Dedičnosť farby očí

Redakcia | 24. máj 2017

Farba očí je jedným z najdominantnejších a prvých znakov, ktoré určujú vzhľad tváre. To, akú farbu očí bude dieťa mať, závisí od pigmentácie dúhovky.

Anatomicky je dúhovka tvorená predovšetkým väzivovou strómou, v ktorej sú nervové vlákna a veľké množstvo ciev, a dvoma hladkými svalmi.

Farba očí závisí od množstva pigmentu

Základné faktory, ktoré podľa najnovších poznatkov ovplyvňujú farbu dúhovky, sú: koncentrácia, charakter a rozptýlenie pigmentu v melanocytoch (pigmentových bunkách), ako aj svetelný rozptyl a absorpčné schopnosti strómy.

Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že ak sa pigment nachádza v najspodnejších vrstvách dúhovky a v malom množstve, farba očí bude modrá alebo sivá.

S pribúdajúcim množstvom pigmentu bude farba očí zelená, hnedo-zelená až hnedá. V prípade, že pigment chýba (napr. albinizmus), farba očí sa javí ako červená, nakoľko červená farba cievovky presvitá cez bezfarebnú dúhovku.

Dvaja modrookí rodičia nemusia mať modroočko

Množstvo pigmentu a jeho rozloženie je dané geneticky. Čiže to, akej farby bude mať dieťa oči, závisí od genetickej „výbavy“ rodičov. Neplatí však pravidlo, že ak má jeden z rodičov modré oči a druhý hnedé, dieťa bude mať automaticky zelené oči.

Všeobecne sa hnedá farba považuje za dominantnú, ale v skutočnosti to až také jednoduché nie je. Napriek tomu, že je veľmi pravdepodobné, že hnedookým rodičom sa narodí hnedooké dieťa, nemožno vylúčiť ani tú možnosť, že sa im narodí dieťa s modrými, príp. zelenými očami.

Táto variabilita je spôsobená tým, že farba očí človeka je kódovaná viacerými génmi, ktoré kódujú hnedú, zelenú a modrú farbu očí. Fakt, že každý gén má dve alely (alela = dedičný základ znaku), z ktorých každá pochádza od jedného rodiča, zabezpečuje rôznorodosť a odtiene vo farbe očí.

Ďalšou nemenej významnou skutočnosťou je prítomnosť tzv. SNP (z angl. Single nucleotid polymorphism), sú to malé mutácie (zmeny genetickej informácie) génov (polymorfizmy), ktoré vznikli počas vývoja ľudstva a zvyšujú rôznorodosť populácie.

Prítomosť SNP v géne kódujúcom farbu očí môže podmieniť vznik odtieňa vo farbe, ako napr. farba lieskových orieškov, medu, šedá farba atď.

Prečítajte si: Prečo majú takmer všetci novorodenci modré oči?

Adam & Eva mali hnedé oči

Vedci z odboru molekulárnej antropológie zistili, že prví ľudia moderného typu sa vyvinuli v Afrike, čiže sa dá povedať, že „Adam a Eva“ boli ľudia tmavej pleti a mali tmavú farbu očí.

Keď sa však ľudské populácie začali presúvať do severnejších oblastí, novým klimatickým podmienkam sa prispôsoboval aj ich organizmus. Začali strácať pigment, aby boli schopní vytvárať vitamín D, ktorý sa vytvára v koži pôsobením slnečného svetla (teda hlavne jeho UV zložkou) z provitamínu.

Stratou pigmentu sa aj tá malá časť UV svetla, ktorého je na severe oveľa menej ako napr. v Afrike, dostala do organizmu a zabezpečila vytváranie vitamínu D.

Tento proces prebiehal po mnoho tisíc rokov a postupne sa pomocou malých mutácií zakódoval do ľudského genómu, preto ľudia v severných oblastiach majú väčšinou bledú kožu a modré oči.

V dnešnej dobe sa na základe vzhľadových typov už len ťažko ľudia zaraďujú k určitej príslušnosti, nakoľko je veľmi rozšírená migrácia, avšak z historických poznatkov vyplýva, že starí Slovania, pôvodní obyvatelia oblasti severne od Karpát, boli vysokej postavy, mali bledú kožu a modré, príp. sivé oči.

Prečo sa farba očiek u detí zmení?

Veľká väčšina detí v našich zemepisných šírkach sa rodí s modrými očami, k ich pigmentácii dochádza až postupne, zväčša do šiesteho mesiaca veku. Ako sa deti vyvíjajú, ich melanocyty začínajú produkovať pigment a farba očí sa špecifikuje.

Najväčšie zmeny nastávajú počas prvého roka života dieťaťa, ale „doladenie“ farby očí môže trvať až do tretieho roku veku dieťaťa.

Ak by sme sa pokúsili tak trochu zovšeobecniť to, akú farbu očí bude náš potomok pravdepodobne mať, dá sa predpokladať, že modrookí rodičia budú mať deti s modrými očami, tmavookí rodičia však môžu mať deti s očami všetkých farieb.

Nie je nič výnimočné, ak hnedookí, tmavovlasí rodičia majú deti s „bledými“ (modrými, zelenými, šedými) očami, a to hlavne vtedy, ak sa v predchádzajúcich generáciach (starí alebo prastarí rodičia) vyskytla modrá alebo zelená farba očí.

Existujú však aj prípady, kedy sa dieťaťu sfarbí každé oko na inú farbu, táto „anomália“ je vrodená a nedá sa s tým nič spraviť. Je to spôsobené nerovnomerným rozdelením pigmentu v jednom a v druhom oku.

Tento jav, pokiaľ je vrodený (a nie je spôsobený následkom nejakého ochorenia), nijako neovplyvňuje funkčnosť oka. Dokonca sú títo jedinci pre spoločnosť veľmi zaujímaví a atraktívni.

Osobitnou skupinou sú zmeny farby očí spôsobené ochorením (napr. glaukóm), užívaním liekov alebo stresom. Taktiež vekom zvyknú oči „vyblednúť“.

Prečítajte si: Keď dieťa škúli

Akú farbu očiek bude mať váš drobec?

Na konkrétnom príklade si uvedieme prevdepodobnosť farby očí potomka. Ak má napríklad matka hnedé oči (jej matka má hnedé a otec zelené oči) a otec má zelené oči (jeho matka má zelené a otec modré oči), pravdepodobnosť, že ich potomok bude mať modré oči, je 10 %, zelené 40 %, hnedé 50 %.

V prípade, ak majú obaja partneri hnedé oči a jeden z rodičov partnera má modré oči, ostatní sú hnedookí, pravdepodobnosť, že ich potomok bude mať modré oči, je 5 %, zelené 8 %, hnedé až 87 %.

Ak má jeden z partnerov modré oči a modrookých rodičov a druhý má hnedé oči (rodičia majú hnedé a modré oči), pravdepodobnosť, že ich potomok bude mať modré oči, je 38 %, zelené 12 %, hnedé 50 %.

Príklad: Deti hnedookej matky (jej rodičia – obaja hnedé oči) a zelenookého otca (jeho rodičia – otec modré oči, matka hnedo-zelené oči).

Toto sú však len teoretické výpočty, v praxi nie je nič výnimočné, že hnedookí rodičia majú všetky deti modrooké. Čo je však najdôležitejšie, farba očí nijako neovplyvňuje ich funkčnosť.