Mám 39 rokov a som babka
Život je plný prekvapení, a niektoré z nich môžu byť úplne neočakávané. Vždy som si myslela, že babičky sú staré dámy s biele vlasmi a vráskami. Ale osud mal pre mňa iné plány. Som mamou Natálky, úžasnej dcéry, ktorá ma pred desiatimi mesiacmi urobila babkou vo veku 39 rokov.
Dcéra mala študovať v zahraničí
Máme tri deti, ale najstaršia dcéra bola otcov miláčik, asi sa v nej videl – zdedila po ňom nielen krásne mandľové zelené oči a šibalský úsmev, ale aj záujem o prírodné vedy a matematiku. Vždy sa vynikajúco učila, ako sa hovorí – ľavou zadnou a na samé jednotky. Chodila na náročné matematické gymnázium. Manžel si pre ňu vysníval kvalitnú zahraničnú univerzitu, robil kvôli tomu nadčasy a niekoľko rokov odkladal bokom peniažky. Aj Natálka bola jeho snom nadšená a posledný rok pred maturitou spolu celé dni vyberali vhodnú školu.
Ale prišiel šok
Na Vianoce nám oznámila, že je tehotná so spolužiakom, inak pre nás dovtedy milým chlapcom, s ktorým iba prednedávnom začala randiť... A ani nás nenapadlo, že sú v tom viac ako prvé objatia a pusy... Mala som pocit, že veci ohľadne nechceného otehotnenia a ochrany máme s dcérou dávno prebraté a vyriešené. Pre manžela to bola hlboká rana. Riešili sme to zo všetkých strán, zapojili aj rácio – a áno, padlo aj slovo potrat, „však nenecháme dcéru zničiť si život.“ Ale s dcérou sme sa napokon rozhodli, že malé sa narodí. Manžel sa rozhovorov nezúčastňoval. Potom som zavolala na kávu rodinu dcérinho priateľa – zareagovali v podstate dobre, tak ako sa len dalo v tejto situácii. Syn – otecko dieťaťa sa tiež chystal študovať v zahraničí a bol už prijatý na univerzitu v Holandsku. Takže sme vzťahu nechali voľný priebeh a jeho rodičia sľúbili finančne prispievať, čo aj splnili a plnia.
Najhorším obdobím pre mňa bol dcérin pôrod
Nechávali si ju v nemocnici na pozorovanie, čo nás všetkých znervózňovalo. Prišiel prvý termín a dostala vyvolávačku, ktorá celý deň vyvolávala bolesti. Večer jej dali „upokojovaciu“ injekciu, aby si trochu oddýchla. Do toho šuškanie lekárov a sestričiek. A ja som mala väčší a väčší strach, či bude všetko v poriadku. Každý deň som sa modlila, aby sa moja dcéra a jej dieťa mali dobre. Chúďa, vytrápila sa! Ale všetko dopadlo na jednotku. Keď som počula, že dcéra a bábätko sú v poriadku, bol to najkrajší pocit na svete.
Čo sa stane u babky, zostane u babky
Môj odkaz všetkým mamám, ktoré dcéry podobne zaskočia
Preto odkazujem všetkým mamám, ktoré zaskočia ich deti: Ak veríte sebe, že ste svoje deti vychovali správne, že ste pre ne urobili všetko, čo ste mohli, verte, že sa vám toto dobré raz vráti a stojte vždy pri svojich deťoch! Ja svoju dcéru milujem a teraz aj obdivujem, ako sa venuje malému. A verím, že raz si aj tú vysokú školu urobí – už majú s otcom zase svoje plány, aj keď "iba slovenské“ a že nájde aj toho pravého. Muž znovu šetrí a že: "keď nie na zahraničnú univerzitu, tak na vnúčika."
