Čítanie a písanie ako základ školského úspechu
Dyslexia a dysgrafia - čo je to, ako ju rozpoznáte, čo robiť, ak má vaše dieťa problém. Zapojte sa aj vy do medzinárodného výskumu dyslexie.
Nástup do školy
Ako to asi pôjde nášmu Filipkovi v škole? Bude nosiť Terezka domov jednotky? Naučí sa Adamko dobre čítať a písať? Toto sú možno niektoré z otázok, ktoré začiatkom školského roka bežia v hlave nejednému starostlivému rodičovi novopečených školákov.
A aké myšlienky bežia hlavou deťom? Určite nie sú plné obáv, ako myšlienky rodičov. Pre väčšinu detí je nástup do školy radostnou udalosťou, ktorá z nich v očiach spoločnosti robí “veľké deti“. Nástup do školy je rituál, je to deliaca čiara v živote všetkých detí. Kdejaký strýko a teta se detí predsa každú chvíľu pýtajú: „A už chodíš do školy?“ Deti nenastupujú do školy s obavami z učenia. Naopak. Mnohé z nich sa už v materskej škôlke tešia na školu, tešia sa na to, keď budú vedieť písať, čítať a počítať. Nepredpokladajú, že by okolo učenia mali zažívať nejaké nepríjemné situácie. A predsa, v niektorých prípadoch je to tak.
Dyslexia a dysortografia - včasná diagnostika - včasná pomoc
Asi u 5% populácie sa vyskytujú poruchy učenia nazývané dyslexia či dysortografia. Jedná sa o poruchy schopností naučiť sa čítať a písať bežne dostupnými metódami. Sú spôsobené narušenou funkciou špecifických častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za procesy súvisiace s jazykom a rečou.
Tieto problémy neprichádzajú zničohonič, i keď sa prvý krát jasne prejavia až v škole. Už v období medzi tretím a šiestym rokom veku detí sa totiž dajú identifikovať určité znaky, ktoré môžu poukazovať na neskoršie problémy s učením. Včasná diagnostika a náprava sú pre úspešné učenie ako aj úspešnú školskú kariéru detí nevyhnutné. Pokiaľ je porucha učenia diagnostikovaná až na konci prvého stupňa ZŠ, má za sebou takéto dieťa už niekoľko rokov opakovaných neúspechov. Deficity v poznávacích procesoch zapríčiňujú u dieťaťa nielen medzery vo vedomostiach, ale sekundárne pôsobia aj na psychiku dieťaťa, jeho sebahodnotenie a postavenie v sociálnej skupine.
Z uvedeného je zrejmé, že špecifické poruchy učenia niesú záležitosťou len prvých rokov školskej docházky. Naopak, ich následky môžu mať negatívny dopad na celý zbytok života dieťaťa. Dyslexia je porucha, ktorá pretrváva počas celého života jedinca. Miera problémov však záleží do značnej miery od intelektových schopností dieťaťa, od jeho kompenzačných schopností a v neposlednom rade aj od podpory blízkeho okolia.
Dyslexia v rodine
Poruchy typu dyslexie a dysgrafie vznikajú na genetickej báze. To znamená, že deti dedia dispozíciu k tejto poruche. Dnes vieme, že dyslexia postihuje viac chlapcov ako dievčatá, ale vyskytuje sa u oboch pohlaví. Z daného vyplýva, že pre rodičov, ktorí o sebe vedia, že majú alebo mali v škole problémy s písaním a čítaním, je vhodné, aby ešte pred nástupom ich dieťaťa do školy vyhľadali odborníkov a skonzultovali s nimi vývoj jazykových schopností ich dieťaťa. Jedine včasná spolupráca s odborníkmi, dostatočná informovanosť a skoré zahájenie intervenčných jazykových programov môžu dieťaťu pomôcť v osvojovaní čítania, písania a ďalších vedomostí.
Signály budúcej dyslexie v predškolskom veku
Odborníci dnes už vedia, že dyslexia v škole nevzniká, ale začína sa v nej prejavovať. Dieťa do školy príde s už určitými schopnosťami, ktoré predstavujú rizikový vzorec predpokladov pre čítanie a písanie. Čo si predovšetkým všímať?
- Je reč vášho predškoláka čistá a zrozumiteľná pre každého?
- Vie porozprávať zážitok alebo obsah rozprávky tak, aby poslucháč rozumel, o čom hovorí?
- Hovorí gramaticky správne?
- Rád počúva čítané rozprávky? Rád sa hrá s rovesníkmi?
- Dokáže vydržať pri aktivite dlhšiu dobu? Vie sa sústrediť, keď je to potrebné?
- Je motoricky obratný? Rád kreslí?
- Pokiaľ na viac otázok neodpoviete „áno“, všímajte si svoje dieťa pozornejšie a poraďte sa s odborníkom (pediatrom alebo logopédom).
Výskum gramotnostných schopností – cesta ako pomôcť.
V súčasnej dobe existuje rad výskumných štúdií, ktoré sa zameriavajú na skúmanie súvislostí medzi hovorenou rečou, písaním a čítaním. Jeden takýto medzinárodný projekt sa od novembra 2008 realizuje v Bratislave, na katedre logopédie, pod vedením skúsenej výskumníčky a autorky radu publikácií o detskej reči Doc. Maríny Mikulajovej Csc. Projekt nesie názov ELDEL a podrobnosti o ňom môžete nájsť na webových stránkach www.eldel.eu alebo www.eldel.sk.
