Vojna s nočníkom: Ako ju prežiť bez ujmy

Alexandra Okálová | 27. júl 2021
Naučiť dieťa na nočník

Kedy začať a čo robiť, ak sa nedarí? Ako motivovať dieťa a čo je "nočníkový vzdor"? Odplienkovanie je individuálny proces každého dieťaťa a nedá sa urýchliť.

Nastal deň „D“, na ktorý čakala celá rodina. Prvé zoznámenie vášho miláčika s nočníkom dopadlo skvele. Fotodokumentácia je slušná, aj počet lajkov na facebooku. Viac, ako na čokoľvek iné, však momentálne myslíte na to, ako konečne nebudete musieť denne vynášať smeti a váš „vzťah“ s plienkami sa stane minulosťou. Avšak, ani Rím nepostavili za jeden deň...

Zo života: Takto sme s nočníkom zoznamovali

Moje dieťa ešte nebolo ani na svete a už malo svoj prvý nočník. Spievajúci, s krtkom. Neskôr sme dostali od babičky druhý, v tvare autíčka a nedávno k nemu pribudol aj taký, čo vyzerá ako „velkáčske“ WC. Reku, nech ho „to“ baví...

A teraz si to zhrnieme: Jedno dieťa. Tri nočníky. Efekt nulový...Čo teraz? Malý má už dva roky a ja mám pocit, že sa to dokonca zhoršuje. Jedinou útechou mi je, že každý sa časom odučí od plienok. A tak pátram, skúšam, študujem. Nadšenie sa strieda s frustráciou, a takto to ide stále dookola. Možno s tým bojujete aj vy. Tak teda vitajte v klube a zaraďte sa.

Hneď na úvod vás však chcem upokojiť. S prechodom dieťaťa na nočník máme väčšinou viac stresu my, rodičia, ako potomok samotný. Najmä vtedy, ak začneme príliš skoro, a potom sa čudujeme, že „kako a ciko“ končí všade inde, len nie v nočníku. 

Nechajte to na ňom

Ale kedy je priskoro? Kedy a ako začať? Toto riešime absolútne všetky a tajne si želáme, aby k deťom občas dávali aj návod na použitie... Lebo nie vždy sa dá materinskou intuíciou odhadnúť, na čo naša ratolesť už má a na čo ešte nie. Našťastie, existujú signály, ktoré nám našepkajú, kedy do toho ísť. 

„Dieťa okolo dvoch rokov je väčšinou dostatočne psychomotoricky zrelé na to, aby ste ho mohli začať učiť chodiť na nočník. Jedným zo signálov je, že dokáže samo chodiť po schodoch. Znamenie, kedy začať, nám dá samo tým, že má suchú plienku po poobedňajšom spánku. Celý proces je však vysoko individuálny. Niekto už v 18-tom mesiaci nemá plienku, niekto ešte v 3 rokoch nevie, čo je nočník,“ vraví pediatrička MUDr. Andrea Hervayová.

Nočník alebo WC? To je otázka! 

Nuž, opäť treba skúšať, čo mu „sadne“. Sú deti, ktoré fázu nočníka úplne preskočia a hneď sa dožadujú cikania na veľkom WC. V tom prípade si zadovážte redukciu na WC dosku, aby sa vaše dieťatko cítilo pri vykonávaní potreby čo najkomfortnejšie.

Ale môžete tieto dve metódy aj skombinovať. Mnoho detí je fascinovaných „veľkáčskym“ záchodom. Skúste mu nočník premiestniť do WC alebo mu kúpiť nočník, ktorý pripomína tvarom klasický záchod. 

naučiť dieťa na nočník

Štýlový TRÓN

Dieťa musí chodenie na nočník baviť. Preto ho v žiadnom prípade nenúťte, iba ho patrične motivujte. Napríklad už spomínaným zábavným tvarom nočníka. Dnes už je na výber naozaj kadečo, od nočníkov v tvare zvieratiek či dopravných prostriedkov, cez spievajúce nočníky, kráľovské tróny až po mini pisoáriky na stenu pre chlapčekov. 

Odplienkovanie hrou?

