Chronologický vývoj dieťaťa - jedenásty mesiac života

Až do konca prvého polroka bolo potrebné zabezpečovať bezprostredne uspokojenie základných potrieb dieťaťa. Ak rodičia v tomto období vychádzali v ústrety jeho potrebám, dieťa sa naučilo, že môže svojím správaním niečo dosiahnuť a nie je bezmocné. Pocit bezpečia a stability dáva dieťaťu možnosť vziať problémy do vlastných rúk a aktívne hľadať riešenie, ale tiež sa naučilo, že sa môže obrátiť na druhých o pomoc.

Táto pomoc by mala byť len minimálna, aby sa dieťa vždy podieľalo na riešení samé, alebo malo na riešení hlavný podiel. Tento spôsob výchovy je časovo dosť náročný. Príkladom môže byť, keď dieťa vylezie na diván a dáva najavo, že chce ísť dolu. Najrýchlejší spôsob riešenia je dať dieťa dole. Najjednoduchší je povedať mu: „Keď si tam dokázal vyliezť, snaž sa aj zliezť.“ Dieťa možno pri zliezaní spadne a samé zastaví svoje pátracie aktivity. Okrem toho sa naučí, že dospelí mu nechcú pomôcť pri jeho riešení. Časovo náročné, ale zmysluplné je postaviť sa vedľa pohovky a povzbudzovať dieťa, aby zliezlo samo, istiť ho, aby nespadlo. V druhom polroku treba u dieťaťa stále častejšie vyžadovať túto samostatnosť.

Je na vás ako na rodičoch, aby ste si vopred ujasnili dôsledky svojich rozhodnutí a činov. Každým jedným skutkom dieťa o niečom učíte. Vaše dieťa by napríklad nemalo získať skúsenosť, že sa mu priania splnia až keď sa bude dostatočne dlho sťažovať.

Túžba skúmať a skúšať je u detí veľmi silná. Niektoré želania si chce dieťa presadiť. Rozprávajte sa s ním a spolupracujte. Zároveň však trvajte na svojom, prípadne hľadajte alternatívne riešenia, ktoré nie sú až také nebezpečné ako želania detí. Napr. Ak chce dieťa vyskúšať horúcu žehličku a neverí, že páli, prejdite ňou pred ním po žehliacej doske alebo oblečení a nechajte ho vyskúšať aké zostane horúce, aby si vedelo predstaviť aké to je.

Dieťa chce v tomto období poznávať svoje okolie a skúša prísť na to, ako funguje svet okolo neho. Následkami svojho konania je dieťa častokrát prekvapené a preto to skúša stále znovu a znovu, kým vec nepochopí. Byt je pre dieťa úžasným miestom plným nových a neznámych zákutí, kde sa môže vydávať na rôzne výzvedné cesty. Stále však potrebuje stály kontakt s mamou alebo otcom a uistenie, že sú tu.

Mama musí byť pripravená viac ako kedykoľvek predtým poskytovať dieťaťu útechu, pretože v tomto období sú časté pády a úrazy. Väčšinou však deti na bolesť veľmi rýchlo zabudnú a vracajú sa k aktivite. Je na rodičoch, aby sa rozhodli, ktoré predmety v byte sú vhodné na to, aby s nimi dieťa mohlo experimentovať a ktoré sú príliš nebezpečné, jedovaté alebo cenné a preto je ich potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa.

V tomto životnom období sa začínajú medzi dieťaťom a dospelými odohrávať prvé boje o moc. Dieťa sa stretáva so zákazmi a príkazmi, ktoré predtým pre neho neexistovali – nesmie sa dotýkať kvetov, sporáka, elektroniky. Zákazy veľmi rýchlo zabúdajú, pretože sú vedené  túžbou po poznávaní a skúmaní. Táto „hra“ na porušovanie zákazov je pre dieťa príjemná o to viac, že mu mama venuje väčšiu pozornosť, keď sa približuje k veciam, ku ktorým nemôže. Dieťa skúša ako rodič reaguje a ako postupuje v boji o moc. Dôležitým pravidlom vo výchove je, aby následky zakázaného správania logicky súviseli s jeho predchádzajúcim chovaním a musia nasledovať bezprostredne po prečine, nikdy nie o 5 – 10 minút alebo hodinu neskôr, pretože dieťa si to už nepamätá. Ďalšou možnosťou je naučiť dieťa ako s vecami narábať a vyhradiť mu priestor len pre neho – napr. v izbe poličku s „jeho“ knihami a časopismi, v kuchyni jednu zásuvku s kuchynskými potrebami, s ktorými si nemôže ublížiť...