Tento výskumný projekt vychádza z predpokladu, že neskoršia dyslexia či dysortografia sa môžu demonštrovať v reči už v predškolskom veku. Z toho vyplýva, že za predpokladu včasného odhalenia prvých ukazovateľov dyslexie v kombinácii s edukačnými programami by bolo možné do značnej miery eliminovať dyslektické problémy v školskom veku alebo im dokonca úplne predísť pred nástupom do školy.
Predmetom skúmania výskumnej skupiny ELDEL pri Katedre logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je mapovanie poznávacích schopností a jazykových schopností detí vo veku od 5 do 8 rokov. Cieľom štúdie je zmapovať ich úroveň v predškolskom období a zistiť, ako sa mení pod vplyvom vyučovania v prvých rokoch v škole.
V záujme odhaľovania kľúčových schopností pre rozvoj čítania a písania je potrebné porovnať vývoj detí s typickým rečovým vývojom, detí s narušeným rečovým vývojom a detí, ktoré pochádzajú z rodín, kde sa vyskytuje pravdepodobnosť genetického zaťaženia v zmysle dyslexie v úzkej rodine dieťaťa. Do každej z týchto troch skupín bolo zapojených niekoľko desiatok rodín. Za ich ochotu im týmto ďakujeme.
Ide o rodiny detí z bežných materských škôl, u ktorých sa nepredpokladajú žiadne problémy s hovorenou rečou, ani genetické zaťaženie v zmysle dyslexie. Druhú skupinu tvoria deti, ktoré trpia dysfáziou, narušením jazykových schopností. Tieto deti už sú zvyčajne v starostlivosti logopedických odborníkov. Tretiu skupinu tvoria deti, ktorých rodičia alebo ich starší súrodenci trpeli problémami s čítaním a písaním v škole alebo im bola priamo diagnostikovaná dyslexia. Práve do tejto skupiny ešte stále hľadáme vhodné rodiny, ktoré by nám boli ochotné pomôcť v splnení našich cieľov.
Výstupom projektu ELDEL by mali byť okrem iného diagnostické materiály, ktoré pomôžu identifikovať rizikové deti už v predškolskom veku, ďalej didaktické programy pre rozvíjanie jazykových schopností pre materské školy a informačný materiál pre rodičov predškolských detí.
Marina Mikulajová, Helena Franke
• • •
Hľadáme rodiny na výskum dyslexie u detí
- Dyslexia je porucha, ktorá „koluje" v rodinách.
- Trpeli ste ako dieťa dyslexiou, poruchou reči alebo problémami s čítaním či písaním?
- Ste rodičom dieťaťa, ktoré má od 5 do 6 rokov?
- Má váš predškolák súrodenca, ktorý trpí dyslexiou alebo problémami s čítaním?
- Chcete pomôcť svojmu dieťaťu aj iným deťom?
Univerzita Komenského v Bratislave hľadá rodiny s deťmi vo veku od 5 do 6 rokov pre účasť v medzinárodnom výskume dyslexie (http://eldel.eu). Budeme sledovať pokrok detí vo vývine jazykových schopností, čítaní a písaní. Ak sa zapojíte, môžete zmenšiť riziko výskytu dyslexie u vášho dieťaťa. |
Kontakt: Dr. Helena Franke, Jazyk2008@centrum.sk; 0904/ 54 27 51
• • •
Čo to je dyslexia?
Dyslexia je deficit v čítaní, písaní a učení. Zapríčiňujú ju zmeny v mozgových zónach, ktoré sú zodpovedné za kontrolu predovšetkým jazykových schopností. Vyskytuje sa približne u 5% detí, predovšetkým u chlapcov. Táto porucha vzniká na genetickej báze a nesúvisí s inteligenciou jedinca. Jej prejavy sú rôznorodé a môžu súvisieť s pamäťou, vyjadrovaním, porozumením alebo motorikou. Už v predškolskom období je možné pozorovať významné nedostatky v jazykových schopnostiach. Dyslexia sa neprekoná prirodzeným dozrievaním schopností v čase. Aby sa dieťaťu náležite pomohlo, je potrebné diagnostiku a intervenciu zahájiť čo možno najskôr.
Vzhľadom k týmto okolnostiam je dôležité, aby rodičia i učitelia detí kontaktovali odborníkov (lekárov, psychológov alebo logopédov) čo najskôr..
Čo je dysgrafia?
Dysgrafia je problém v učení, ktorý je charakteristický problémami v písaní. Takýto jedinec nie je schopný vyjadriť svoje myšlienky písanou formou. Porucha sa môže prejavovať rôzne. Najčastejšími prejavmi sú problémy previesť hlásky reči do správnej písomnej podoby, zámena alebo vynechávanie písmen a komolenie slov pri písaní a problematické osvojovanie si pravopisných pravidel. Písmo býva neobratné, písanie ťažkopádne, pomalé. Vyskytuje sa i nepresné rozlišovanie tvarov písmen. Sprievodným javom býva i slabšie vyjadrovanie hovorenou rečou a neporozumenie reči.