Ako naučiť dieťa na nočník?

nočník učiť dieťa
6.5.2017 v kategórii Batoľa, autor Zuzana Ježková, foto: istockphoto.com

Raz sa chodiť na nočník naučia všetky deti. Každé má však svoje tempo...

„To je ale hanba, že v dvoch rokoch ešte nosí plienky. Také šikovné dieťa.“ 

„Za to môžu tie pampersky. Keby jej dávali látkové, už by dávno chodila bez nich.“

„Náš chlapček sa pýtal na nočník už v ôsmich mesiacoch, v tomto dieťa teda po ňom nie je.“ 

„Musíš byť dôslednejšia a dávať ju vycikať hneď, ako sa prebudí, a než ide spať, a niekoľkokrát za deň ju na ten nočník jednoducho posadiť, či chce, alebo nie. Nesmieš byť lenivá, lebo sa ti dieťa bude pocikávať ešte v škole.“

Nedajte sa odradiť nevyžiadanými radami

Počúvate podobné výroky od babičiek, tetušiek, či dokonca mamičiek rovnako starých ratolestí, ako sú tie vaše? Ja sa s tým v poslednej dobe stretávam pomerne často a priznám sa, že sa bránim reagovať na také vyhlásenia už len so zaťatými zubami.

A keď sa moja dvojročná dcéra opakovane dozvedá, čo je „hanba“, tak syčím poriadne nahlas. Toto hodnotenie ju predsa k nočníku ani záchodu neprivedie. A nemá sa za čo hanbiť, jednoducho to ešte nevie. Ako veľa ďalších vecí.

Skúšali sme, ale v nočníku sa ani raz nič neobjavilo...

Skúšala som malú Karolínku posadiť na nočník v jej osemnástich mesiacoch. Stupňovaný krik a odpor pri snahe privábiť ju k nočníku síce striedalo radostné výskanie nad čítaním obľúbených kníh, polhodinové vysedávanie na nočníku, večné čítanie riekaniek a prezeranie obrázkov však mňa aj muža prestalo po pár týždňoch baviť.

Výsledok našej drezúry bol totiž nulový
: v nočníku sa ani raz nič neobjavilo. Brala ho len ako dobrú sedačku.

Po Karolínkiných druhých narodeninách, v období prichádzajúceho leta, sme sa rozhodli pustiť do výcviku č. 2.

Leto je totiž vraj skvelé obdobie na prechod z plienok do civilizovaného sveta hygienických návykov
, a to vzhľadom na to, že doma môže dieťa behať bez nich (a tak sa lepšie sústrediť na nácvik) a tiež trávička, na ktorú deti tak radi cikajú, je vraj v tomto období správne zelená.

A aha, pomalými prískokmi sa po necelých dvoch mesiacoch blížime k tomu, že dieťa si občas povie o nočník samo, občas to schytajú ponožky či podlaha (to keď doma pobehuje nahá), väčšinou sa však po posadení na nočník jednoducho vyciká.

A k našej nemalej radosti – čítacia podpora rodičov je vyžadovaná menej a menej a už máme len jednu špeciálnu nočníkovú knihu, ktorú si Karolínka „číta“ aj sama.

Ako sa nám podarilo naučiť dcérku na nočník?

  • Nuž, okrem osvedčených rád (najťažšia pre mňa bola aj je dôslednosť) sme jednoducho dali nočník na jedno stále miesto.
  • Za každý úspešný pokus sme dcéru primerane pochválili (vraj je potrebné dávať pozor na jasavé ovácie a oslavné tančeky, aby dieťa nerobilo veci len pre potlesk rodičov, hovoria múdre knihy).
  • Za neúspech sme ju nikdy netrestali, len sme jej povedali, že ponožky sa perú iným spôsobom.
  • Naučili sme ju nočník samú odnášať vyliať do záchodu (to je pre ňu veľká zábava).
  • Trpezlivo (či menej trpezlivo) odolávame jej zanovitému „nie“, keď ju vyzývame, aby na nočník šla, a ona práve nemá náladu. Lákame ju ďalej a nenechávame ju ujsť.

Svoje zásluhy na tomto výsledku má určite jedna z dôsledných babičiek, ktorá pre náš prázdninový pobyt u nej kúpila kúzelný nočník vyhrávajúci vo chvíli, keď sa naplní nejakým obsahom. Karolínka bola nadšená a my trochu rozpačití nad tým spievajúcim zázrakom.

Prečítajte si aj: Nočníková odysea: Pripravení vzdať sa plienok?

Nebolo nám jasné, ako naučíme vyhrávať náš domáci nočník, ktorý to doteraz nevedel... Našťastie si na ňom v týchto dňoch ako krotiteľka spokojne spieva sama (menšia ignorácia obyčajného nočníka a rodičov po návrate do domáceho prostredia predsa len prebehla – nuž, s babičkou a spievajúcim nočníkom je pri cikaní lepšia zábava).

Nátlaku okolia sme nepodľahli. Dieťa musí byť na nočník pripravené

Za vôbec najdôležitejšie však považujem to, že sme nepodľahli nátlaku (čiže na úvod citovaným výrokom) a počkali sme s nácvikom až do obdobia, kedy je dcéra k tomuto dôležitému životnému kroku očividne pripravená.

Ešte niesme zďaleka pri konci, ale prázdniny sú stále pred nami a my dúfame, že do jesene bude Karolínka schopná byť cez deň bez plienok. Je to predsa šikovné dievčatko.

Ako mi raz so stoickým pokojom povedala mamička iného dvaapolročného šikovného dievčatka: „Však oni sa to raz naučia všetky deti. Každé má svoje tempo.“ Myslite na to, keď okolo seba budete počuť nátlakové a nepríjemné reči o tom, že za zaostalosť detí môžu dnešné dokonalé plienky a nedokonalé matky.

Keď si počkáte na ten správny okamih, môže pre vás učenie jedného zo základných hygienických návykov byť spoločným dobrodružstvom – občas napínavým, niekedy úspešným, sem-tam sa na tej ceste potknete, ale k cieľu sa nakoniec dostanete. To je jasné, pretože koľko dospelých, ktorí nosia plienky, poznáte?

Prečítajte si: Ako sme sa za 3 dni naučili na nočník

Pozrite si aj: TEST: Je vaše dieťa pripravené začať s nácvikom na nočník?