Mám 39 rokov a som babka

Redakcia | 31. august 2023

Život je plný prekvapení, a niektoré z nich môžu byť úplne neočakávané. Vždy som si myslela, že babičky sú staré dámy s biele vlasmi a vráskami. Ale osud mal pre mňa iné plány. Som mamou Natálky, úžasnej dcéry, ktorá ma pred desiatimi mesiacmi urobila babkou vo veku 39 rokov.

Priznávam, že ma to veľmi zaskočilo. Nečakala som, že sa stanem babkou tak skoro, a rovnako to prekvapilo aj môjho manžela, ktorého to zaskočilo až priveľmi. Prestal komunikovať s dcérou a naša domácnosť, ktorá bola vždy plná smiechu a hovoru, sa zmenila na tichú s napätou atmosférou.

Dcéra mala študovať v zahraničí

Máme tri deti, ale najstaršia dcéra bola otcov miláčik, asi sa v nej videl – zdedila po ňom nielen krásne mandľové zelené oči a šibalský úsmev, ale aj záujem o prírodné vedy a matematiku. Vždy sa vynikajúco učila, ako sa hovorí – ľavou zadnou a na samé jednotky. Chodila na náročné matematické gymnázium. Manžel si pre ňu vysníval kvalitnú zahraničnú univerzitu, robil kvôli tomu nadčasy a niekoľko rokov odkladal bokom peniažky. Aj Natálka bola jeho snom nadšená a posledný rok pred maturitou spolu celé dni vyberali vhodnú školu.

Napokon sa prihlásila na štyri veľmi kvalitné univerzity v Anglicku a pripravovala si všetky podklady a učila sa.

Ale prišiel šok

Na Vianoce nám oznámila, že je tehotná so spolužiakom, inak pre nás dovtedy milým chlapcom, s ktorým iba prednedávnom začala randiť... A ani nás nenapadlo, že sú v tom viac ako prvé objatia a pusy... Mala som pocit, že veci ohľadne nechceného otehotnenia a ochrany máme s dcérou dávno prebraté a vyriešené. Pre manžela to bola hlboká rana. Riešili sme to zo všetkých strán, zapojili aj rácio – a áno, padlo aj slovo potrat, „však nenecháme dcéru zničiť si život.“ Ale s dcérou sme sa napokon rozhodli, že malé sa narodí. Manžel sa rozhovorov nezúčastňoval. Potom som zavolala na kávu rodinu dcérinho priateľa – zareagovali v podstate dobre, tak ako sa len dalo v tejto situácii. Syn – otecko dieťaťa sa tiež chystal študovať v zahraničí a bol už prijatý na univerzitu v Holandsku. Takže sme vzťahu nechali voľný priebeh a jeho rodičia sľúbili finančne prispievať, čo aj splnili a plnia.

Najhorším obdobím pre mňa bol dcérin pôrod

Nechávali si ju v nemocnici na pozorovanie, čo nás všetkých znervózňovalo. Prišiel prvý termín a dostala vyvolávačku, ktorá celý deň vyvolávala bolesti. Večer jej dali „upokojovaciu“ injekciu, aby si trochu oddýchla. Do toho šuškanie lekárov a sestričiek. A ja som mala väčší a väčší strach, či bude všetko v poriadku. Každý deň som sa modlila, aby sa moja dcéra a jej dieťa mali dobre. Chúďa, vytrápila sa! Ale všetko dopadlo na jednotku. Keď som počula, že dcéra a bábätko sú v poriadku, bol to najkrajší pocit na svete.

Prečítajte si tiež:

Čo sa stane u babky, zostane u babky

Teraz nám po dome lozí desaťmesačné slniečko, vyžaduje si našu pozornosť a nikoho v dome nenechá chladným. Ani môjho muža. Pätnásťročný syn ma neraz upozorňoval, že „kradnem“ dieťa. Teraz je z neho paf aj on. A o jeho o dva roky mladšej sestre ani nehovorím – to je rodená pestúnka. A všetko, čo sa zdalo byť strašným a neprekonateľným je fuč. Prešli sme cez to najťažšie a teraz môžeme vychutnávať radosti, ktoré prichádzajú s rodičovstvom a „starorodičovstvom“.

Vzťah so spolužiakom sa postupne menil, už nie sú spolu, ale keď príde z univerzity domov, zastaví sa, prinesie darčeky a povenuje sa malému. Aj jeho rodičia sa zaujímajú – pokočíkujú, prispejú niečím a plánujú pomôcť v budúcnosti aj viac – keď trošku vyrastie. A to nám stačí, nikdy sme nechceli tlačiť dcéru do vzťahu, v ktorom bude nešťastná.

Môj odkaz všetkým mamám, ktoré dcéry podobne zaskočia

Preto odkazujem všetkým mamám, ktoré zaskočia ich deti: Ak veríte sebe, že ste svoje deti vychovali správne, že ste pre ne urobili všetko, čo ste mohli, verte, že sa vám toto dobré raz vráti a stojte vždy pri svojich deťoch! Ja svoju dcéru milujem a teraz aj obdivujem, ako sa venuje malému. A verím, že raz si aj tú vysokú školu urobí – už majú s otcom zase svoje plány, aj keď "iba slovenské“ a že nájde aj toho pravého. Muž znovu šetrí a že: "keď nie na zahraničnú univerzitu, tak na vnúčika."

Máme pred sebou ešte veľa výziev. Aj keď som bola zo začiatku zaskočená a mala som obavy, ako to všetko zvládneme, teraz viem, že to bude v poriadku. Moja dcéra je úžasná mama a ja som hrdá, že ju môžem podporovať. Je to pre mňa nová kapitola života, ktorú som nečakala, ale som vďačná, že som tu.

A to je odkaz, ktorý chcem odovzdať každému, kto číta tento príbeh. Nikdy neviete, čo vás čaká za rohom, ale s rodinou a láskou môžete prekonávať všetko.