Milostný život po svadbe alebo ako to nemá vyzerať

Milostný život po svadbe alebo ako to nemá vyzerať
20.2.2017 v kategórii Mama, autor - tf -, foto: istockphoto.com

Som len žena. Občas vystresovaná, občas uplakaná, inokedy vysmiata, hladná po láske a náklonnosti, hladná po pocite ženskosti a telesnej príťažlivosti.

Občas ma prepadne túžba práve vtedy, keď presne viem, že zo sexu nič nebude. Presne vtedy, keď muž otvorí vstupné dvere a pre istotu hneď zahlási, aký je dnes uťahaný, aby som to náhodou neskúšala. A kedy vlastne?

Aký je suxuálny život po narodení dieťaťa

Veď našu, bez tak úzku, sto štyridsať centimetrovú posteľ už pol roka okupuje naša milovaná dcéra. Nie, že by som ju nemilovala najviac na svete, no všetko má tiež svoje medze. Keď k tomu pridám prehnanú a všadeprítomnú pozornosť mojich rodičov, u ktorých momentálne bývame, vychádza mi len veľmi málo príležitostí na poriadne, ničím nerušuné milovanie.

Prečítajte si: Keď bývajú všetci pod jednou strechou

Také som naposledy zažila pred dvomi rokmi, počas svadobnej noci.

A tak túžba z nás pomaly vyprcháva, miestami prechádza do stratena a nemožno ju zaregistrovať ani tým najlepším radarom. Zasekla sa kdesi medzi prílišnou starostlivosťou o našu malú (o ktorej priazeň, medzi sebou neustále bojujeme), manželovou zodpovednosťou za naše rodinné šťastie a hmotný blahobyt a neustálym plnením rozmarov mojich rodičov. Potom sa asi netreba čudovať tomu, že to, že som žena zisťujem pomaly len vtedy, keď idem na záchod. Smutné.

Sex pred narodením dieťaťa

Kedysi sme sa išli za sebou potrhať. Ja a môj muž. Nebolo miesta, kde by sme to nerobili. No zabudla som, vtedy sme boli sami, bez dieťaťa, bez záväzkov, bez novostavby, bez rodičov a hlavne s hlavou plnou ideálov.No teraz, ako by všetko na nás padalo, tlačilo nás k zemi a my zabúdame, čím sme boli. Len mužom a ženou.

Také krásne, také jednoduché, plné vášne, plné exotiky a tajuplnosti bolo naše milovanie. A nemohli sme bez seba vydržať ani dva dni.

Sex po narodení dieťaťa

Teraz sa naša konverzácia točí takmer výhradne okolo malej, stavby domu a iných, k životu tak strašne dôležitých pragmatických záležitostí. Uviazli sme kdesi medzi rolou rodičov a partnerov, o tom, že by sme mohli byť aj milencami už ani nediskutujeme a keď aj, tak len s chladnou hlavou.

A túžba? Akoby ju vyresetoval? Kto vlastne? Starosti, problémy, život? Kto spôsobil naše odcudzenie? Čo je také dôležité, že zabúdame na to podstatné? Na to, čo nás kedysi spojilo? Som idealistka? Som romantička? Nemyslím.

Čo zlé je na tom, že aj ja sa aspoň raz za čas chcem cítiť milovaná, žiadaná a obletovaná. Cítiť sa neuveriteľne príťažlivo a sexy, tak ako tomu bolo kedysi. Ešte pred pôrodom, ba i pred otehotnením. Mám sa uspokojiť s chladnou pusou na dobrú noc?

S každým odmietnutím môjho muža vo mne umiera kus ženy. A ja neviem, či sa ešte prebudí, či prežije, dovtedy, kým sa zmenia podmienky. Dovtedy, kým sa odsťahujeme a budeme samostatní a nebudeme musieť podávať hlásenie mojej matke, kde sme boli. Ako malí.

Prečítajte si: Sex po pôrode - malý sprievodca

Na sexuálnom živote treba "pracovať"

No snáď to nebude také zlé. Dnes sme to konečne odpálili. Povedala som si dosť. Druhé výročie svadby sa na tento účel ukázalo ako stvorené. Len my dvaja v aquaparku. Bez malej, bez starostí, bez rodičov, bez všetkého čo by mohlo rušiť naše spoločné chvíle.

Spočiatku som mala pocit, že sme úplne zabudli na ten slastný pocit vzájomnej blízkosti a rozpačito sme hľadali bezpečné (bezproblémové) témy pre dialóg. No po krátkej naháňačke na tobogánoch a zmyselnom "vodnom" tanci sme dali priestor lákavej spontánnosti a starosti sme aspoň na chvíľu zahodili za hlavu. No a ten záver nám teda každopádne vynahradil aj dva roky strádania.

Prečítajte si: Manželstvo po rokoch – oživí ho sex?