Naše mamy a babičky nemali toľko možností, ako nás nalákať na nočníček. Predával sa jeden typ, možno v troch farebných variáciách a bolo. Museli si poradiť inak. Je pochopiteľné, že rýchlejšie sa na nočník naučia väčšinou detičky, ktoré majú už starších súrodencov alebo sú často v kolektíve rovesníkov (jasliach), od ktorých sa učia veľmi ľahko.

Takisto je častým javom, že dievčatká bývajú v odplienkovaní šikovnejšie. Ak nemáte to šťastie, a dieťatko nie a nie si zvyknúť na nočník, skúste použiť pár trikov. Dajte napríklad dieťaťu k nočníčku košík s jeho obľúbenými knižkami. Môžete medzi ne nenápadne podstrčiť aj detské knižky s „cikacou a kakacou“ tematikou, ktorých je na trhu niekoľko. Deťom hravou formou vysvetľujú, ako sa chodí na WC a že to robia všetci, aj princezné, mackovia, psíci alebo rybičky.

Kedy dávať dieťa na nočník

Odsledovať časy, kedy ciká a kaká, je pri niektorých deťoch takmer nemožné, najmä pri dnešných ultra absorpčných plienkach. Takže môžete len odhadnúť, kedy treba ísť vášmu drobcovi na potrebu.

Ak neviete, ako začať, skúste to takto: dajte vaše dieťa na nočník hneď, ako sa zobudí, po každom jedle a keď vidíte, že viac pilo, predtým, ako pôjdete von, po prechádzke a pred večerným kúpaním. Prvý týždeň sa vám možno zadarí raz, maximálne dvakrát, ale nezúfajte! Počet pocikaných plienok bude klesať zo dňa na deň. Za prvý väčší úspech budete môcť považovať, keď ráno nájdete plienku suchú. Kakanie potrvá trocha dlhšie. 

Pripraviť sa, pozor, štart... nočníkujeme

Napriek tomu, že každé dieťa je iné, existujú isté signály, ktoré vám môžu pomôcť zistiť, či už prišiel jeho čas:

  • Dieťa dokáže samo zliezť po schodoch
  • Po poobedňajšom spánku má suchú plienku
  • Rozumie vašim príkazom a zákazom
  • Vie si samo stiahnuť nohavice 

Obľúbené metódy ako naučiť dieťa na nočník

Je viacero spôsobov, ako sa pustiť do odplienkovania. Jedným z nich je tzv. letná metóda, ktorá sa osvedčila mnohým mamičkám. Jednoducho dieťa v lete necháte pobehovať len v tričku, bez plienky a ak sa pociká či pokaká, pocit stekajúcich výkalov po nohách ho môže motivovať k tomu, aby si radšej sadlo na nočník.

Inou skvelou alternatívou sú tréningové nohavičky, ktoré na rozdiel od jednorazových plienok nemajú suchý povrch, takže sa v nich dieťa necíti príjemne, zároveň však nepretečú, a tak odpadáva problém s každodenným praním oblečenia. 

Na toto si pri odplienkovaní  dajte pozor!

1. Naučte dieťa, aby vám dávalo signály, že potrebuje ísť na toaletu. Môže sa totiž stať, že ak používa vlastné, a vy ich povedzme niekoľko dní budete ignorovať, prestane s nimi. Preto vždy predtým, ako pôjdete na WC vy alebo vaše dieťatko, pridajte k vysvetleniu aj malé gesto, ktoré si neskôr osvojí. Tak potom žiaden signál neprehliadnete.

2. Vytvorte mu vlastný WC kútik. Dieťa by v ňom malo nájsť všetko, čo potrebuje: nočník, schodík na sedenie, keď sa bude neskôr zobliekať pred potrebou, kôš na použité plienky a druhý s čistými plienkami. Podstatné je, aby dieťa vedelo, kde nočník vždy nájde.

3. Nikdy sa dieťaťa nepýtajte, či mu cikať alebo kakať! Miesto toho mu oznámte, že teraz je čas na nočník. 

4. Neprechváľte príliš. Je OK, ak po úspešnom pokuse pôjdete spolu vyliať nočník do záchoda, umyjete ho a odložíte na miesto, ale netreba okolo toho robiť príliš veľa „hluku“. Dieťa môže nadobudnúť dojem, že spravilo niečo výnimočné, že vás to prekvapilo, pretože ste neverili v jeho schopnosť zvládnuť potrebu do nočníka. 

