Dvojčatá a vzťahy

Ak sa rodičom narodí dieťatko, obaja ho obklopia maximálnou láskou a pozornosťou. Ak sa narodia dve bábätká, nastáva komplikácia aj v tom, s ktorým dvojčaťom si rodičia vypestujú aký vzťah a ako sa s tým vyrovnajú.

Vzťah medzi dvojčatami
Dvojčatá sú dve samostatné bytosti, ale ich vzťah je fenomenálny. Nepochopí to nikto, kto to nezažije. Hoci sú to dve deti, v podstate tvoria spoločne jednu veľkú osobnosť. Kde príroda na jednom dieťati uberie, na druhom pridá. Niektorí rodičia hodnotia svoje dvojčatá ako manželov po dvadsiatich rokoch. Sú chvíle, keď sa zbožňujú, sú aj také, keď si idú na nervy a najradšej by sa nevideli. Ich spolužitie je však poznačené hlbokou láskou a oddanosťou, ktorá vzniká hádam od prvých mesiacov v brušku mamy. Vzájomne sa chránia, tolerujú, bránia a bojujú za seba. Kým jedno z dvojčiat je viac uzavreté do seba, druhé je na verejnosti ostrieľanejšie, a zastáva tak túto vlastnosť i za svoje dvojča. Jedno je silnejšie v matematike, druhé v jazykoch, a vzájomne sa tak dopĺňajú a pomáhajú si. Určite je jeden z páru chúlostivejší na rôzne ochorenia, kým z druhého je zdravé a otužilé dieťa, ktoré aj virózu prekoná omnoho ľahšie. Okrem faktu, že máte doma dve fyzické bytosti, majú často samotné mamy pocit, že vlastne majú jedno dieťa a často neskôr pribudne do domácnosti ešte prírastok, lebo dvojčatá si veľmi rýchlo vystačia samy na hru, učenie i zábavu. Rodičia sa stávajú iba akýmsi obslužným personálom a žasnú, aké sú ich deti samostatné.

Vzťah medzi matkou a dvojčatami
Budúca mama si relatívne rýchlo zvykne na to, že čaká dve deti. Rastú jej pod srdcom a ona rada pohladká pravú i ľavú stranu svojho bruška. Narodením dvojčiat sa však všetko mení. Určite sa jedno z nich adaptuje na svet horšie a matka pociťuje prvý zmätok. Má stáť pri inkubátore a hladkať slabšie dieťatko, alebo pracovať na zdravom napredovaní druhého bábätka. Matka sa tu zo svojej hormonálnej precitlivenosti po pôrode upne na labilnejšie dieťa a dúfa, že to dravejšie jej prítomnosť až tak nepotrebuje.
V sebe však bojuje. Čo je správnejšie? Kým to chorľavejšie je náročné na starostlivosť, so zdravým bábom je radosť sa hrať, pekne sa prisaje a spinká. Boj matky je však naozaj len na začiatku. Ako som spomínala, každé je iné a každé v inej chvíli potrebuje inú pomoc. Snaha matky pomáhať obom rovnako je nesprávna. Deti nepotrebujú rovnakú pomoc, každé má totiž iné problémy.

Aby sa však mama nezbláznila z náročnosti rôznorodých požiadaviek, musí občas zakročiť a umelo ich jednotiť. Jesť by mali totiž spolu, a nie v rôznom čase, keď sú obe naozaj hladné. Podobne je to vlastne s celým biorytmom. Čím skôr mama začne s trocha sparťanským prístupom k organizácii dňa, tým skôr budú deti pružné a nebudú trvať na svojich vlastných nárokoch v onen daný okamih. Asi najlepšie je začať ich čím skôr považovať za dve deti, ktoré sa len náhodou narodili naraz. A to, že sú dvojčatá, im
nepripomínať a nesprávať sa tak k nim.

Vzťah medzi dvojčatami a ostatnou rodinou
Otec je asi narodením dvojčiat zaskočený najviac. Kým mama si na ne už počas tehotenstva zvykla, otec ich existenciu pocíti až samotným narodením. Nemajme im za zlé, keď im to niekoľko dní trvá. Zamilovať sa do dvoch nových ľudí nie je pre muža ľahké. Hlavne on sám netuší, ktoré je ktoré a ako sa o nich dokáže postarať. Ostatná rodina to má najľahšie. Je jasné, že musí pomáhať, ale zodpovednosť nepociťuje. Spoliehajú sa, že matka dvojčiat im pomôže vyriešiť každý problém, aký v súvislosti s dvojčatami stretnú.