Je ovoniavanie bábätka zvyškom prapôvodného inštinktu?

Mgr. Jarmila Hýroššová | 19. august 2023

Mimoriadnym fenoménom je vôňa bábätiek. Od čoho títo malí človiečikovia tak nádherne voňajú? Dokonca aj pocikané. Sú však aj také bábätká, ktoré nevoňajú. V čom môže tkvieť príčina? A čo môžu urobiť rodičia v takomto prípade?

Ako vonia bábätko?

Aj keď nie je jednoduché nájsť tie správne slová, väčšina bábätiek vonia jednoducho dobre. Ich pokožka je hebká, vlásky jemné a poddajné. Už krátko po pôrode vnímajú rodičia svoje dieťa intenzívne všetkými zmyslami: čuchom zachytia dokonca aj stopy železa v krvi a pach plodovej vody.

Je toto prvotné ovoniavanie zvyškom prapôvodného inštinktu?

Ovoniavanie bábätka je pre mnohých rodičov prirodzená reakcia a je možné, že má hlboké korene v evolučných inštinktoch.

Niekoľko hypotéz vysvetľuje, prečo rodičia inštinktívne cítia potrebu ovoniať bábätká:

Identifikácia: V mnohých živočíšnych druhoch slúži vôňa k identifikácii potomstva. Môže to byť spôsob, ako rodičia rozpoznávajú svoje deti a naopak.
Väzba: Proces vytvárania emocionálnej väzby medzi rodičom a dieťaťom môže byť podporovaný fyzickým kontaktom a vôňou. Vnímanie vône bábätka môže vyvolávať pocit lásky a ochrany.
Kontrola zdravia: Hoci to nie je tak výrazné ako u niektorých živočíchov, vôňa môže poskytovať určité informácie o zdravotnom stave. Atypická alebo nepríjemná vôňa môže signalizovať zdravotný problém.
Potešenie: Jednoducho povedané, mnohým ľuďom príde vôňa bábätok príjemná. Mohlo by to byť výsledkom evolučného mechanizmu, ktorý povzbudzuje rodičov, aby sa starali o svoje potomstvo.

Tieto hypotézy však nie sú definitívnymi dôkazmi a výskum v tejto oblasti pokračuje. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď môže byť ovoniavanie bábätka čiastočne riadené inštinktom, je to tiež súčasť komplexného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi vrátane kultúry, výchovy a osobných skúseností.

Zariadila to príroda, aby nám bábätká tak pekne voňali?

Je známe, že tehotné ženy vnímajú pachy intenzívnejšie. Možno to príroda zariadila tak, aby nám naše bábätka „jednoducho dobre voňali“. Páči sa nám nielen optická bábätkovská schéma – teda to, ako bábätko vyzerá, ale aj jeho vôňu pokladáme za takú príjemnú, že ju nosíme v nose jednoducho radi.

Po prvotnom očistení a okúpaní voňajú bábätká inak. Trochu po kréme na zadoček, po mlieku či voňavej bielizni. Ich vôňu možno vnímať najintenzívnejšie na krku a brušku.

A potom je tu samozrejme ešte obsah plienky. Takzvaná „dojčenská stolica“ má síce špecifický, ale nie bezpodmienečne nepríjemný zápach. Kyslastý, teplý a pripomínajúci mlieko, ktoré stálo dlho na sporáku. Austrálski vedci prišli na to, že mamy pokladajú plienky svojich detí za menej zapáchajúce ako plienky cudzích detí. To je od prírody milé, že to takto zariadila.

Odkiaľ pochádza vôňa bábätka, je už dávno prebádané: Každé telo vysiela iné molekuly. Bábätká by inak voňali vždy len po mlieku. Ich vlastný pach pomáha rodičom a dieťaťu vzájomne sa poznať.

Prečítajte si tiež:

Vôňa bábätka je pre mamu omamná - prečo je to tak?

Zaujímavým spôsobom opisujú mnohé mamičky, že vôňu svojho bábätka nevnímali v prvých mesiacoch nejako intenzívne. „Je mi z toho úplne smutno, myslím, že moja Laura nevonia bábätkom,“ zdôveruje sa na jednom mamičkovskom fóre mama Júlia. Na to existuje úplne jednoduché vysvetlenie: Kto má dieťa neustále pri sebe, nedokáže tak intenzívne vnímať jeho vôňu, lebo mozog ju vníma ako súčasť vlastnej vône. Izolovanú vôňu seba samej môže potom mama cítiť len vtedy, ak ide do sprchy.

Vôňa bábätka sa mení

Od určitého okamihu už bábätko nedostáva materské mlieko. Dojčené deti voňajú inak ako „fľaškové“ deti – a keď sa k tomu ešte zapoja do hry príkrmy, vôňa bábätka sa radikálne mení. Rodičia si to všimnú najmä vďaka tomu, že plienka odrazu nevonia príjemne. Kôš na plienky putuje väčšinou veľmi rýchlo do kúpeľne a obsah plienky do WC, ak nechceme, aby zapáchal celý byt. Najmä vtedy, ak začne dieťa jesť mäso, páchne jeho stolica rovnako nepríjemne ako u dospelého človeka. Napriek tomu voňajú ešte aj dojčatá príjemne a hrejivo.

Zamestnané mamy často tvrdia, že cítia, keď bolo ich dieťa v jasliach alebo u opatrovateľky. Mama malého Olivera (2) hovorí: „Vždy, keď beriem svojho syna od opatrovateľky, napadne mi, že vonia nejako inak. Malý vonia iným jedlom a parfumom inej ženy. To ma na začiatku dosť zarážalo.“ Ale postupom času, väčšinou nepozorovane, jemná vôňa bábätka mizne. Najneskôr v predškolskom veku majú už deti svoj vlastný pach. Ešte stále voňajú, ale už špecificky – po spotenej Hanke alebo po Jurkovi, ktorý sa oblial polievkou. Napriek tomu je aj táto predškolská vlastná vôňa ešte príjemná a dôverná.