Cvičenia na rozvíjanie schopností a zručností dieťaťa.

Vstávanie

Vstávanie s pomocou nízkych predmetov
Prilákame dieťa k nízkej lavičke alebo bedničke –asi 20 cm – a držíme nad ním lákavú hračku tak vysoko, aby na ňu dosiahlo len keď bude stáť. Dieťa, ktoré priliezlo k lavičke, vzoprie sa o ňu rukami do vzpriameného kľaku, potom sa postaví na nohy vzpierajúc sa v predklone rukami o lavičku a konečne sa rukami odrazí a z predklonu sa vzpriami.

Vstávanie bez pomoci
Keď dieťa zvládne predchádzajúci cvik, zopakujeme ho ešte niekoľkokrát so stále nižšími pomôckami, aby sa dieťa vzpriamilo z ešte hlbšieho predklonu. Potom skúsime tento vztyk a vzpriamenie sa bez akejkoľvek pomôcky, teda rovno z podporu kľačmo. Ponúkneme dieťaťu hračku v strede izby, kde sa nemôže ničoho držať. Dieťa prejde zo vzporu kľačmo – poloha, v ktorej lezie – do vzporu drep, potom sa rukami odrazí od podlahy, napriami sa a súčasne sa vztýči z drepu do stoja.

Predchádzajúce cviky skúšame tiež zo sedu. Dieťa prejde zo sedu do kľaku a potom pokračuje už popísaným spôsobom.

Dvíhanie predmetov z podlahy
Pred dieťa, ktoré stojí v strede miestnosti, položíme hračku. Dieťa urobí mierny predklon a podrep, chytí hračku a opäť sa vztýči a vzpriami. Spočiatku mu podáme prst.

Rozvíjanie jemnej motoriky

Kladenie rovnako veľkých predmetov na seba.
Dieťaťu dáme rovnako veľké kocky, aby ich stavalo na seba. Keď sa mu to podarí nešetríme chválou a obdivom. Zručné dieťa postaví koncom 1. roka vežičku z viac ako dvoch kociek. Najskôr necháme dieťa stavať s veľkými kockami – hrana kocky 5 – 10 cm – potom s menšími – hrana 2 – 3 cm.

Zasúvanie a vysúvanie zátky.
Dieťaťu dáme fľašu a ukážeme mu, ako sa vyťahuje a dáva naspäť gumová zátka. Zátka má mať tvar lomeného kužeľa, aby sa užší koniec dal ľahko zastrčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Pri tomto cviku musíme dieťaťu najskôr fľašu držať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou.

Vkladanie rôzne veľkých valcovitých mištičiek do seba.
Dáme dieťaťu rôzne veľké valcovité mištičky z umelej hmoty, alebo sadu drevených matriošiek. Princíp je v tom, že dieťa musí jednotlivé diely zasúvať podľa veľkosti – vždy menšie do väčších – a tým sa nielen učí odhadovať vzájomnú veľkosť predmetov, ale uvedomuje si, že sú predmety väčšie a menšie. V kuchyni môže dieťa túto schopnosť cvičiť na sade rôzne veľkých kastróloch a hrncoch.

Neskôr mu to môžeme sťažiť tým, že mu dáme zasúvať kocky, ktoré je omnoho ťažšie zasunúť ako valec, pretože musia byť aj správne otočené.
Na zasúvanie môžeme využiť aj rôzne kocky s výrezmi, ktoré dostať v hračkárstve.

Navliekanie krúžkov na stojan.
Na tyčku učíme dieťa navliekať rôzne krúžky – či už z umelej hmoty alebo z kovu. Môžeme použiť krúžky zo záclon.

