Telefonovanie počas šoférovania je nebezpečné, a to dokonca aj vtedy, keď máte vďaka hands free obe ruky na volante. Sústredíte sa totiž nielen na šoférovanie a vnímanie okolia, ako sú prechody, semafory a iné autá, ale aj na rozhovor, ktorý vediete.

Predstavte si váš mozog ako cestu. Keď robíme dve rôzne činnosti naraz, často sa stáva, že tieto dve úlohy súperia o miesto na ceste. Napríklad plánovacie centrá mozgu vo frontálnom kortexe sú potrebné pre motorické, ale aj kognitívne úlohy.

Preto spontánne zastaneme alebo prestaneme krájať zeleninu, ak máme vyriešiť matematický problém, alebo stíšime rádio, aby sme lepšie „videli“ pri parkovaní. Mozog sa nedokáže dostatočne sústrediť na obe úlohy, a tak jednu z nich na chvíľočku odstaví. Multitasking nám ide najlepšie v dospelosti. Inak je to u detí, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý mozog a u starších ľudí, kde mozgovej hmoty už ubúda. Určite ste si všimli, že ako deti, tak aj starší ľudia často spomalia alebo sa úplne zastavia, ak sa majú napríklad zamyslieť, spomenúť si na niečo alebo si zapnúť gombík.

Multitasking sa dá aj trénovať, napríklad automatizovaním motorických činností. Mnoho ľudí vykonávajúcich povolania, kde sa vyžadujú opakované pohyby, si vytvoria akúsi „svalovú pamäť“, vďaka ktorej sa popri automatickej a mechanickej činnosti, ktorú majú dobre naučenú, môžu sústrediť aj na inú úlohu.

I keď sa môže zdať, že zvládanie viacerých činností naraz je skvelá a efektívna vec, z dlhodobého hľadiska tomu tak, bohužiaľ, nie je. Multitasking nás stojí veľa energie a vystavuje nás časovému stresu. Stresové hormóny sa zvyšujú a organizmus sa postupne dostáva pod tlak. Po dlhšom čase sa človek cíti vyčerpaný a bez energie či motivácie. Preto si rozmyslite, kedy sa budete venovať iba jednej a kedy viacerým činnostiam naraz, nie vždy sa to totiž oplatí. 

https://www.sciencealert.com/heres-why-multitasking-gets-trickier-and-even-dangerous-as-we-age