Chrípka či „bacil“? Ako ich rozoznať a čo v boji proti nim najlepšie zaberá?

Vírus alebo baktéria?

Častokrát je to pre rodiča hlavolam, ktorý vie rozlúsknuť až skúsený pediater. „Viac ako 90 % respiračných ochorení je vírusového pôvodu. Tie sa prejavujú najčastejšie nádchou, upchatými prínosovými dutinami, kašľom, bolesťami kĺbov a svalov. Deti často hovoria, že ich bolí „všetko“, čiže celé telo,“ vysvetľuje MUDr. Šabíková v poradni dojčenskej vody Zlatíčko. Typickým príznakom chrípky alebo vírusového zápalu pľúc je aj vysoká teplota nad 38,5 °C. Bakteriálne ochorenia dýchacích ciest väčšinou začínajú lokálnymi príznakmi ako bolesť, začervenanie, opuch miesta infekcie, až neskôr nastupujú vysoké teploty.

„Pri týchto infekciách býva často prítomný aj hnis, pri  angíne vidno na krčných mandliach bieložlté čapy, pri akútnej sinusitíde, teda zápale dutín, má dieťa bolesti hlavy a sfarbené hlieny,“ hovorí pediatrička. Trvanie bakteriálnej infekcie je väčšinou dlhšie a liečba sa nezaobíde bez antibiotík, kým vírusová infekcia sa väčšinou lieči symptomaticky, teda podávaním liekov proti horúčke, bolesti a podobne. Dobrým pomocníkom pre lekára, ale aj rodiča, môže byť CRP test. „C-reaktívny proteín nám vie odhaliť, či ide o vírus alebo baktériu. Zisťuje sa z kvapky krvi, jeho normálne hodnoty sú do 0-10mg/l, nad 40mg/l ide už o bakteriálnu infekciu. Odber realizujeme najskôr po 24 hodinách vysokých teplôt nad 38,5 °C, doma vie rodič otestovať svoje dieťatko aj sám za pomoci sady z lekárne,“ hovorí MUDr. Šabíková.

K diagnostike bakteriálnej infekcie slúžia lekárom aj výtery horných dýchacích ciest a sérologické vyšetrenia krvi.

Chrípku zvládneme aj doma, pozor však na dehydratáciu

Kým väčšie deti už dokážu svoje ťažkosti opísať, horšie je to u tých menších či u bábätiek. Rodič samozrejme vidí, že dieťatko je „iné“, viac polihuje, plače alebo má teplotu. Pri bábätkách rodičia často pozorujú aj nepokoj, podráždenosť alebo naopak únavu či zvýšenú spavosť.

„Príznakmi chrípky sú aj upchatý nos, sťažené dýchanie, z nosa tečú priesvitné biele hlieny. Deti môžu mať slabšiu chuť do jedla, niektoré môže bolieť bruško,“ opisuje pediatrička. Väčšina týchto symptómov sa dá dostať pod kontrolu aj doma. Základná „výbava“ pri chrípke by mala obsahovať dekongestívne (uvoľňujúce) kvapky do nosa, morskú vodu taktiež do nosa, antitusiká na suchý a mukolytiká na vlhký kašeľ, pri bolestiach hrdla lokálne antiseptiká (spreje, kloktanie, tobolky na cmúľanie), pri zvýšenej teplote nad 38,5 °C antipyretiká vo forme sirupu, čapíka alebo tabletky, pri bolestiach analgetiká.

„Mojim pacientom odporúčam aj preplachy nosovej dutiny a inhalácie, pri virózach sú dobrými kamarátmi aj vitamíny B, C, D a zinok. Samozrejmosťou je pokojový režim a dostatok tekutín,“ odporúča MUDr. Šabíková. Zbystriť však treba, ak teploty neklesajú ani za 2 - 3 dni a deti začínajú mať príznaky dehydratácie, ako napríklad suché sliznice, zníženú pružnosť kože, suchý bielo povlečený jazyk či zapáchajúci moč. Rodič by mal navštíviť lekára aj v prípade, keď dieťa ťažko dýcha.

Zdravý životný štýl ako prevencia

Po odznení príznakov chrípky už dieťa môže nastúpiť do kolektívu, školopovinné deti by ešte týždeň mali vydržať bez fyzickej aktivity ako telesná výchova, športový či tanečný krúžok, ale platí to aj pre zvýšenú fyzickú aktivitu v domácom prostredí či vonkajšie športové aktivity. Detskí športovci by mali byť zaťažovaní postupne. A čo robiť, aby sme sa respiračnými ochoreniami nenakazili my ani naše ratolesti?

„Určite by sme mali dodržiavať zásady hygieny, ide najmä o poctivé umývanie rúk a celkovo dodržiavanie zdravej životosprávy. Patrí sem pestrá zdravá strava, otužovanie, dostatok vitamínov v ich prirodzenej forme, dostatok tekutín a vhodného pohybu, rovnako aj spánku. U detí, ktoré bývajú často choré, odporúčam nasadiť na začiatku jesene preparáty, ktoré obsahujú vitamíny B, C, D a zinok v jednej tablete,“ uzatvára MUDr. Miroslava Šabíková. 

Pre viac dobrých rád a tipov od skúsených detských lekárov, sestier či psychológov sledujte poradňu Zlatíčka.