Zdokonaľovanie schopnosti spracovávať materiál

Zapichovanie
Dieťaťu urobíme zo zbytku cesta niekoľko guličiek a ukážeme mu, ako je tam možné zapichovať špilky, zápalky.

Trhanie a spájanie cesta
Na kúsku cesta si ukážeme, že je ho možné roztrhať na kúsky a pritisnutím k sebe znovu spojiť. Môžeme použiť aj hru s netoxickou plastelínou.
S cestom môžeme robiť rôzne iné činnosti – váľkať ho, formovať, vykrajovať formičkami, krájať nožom, urobiť z neho hada alebo guličku ....

Osvojovanie si pracovných a sebaobslužných návykov.

Čmáranie ceruzkou po papieri.
Ukážeme dieťaťu ako sa čmára pastelkou na veľký baliaci papier rozložený na zemi alebo stole – tam dieťa môže čmárať sediac rodičom na kolenách.

Utieranie úst servítkou alebo plienkou
Po jedle podáme dieťaťu servítku alebo plienku, aby si utrelo pusu. Dieťa sa o to pokusí, aby zo začiatku si skôr jedlo po tvári rozotrie ako utrie.

Utieranie prachu
Keď mama utiera nábytok, požičia dieťaťu plieku, aby jej pomohlo. Dieťa napodobňuje utieranie nábytku.

Otváranie a zatváranie krabičky od zápalok
Dáme dieťaťu prázdnu krabičku od zápalok alebo podobnú krabičku a ukážeme mu, ako sa otvára a zatvára. Táto manipulačná aktivita je vhodnou príležitosťou ako naučiť pracovať dieťa obomi rukami.

Stolovanie
Nechávame dieťa jedávať spolu s nami pri stole vo vysokej stoličke. Stále častejšie mu dovoľujeme, aby jedlo samé lyžičkou. Treba pamätať na to, že neporiadok bude značný a prispôsobiť tomu prostredie. Túžba po poznaní a poznávaní núti dieťa vyskúšať každý pokrm nielen ústami, ale aj rukami.

Rozvíjanie aktívnej reči dieťaťa
Rodičia majú využívať každú situáciu a s dieťaťom sa o nej rozprávať. Pri prechádzke po vonku sa rozprávať o dianí na ulici – čo ide po ceste? ..... Podnecujeme dieťa k ďalším aktívnym slovám, ktoré spevňujeme opakovaním, pochvalou a úsmevom.

CUMLÍK

Pri cmúľaní cumlíka sa dieťa môže cítiť uvoľnene a spokojne – ak ho má však v ústach, cumlík mu bráni v používaní svalov pier a jazyka na vytváranie zvukov. Cumlík nie je vhodným pre vývoj reči a rečových schopností. Ak dieťa rado cmúľa cumlík, skúste obmedziť čas, ktorý s ním trávi počas dňa. Stále však môže zostávať prostriedkom na upokojenie dieťatka, keď je vystrašené alebo si potrebuje pospať. Netreba však zabudnúť na to, že časté používanie cumlíka bráni dieťaťu v precvičovaní džavotavých zvukov, ktoré predchádzajú reči.

Predvádzanie scénok s hračkami
Otec sa posadí ku stolu a s dieťaťom na kolenách predvádza jednoduché scénky s medvedíkom – poskakuje, kýva labkami, schováva sa za krabicu, vykukuje na dieťa.... Otec sa vždy spýta, čo robí medvedík a dieťa podnecuje k tomu, aby rozpávalo robí – hop-hop, pá-pá, bác ....

Hračky, ktoré motivujú dieťa: drevený vozíček s kockami, veľká hračka, na ktorej sa dá sedieť a jazdiť – odrážadlo, veľké drevené kocky, stolička, zasúvacie poháriky, stavebnice, vkladačky – hračky s vyrezanými otvormi a geometrickými tvarmi, pastelky a papier, hudobné naťahovacie hračky, hudobné hračky, rozprávkové knihy s jednoduchými obrázkami, plastové zvieratká, detský telefón

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.