Nebezpečné cestovanie

5.10.2010 v kategórii Mama, autor Zuzana Berkešová Sümeghová, foto: istockphoto.com

Ak chránite seba v aute tým, že sa pripútate, prečo si potom nedáte tú istú námahu so svojimi deťmi?

Sedím za počítačom, deti konečne zaspali a pri sledovaní Vašej webovej stránky (mamaaja.sk - pozn. red.) som si spomenula na pár situácií za posledný mesiac. V podstate je to len jedna a tá istá, ktorá sa odohráva stále častejšie a mne nedá o nej nenapísať.

Práve včera sme sa vracali z našej každodennej večernej prechádzky, keď môj zrak padol na okoloidúce auto a dve menšie deti v ňom. Neviem prečo poslednú dobu stále pozerám do okien áut, ale viem, čo mi na tomto pohľade vadí. Sú to menšie detičky vezúce sa na predných sedačkách nejakého mne neznámeho typu mikrobusu a samozrejme bez pásov.

Dva dni predtým si mamička veselo stískala asi dvojročného synčeka na prednom sedadle nového a tiež drahého auta. Tiež nepripútaného! A ani nie pred týždňom sa mihlo okolo nás postaršie auto plné mladých i starých ľudí, vrátane dieťaťa veselo vykukujúceho zpomedzi predných sedačiek.

Niekedy by som sa rada týchto ľudí opýtala: "Prečo ste sa pripútali? A prečo potom nepripútate aj svoje dieťa? Prečo vám všetkým na vašom zdraví a živote záleží, ale asi na zdraví a živote vašich detí nie? Keď sa tak chováte, čo iné si môžeme myslieť?"

Pred pár rokmi som bola na istú dobu v Anglicku. Vo svojom verejnoprospešnom programe sa venovali v rámci televíznych reklám aj nehodovosti na cestách. Mali krásnu reklamu o tom, ako nepripútané dieťa na zadnom sedadle v prípade nehody usmrtí človeka sediaceho na sedadle pred ním, aj keď bude osoba pred ním pripútaná a bude mať airbag. Ako človek v asi 80% prípadoch usmrtí dieťa na chodníku, ak ide rýchlosťou 60km za hodinu, ale ako toto isté dieťa v 80% prípadoch prežije s ľahkými zraneniami, ak auto pôjde rýchlosťou 50km za hodinu.

V ďalšom šote sa venovali štatisticky potvrdeným číslam, žiaľ už len číslam, keď dieťa držané v náručí, či už na prednom alebo zadnom sedadle na takmer 100% neprežije nehodu, lebo ho doslovo udlávi osoba, ktorá ho drží. A v poslednom rade určite netreba pripomínať reklamu, ktorá bežala v českých televíziách, ako vlastnou nezodpovednosťou v prenášaní naších drobcov na rukách, v korbe kočíkov a podobne, hoci len v jazde o ulicu ďalej, si nedávame tú námahu posadiť ich do sedačiek. Veď na to sú vyrobené a ani nemusím hovoriť, že zákonom stanovené!

Aj vy ste videli, ako v spomínanej reklame preletí to pártýžňové bábätko von oknom? A čo potom deti síce usadené vzadu, menšie i väčšie, ktoré nám vykúkajú zpomedzi predných sedačiek (aby lepšie videli), ako by potom poleteli oni? Ach, dodnes ľutujem, že som si svojho prvorodeného brala z pôrodnice domov autom a na rukách, lebo sme vajíčko nestihli zaobstarať. Dodnes si pamätám, ako mi hlavou behali všetky tieto reklamy a dúfala som, že sa nám nič nestane. Bolo to prvý a posledný raz, čo sme niečo takto nezodpovedné urobili. Odvtedy sa bez sedačky nepohneme ani len o tú "jednu" ulicu.

A prečo vám to všetko píšem? Chráňte si svoje poklady, lebo nikto to za vás neurobí! Ak chránite seba v aute tým, že sa pripútate, prečo si potom nedáte tú istú námahu voči svojim deťom? Čakáte, kým bude neskoro?