viesť plnohodnotný a aktívny život v spoločnosti. To znamená, že postihnuté dieťa (mentálne alebo fyzicky) má právo na zvláštnu starostlivosť, výchovu a vzdelávanie, ktoré mu pomôžu vyrásť rovnakým spôsobom ako ostatným deťom.

Článok 24 Zdravie a zdravotnícke služby
Dieťa má právo na najlepší zdravotný stav a prístup k zdravotníckym službám najvyššieho štandardu. Štát musí klásť zvláštny dôraz na ustanovenia o základnej a preventívnej starostlivosti, verejnej zdravotnej výchove a na znižovanie detskej úmrtnosti. Štát musí podporovať medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti a zabezpečiť, aby žiadne dieťa nemalo zamedzený prístup k efektívnej zdravotníckej službe.

Každé dieťa má právo na zdravie. Ak ochorie, má právo na odbornú starostlivosť a lieky. Prvoradou povinnosťou dospelých má byť snaha, aby dieťa neochorelo najmä primeraným stravovaním a starostlivosťou o dieťa.

Článok 25 Pravidelná kontrola umiestnenia
Dieťa, ktoré štát umiestnil do náhradného zariadenia z dôvodu starostlivosti, ochrany alebo liečenia, má právo na pravidelnú kontrolu zaobchádzania s ním.

Článok 26 Sociálne zabezpečenie
26. článok Dohovoru sa zaoberá sociálnym zabezpečením dieťaťa.

Článok 27 Životná úroveň
Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť. Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc rodičom a ich deťom.

Článok 28 Vzdelávanie
Dieťa má právo na vzdelanie a povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby bolo základné vzdelanie bezplatné a povinné. Povinnosťou štátu je tiež podporovať rôzne formy stredného vzdelania dostupného pre každé dieťa a sprístupniť vysokoškolské vzdelanie pre všetkých podľa kapacity. Disciplína v školách musí byť v súlade s právami dieťaťa a jeho dôstojnosťou. Štát sa musí zapájať do medzinárodnej spolupráce pri uplatňovaní týchto práv.

Článok 29 Ciele výchovy
Cieľom výchovy dieťaťa je plne rozvinúť osobnosť, talent, duševné a telesné schopnosti dieťaťa. Výchovou by sa malo dieťa naučiť úcte voči svojim rodičom, kultúrnej identite, prostrediu, v ktorom žije a voči hodnotám iných a tým byť pripravené na zodpovedný a pokojný život v slobodnej spoločnosti rešpektujúc práva iných ľudí a svoje okolie.

Článok 30 Deti národnostných menšín alebo domorodého pôvodu
Deti národnostných menšín a domorodého obyvateľstva majú právo používať svoju vlastnú kultúru a vykonávať svoje vlastné náboženstvo a používať jazyk.

Článok 31 Voľný čas, rekreácia a kultúrna činnosť
Dieťa má právo na oddych, hry a účasť na kultúrnom živote a umeleckých aktivitách.

Článok 32 Detská práca
Dieťa má právo na ochranu pred prácou, ktorá ohrozuje jeho zdravie, výchovu alebo rozvoj. Štát musí stanoviť najnižšiu vekovú hranicu pre vstup do zamestnania a určiť pracovné podmienky.

Článok 33 Konzumovanie drog
Tento článok Dohovoru hovorí o práve dieťaťa na ochranu pred používaním narkotík a psychotropných látok. Dieťa má tiež právo na ochranu pred ľuďmi, ktorí sa živia výrobou a predajom drog.

Článok 34 Sexuálne zneužívanie
Štát musí chrániť dieťa pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, vrátane prostitúcie a pornografie,

Článok 35 Predaj, únos a obchodovanie
Nikto nesmie dieťa uniesť alebo predať. Povinnosťou štátu je urobiť všetko pre to, aby zabránil predaju detí, obchodovaniu s nimi a únosom.

Článok 36 Iné formy vykorisťovania
Článok pojednáva o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami vykorisťovanie, ktoré škodia jeho blahu a to akýmkoľvek spôsobom.

Článok 37 Mučenie a zbavenie slobody
Žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu, krutému zaobchádzaniu alebo trestaniu, nezákonnému uväzneniu alebo zbaveniu slobody. Trestanie i doživotné uväznenie sú zakázané pre trestné činy spáchané osobami mladšími ako 18 rokov. Každé dieťa zbavené slobody musí byť oddelené od dospelých okrem prípadov, keď je to v jeho najlepšom záujme. Dieťa, ktoré je zadržané, musí dostať právnu a inú pomoc a musí byť umožnený aj styk s rodinou.

Článok 38 Ozbrojené konflikty
Dieťa má právo na ochranu v čase vojny. Dieťa mladšie ako pätnásť rokov nesmie byť v armáde ani sa zúčastňovať na bojoch. Žiadne dieťa mladšie ako 15 rokov nesmie byť povolané do ozbrojených síl. Štáty musia tiež zabezpečiť ochranu a starostlivosť o deti, ktorých sa ozbrojený konflikt dotkne, podľa príslušných medzinárodných zákonov.

Článok 39 Rehabilitačná starostlivosť
Dieťa, ktoré sa stalo obeťou konfliktu, mučenia, zanedbávania, zlého zaobchádzania alebo vykorisťovania má právo na osobitnú starostlivosť potrebnú pre zotavenie a sociálnu reintegráciu. 

Článok 40 Administrácia spravodlivosti pre mladistvých
Dieťa, ktoré sa dostalo do konfliktu so zákonom, má právo na také zaobchádzanie, ktoré podporuje jeho zmysel pre dôstojnosť a vážnosť, berie do úvahy vek dieťaťa a smeruje k jeho znovuzačleneniu do spoločnosti. Dieťa má právo na základné záruky, ako aj právnu a inú pomoc pre svoju obhajobu. Všade tam, kde je to možné, musí byť vylúčené súdne pojednávanie a uväznenie

Článok 41 Rešpektovanie vyšších noriem
Akékoľvek normy uvedené v národnom alebo medzinárodnom práve, ktoré sa vzťahujú na dieťa a vyššie ako tie, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore, sa musia vždy dodržiavať.

Ak chceme, aby deti poznali svoje práva, musíme sa o nich učiť aj my, dospelí. Okrem práv musíme naučiť deti aj zodpovednosti a povinnostiam, ktoré majú voči ostatným deťom, svojim rodičom a iným dospelým.