5. Po každej potrebe si umyte rúčky. Drobcovi to pomôže zafixovať si celý proces odplienkovania.

Nočníkový vzdor

Môže k nemu dôjsť, ale i nemusí. Ale je pomerne častým javom, že po prvých úspešných týždňoch začne vaša ratolesť nočník z ničoho nič odmietať. Nezľaknite sa a najmä necúvnite a naďalej pokračujte v rutine. Snažte sa robiť okolo neúspechu čo najmenšie haló.

Uvedomte si, že to len dieťa zisťuje, kde máte hranice. Buďte konzistentní, ale nenúťte ho sadnúť si na nočník, ak to vyslovene odmieta. Vtedy ho stačí len zobliecť, priložiť mu nočník k zadočku, potom ho obliecť a povedať: „Nabudúce sa vycikáš do nočníka.“ A nečudujte sa, ak vám napríklad dieťatko v jednom roku krásne sedí na nočníku a v dvoch rokoch sa akoby vráti späť.

„Dieťa v roku ešte netuší, čo je cikanie do nočníka. To, že to robí, je len akýsi umelý zvyk vytvorený mamou. Jeho mozog na to ešte nevyzrel. Celé to berie ako hru, ktorá ho skôr či neskôr môže prestať baviť,“ vysvetľuje MUDr. Hervayová. 

Ani plienka, ani nočník

Počas obdobia vzdoru deti veľmi rady skúšajú našu trpezlivosť, respektíve, my to tak vnímame. Pre rodiča je dobré chápať súvislosti, aby sa vedel k situácii postaviť. Možno aj vy práve zažívate toto: dieťa neobsedí na „šerblíku“, ale nestrpí ani prebaľovanie. Jedno z vysvetlení je, že v istom období deti zle znášajú, ak ich položíte „na lopatky“. Môžu sa cítiť obmedzované, ohrozené, alebo skrátka nekomfortne. Skúste prebaľovanie postojačky. Možno práve prišiel čas pre nohavičkové plienky. 

naučiť dieťa na nočník

Názor odborníka - Ako riešiť, keď sa odplienkovanie nedarí?  

Čo môžeme my, rodičia, v takej situácii urobiť a čo, naopak, nerobiť, aby sme ju nezhoršili? Psychologička Mgr. Lenka Ciglanská konštatuje: 

„Odplienkovanie je individuálny proces každého dieťaťa a nedá sa urýchliť. Je možné dieťa len sprevádzať, pozývať a čakať, kým si uvedomí telesné pocity, ktoré sú spojené s vykonávaním potreby. Mozog tento pocit vyhodnotí a dá signál ísť na WC.

Dieťa teda musí do tohto stavu dozrieť a uvedomiť si to. Môže sa stať, že to spočiatku funguje a po nejakej dobe prestane. To je už spomínaný proces spoznávania pocitov pri potrebe. Dieťa ich chvíľu vníma a potom pri ďalšej fáze vývinu je v popredí niečo iné, a tak sa stávajú „nehody“. Úloha rodiča je byť vtedy trpezlivý a rešpektovať individuálny rast a zrenie dieťaťa.

Niektoré deti si to rýchlo spoja a funguje to už stále, niektoré to spájajú dlhšie, cez viaceré stupne. Ak sa nedarí, nikdy nejde o pohodlnosť dieťaťa. Každé totiž túži byť samostatné a vedieť stále viac a viac. Preto nezahanbovať, nekarhať, práve naopak, podporiť, nerobiť okolo odplienkovania veľkú vedu. Ak sa náhle udeje zmena a dieťa, ktoré krásne vedelo chodiť na nočník, odrazu ho odmieta, treba preskúmať, či nemalo nejaký traumatický zážitok. Možno pociťuje pri potrebe bolesť alebo dokonca strach. To všetko môže vplývať na to, že sa zasekne a vráti sa vo vývoji späť. Vtedy treba pátrať po príčine a pracovať s ňou.“

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: