Ortopéd radí: bedrové kĺby a balenie naširoko

Ortopéd radí: bedrové kĺby a balenie naširoko

19.10.2017 v kategórii Bábätko, autor Eliška Fričovská, foto: istockphoto.com

Ako je to vlastne s tým balením na široko, v akých situáciách vám ho môžu odporučiť?

Vyšetrí ortopéd v pôrodnici každého novorodenca?

V našich podmienkach vyšetruje novorodencov okrem neonatológa (lekár ošetrujúci novorodenca) spravidla aj ortopéd. Ak ide o závažné dedičné ochorenia s vplyvom na pohybový aparát, neonatológ na ne upozorní ortopéda.

Ortopéd štandardne sleduje súmernosť tela, tvar hlavy, držanie končatín, pričom uloženie a pohyblivosť bedrových kĺbov overuje aj sonografickým vyšetrením.

Prečítajte si: Dobrodružstvo života sa začína: Prvé vyšetrenie novorodenca

Ako zistíme, či bábätko nemá poruchu vývoja bedrových kĺbov?

Každé dieťa by mal najneskôr do 4. týždňa po narodení vyšetriť ortopéd. Toto štandardné povinné skríningové ortopedické vyšetrenie je zamerané na odhalenie ochorenia bedrových kĺbov (vývojová dysplázia bedrového kĺbu).

Pri včasnom zistení vykĺbeného bedrového kĺbu ho možno bez väčšieho násilia vrátiť do kĺbovej jamky. Vyšetrenie sa skladá z klinickej časti, kde si lekár všíma postavenie a dĺžku dolných končatín, obmedzenie hybnosti v bedrovom kĺbe a typické príznaky vykĺbenia (luxačné príznaky).

Sonografické vyšetrenie určí zrelosť bedrových kĺbov a odhalí ochorenie skôr, ako to bolo v minulosti, keď sa používal röntgenový prístroj. Na základe sonografického obrazu lekár zhodnotí anatomické pomery v bedrovom kĺbe.

Potom na základe zisteného nálezu zaradí kĺb do jedného zo štyroch typov podľa tzv. Grafovej klasifikácie. Zvyčajne sa vykonávajú 1 – 2 sonografické skríningové vyšetrenia bedrových kĺbov.

Ak však ide o postihnutie kĺbu, vykonáva sa toľko sonografických vyšetrení, koľko je potrebných. To už však nejde o skríning, ale o vyšetrenia počas liečby.

Zdravý bedrový kĺb s dobrým (t. j. negatívnym) sonografickým nálezom sa niekedy môže poškodiť alebo zmeniť, ak sa u dieťaťa vyskytne závažné neurologické ochorenie alebo vznikne zápal v bedrovom kĺbe.

Hurá, baleniu naširoko už odzvonilo! (Naozaj?)

Aké typy postihnutia bedrového kĺbu sa najčastejšie vyskytujú? Ako ich možno liečiť?

Existuje sonografická klasifikácia postihnutia bedrového kĺbu podľa Grafa. Liečbu tohto ochorenia upravuje odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z roku 2008.

Pri Grafovom type I. konštatujeme, že ide o zdravý, zrelý a centrovaný kĺb. V tomto prípade je dieťa vyradené z ďalšieho sledovania.

Pri Grafovom type II. ide o centrovaný, ale ešte nezrelý kĺb. Liečba je zameraná na vyzretie kĺbu, ktoré možno dosiahnuť širokým balením alebo použitím Pavlíkových strmeňov. Sonografické kontroly je potrebné vykonávať dovtedy, kým nepotvrdíme nález zdravého typu“ (Graf I.).

Pri III. a IV. type podľa Grafa sa hlava stehennej kosti nenachádza v jamke panvovej kosti (dislokácia). Cieľom ortopedickej liečby je upraviť funkčnosť bedrového kĺbu (dostať hlavu stehennej kosti naspäť do panvovej jamky).

Po náprave nasleduje fixácia v sadrových nohaviciach (sadrová „spike“) spravidla na 6 týždňov. Niektoré vykĺbené (luxované) bedrové kĺby sa dajú napraviť až po prípravnej fáze, v ktorej sa uvoľňujú napnuté a skrátené svaly v okolí bedrového kĺbu použitím špeciálnej techniky postupného naťahovania skrátených svalov.

Liečba sa nazýva trakcia „over head“ a trvá aspoň tri týždne. O tom, či je trakcia potrebná alebo nie, nás presvedčí sonografické vyšetrenie. Všeobecne platí, čím skôr sa začne s liečbou tohto ochorenia, tým lepšia je prognóza obnovy funkčnosti a stability kĺbu.

Prečítajte si: Hypermobilný syndróm – príčiny, diagnostika a liečba: na čo si dávať pozor?

Je fixácia dieťaťa v ortopedických pomôckach bolestivá?

Fixácia dieťaťa v ortopedických pomôckach nie je bolestivá. Samozrejme, po operáciách a fixácii končatín je potrebné sledovať farbu, opuch, teplotu a citlivosť fixovaných končatín i prstov na nohe.

Ako dlho treba dieťatko baliť naširoko?

U niektorých detí bývajú bedrové kĺby nestabilné do štvrtého týždňa veku a preto sa u nich používa tuhé balenie až do rozhodnutia ortopéda v závislosti od aktuálneho nálezu.

Ak sa u dieťaťa po ortopedickom vyšetrení nezistilo postihnutie bedrových kĺbov, tak široké balenie nemá opodstatnenie, lebo zbytočne obmedzuje pohyblivosť bedrových kĺbov.

V súčasnosti sa u novorodencov a dojčiat uprednostňuje používanie jednorazových plienok. Sú praktické, jednoducho sa s nimi manipuluje a sú hygienické.

Používanie jednorazových plienok neovplyvňuje vzájomnú polohu hlavy stehnovej kosti a panvovej jamky dieťaťa. Okrem toho jednorazové plienky umožňujú pohyb potrebný na vyzretie kĺbu.

Týmto spôsobom treba dieťa baliť dovtedy, kým plienky používa. Deti sa však nesmú baliť ani na úzko, t. j. s nohami pritiahnutými k sebe, lebo hrozí vyskočenie bedrového kĺbu. Už od novorodeneckého veku má mať dieťa pri normálnom náleze na bedrových kĺboch primeranú voľnosť dolných končatín.

Prečo sa bábätká v minulosti balili naširoko oveľa dlhšie?

Do 90. rokov minulého storočia nebolo dostupné ultrazvukové vyšetrenie na odhalenie ochorenia už pri narodení. Závažné formy vykĺbenia bedrového kĺbu sa zistili pri bežnom ortopedickom vyšetrení, stále však hrozilo riziko prehliadnutia ľahších foriem ochorenia.

Keďže röntgenologické vyšetrenie novorodencov nie je dostatočne výpovedné, široké balenie zabezpečovalo liečbu aj prevenciu u všetkých detí súčasne.

Musia sa bábätka baliť „naširoko“ alebo nemusia?

Zdroj: B. Brozmanová, M. Frištáková, I. Brucknerová, M. Kokavec: Rodičia sa pýtajú ortopéda, Ikar, 2014

Komentáre