Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Autisti

Caute zienky, vsimla som si , ze sa rozbehlo vselico, ale tato tema je akosi tabu. Ja sice nemam dieta s autizmom doma, ale moja sestra ANO, takze s tym vlastne nejaky ten rocik zijem. Viem, v BA existuju vseliake nadacie a su tu aj dve skoly pre autistov, ale to su skor ustavy ako skoly. Nas problem je, ze nasa Terka je Asperger, cize nepatri ani medzi "zdrave deticky" ani medzi ozajstnych autistov. A taketo deticky "ani ryba ani rak" to maju asi najtazsie. Integracia medzi zdrave nehrozi a medzi deti s tazkym poskodenim ROZHODNE nepatria a urcite to ovplyvnuje ich socialny vyvoj. Mate niekto skusenosti s dalsim skolskym vyvojom takto postihnutych deticiek??? Myslim tym stredna skola, ci mozno vyucit sa???? Terka bude mat uz o mesiac a cosi 12 rokov, je to inak riadny teenager :green: :green:  a uci sa presne to co deti v normalnej ZS-ke (len ma individualny studijny plan) a ide jej to celkom dobre (genius nie je a nie je ani Rain Man, ale jej IQ je na velmi uspokojivej urovni), len ta jej detskost a naivita a schopnost vnimat spolocenske chovanie ako take...... a este jedna vec. Je neskutocne PAZRAVA, spapala by vsetko co nespapa ju a mame o to samozrejme starost... nie z kozmetickych dovodov, ale zo zdravotnych... ma niekto z vas skusenosti s nadmernym prejedanim u tohto postihnutia, pripadne ako ste to riesili .....

  • anonym autor
    25.05.2008, 21:01

    Ahoj, ja sice nemam skusenosti s detckym autizmom, ale pracovala som  v jednom sukromnom penzione s dospelymi(45-75rokov), ktory mali slabi autizmus a to co opisujes o vasej Terke uplne sedi.Boli len piati,takze som mala cas kazdeho dokonale spoznat.Vsetci boli vystudovany, sice znich neboli inzinieri, ale zapojili sa do normalneho zivota aspon ciastocne.Jeden znich pracoval dokonca ako veduci prevadzky.

    Kazdy jeden zil vo svojom(fiktivnom) svete(jeden sa hral na maleho chlapca, druhy zil vo svete kostolov a malieb, dalsi cely den spieval a stale vyrabal nieco z kavy, dalsi mal fiktivneho priatela....) a nedovolil nikomu aby sa narusili jeho zauzivane veci.Napr. jedenie v urcitom case, prechadzky, povinne hranie, oddych....a pod....ak nastala zmena, tazko si nato zvykali, ale dalo sa.Pri stole kazdy rozpraval o svojom, sem tam sa doplnili, ale dohovorili sa, sem tam hadky, sem tam sme sa riadne nasmiali.

    Co sa tyka jedla.....dokonala hroza.Ako pises, trebalo im sem tam vydelovat, co sa im nepacilo, zjedli by aj peceneho kona na posedenie, keby mohli, no samozrejme kila pribudaju a tym aj zdravotne problemy.Jeden chlapik dostal zapal pecene, musel byt na diete, ale zvladol to a zvykol si, sice si dal povedat az ked po druhy krat lezal na infuziach v nemocnici.

    Takymto ludom treba stanovit hranice a drzat sa svojho slova.Ak si vas omotaju okolo prsta, ste nahraty, moze nastat agresivita a pod.Ak vidia, ze vy ste ti ktory dava rozkaz, tak vas budu posluchat.

    vela pevnych nervov a sil.....su to mily ludia, len trosku iny ako sme my;-)

  • anonym autor
    26.05.2008, 11:21

    Dakujem, ze si sa ozvala, som rada, ak mam odkial nacerpat nejake infosky a su pri tom ZO ZIVOTA nie z ucebnic. Ono tym, ze kazdy autista je iny, literatura tak celkom nepomoze. Ja mam osobne pocit, ze nasej Terke by urcite viac "mantinelov" pomohlo, ale sestra je, samozrejme ako matka, na moj vkus trochu makka. Vie si povedat svoje a aj na tom trvat, ale to iba v poslednom case a preto si nie som ista, ci je mozno este na nu v tomto veku s ucinkom zaposobit. A co sa vydelovania a zakazov tyka, u nas to nema az taku vahu.... sestra samozrejme upravila jedalnicek celej rodine, ale tym sa Terkina pazravost nezmensila. Uz zopar raz sa totiz stalo, ze specialne v noci sa vykradla z izby a vybielila co mohla. A ani najvyssi trest (pre nu je to pozeranie TV) ju neodradil od toho aby to nezopakovala. Na jej obranu musim podotknut, ze ju to samotnu "po cine" trapi a riadne si to vycita, ale pomoct si nevie. Neviem, ci jej iba chyba vola, alebo je to ozaj sposobene diagnozou a nic sa s tym neda, lebo je to pud...... No neviem, ale rozhodne ma to trapi. Bojime sa aby nedostala cukrovku. Ma ju aj moj ocino a aj svagrova mamina, cize z oboch stran a ked nie sme schopni davat pozor na to aby si obcas nieco "neslohla" (inak robi to aj v skole inym detom :*-( :*-( ), tak ako bude dodorziavat pripadne pichanie inzulinu...... su to tazke otazky a zatial sme na to sami, lebo podobny pripad pozname iba jeden a ten je na potvoru uuuuuuplne iny, cize ani porovnat sa neda :-S :-S

  • anonym autor
    26.05.2008, 11:23

    Ale musim povedat, ze si ma potesila, ze kazdy z tvojich zverencov mal ukoncene studium. Je pre nas dolezite, aby sa ako tak dokazala zaradit do zivota, bola by to totiz velka skoda odizolovat ju....

  • anonym autor
    26.05.2008, 21:40



    Ahoj. Tiež nemám priamu skúsenosť práve s touto Dg. Ale pokiaľ má tvoja neterka individuálny študijný plán......rovnakým spôsobom by mala pokračovať aj na strednej škole.  Treba isto pri výbere školy prihliadať  na osobitosti, ale ja si myslím, že pri tejto Dg sú aj primerané ambície na mieste.

    Problém je ale v tom, že stredné školy u nás nie sú pripravené a hlavne pozitívne naklonené k akejkoľvek integrácii.  Či už individuálnej, alebo skupinovej. Česť výnimkám. Problémy majú aj deti s dyslexiou a inými špecifickými vývinovými poruchami. Tak na toto sa treba pripraviť. Na druhej strane však mnohé stredné školy trpia nedostatkom študentov a tým sú nútené byť prístupnejšie aj alternatívam.

    V každom prípade držím palce, nech vám to výjde podľa predstáv.:wink:

     

  • anonym autor
    27.05.2008, 10:10

    Vdaka simax, je mi jasne, ze akakolvek integracia bude TAZKO VYDRETA, ak sa nam totiz podari. Preto hladam ludi, co bud tymto presli, pripadne, priamo pedagogov podobnych skol ..... jednoducho, kohokolvek kto by mi vedel konkretne pomoct. Ako som pisala, sme sice v BA, ale je to tu taaaak zaostale, co sa pomoci postihnutym tyka, ze ma az mrazi ...... su tu totiz iba dve zakladne skoly a podla mojho nazoru, su skor orientovane na tie tazsie pripady a moja krstna dcerka tam v podstate vytvara mensiu mysliacu raritu..... Hadam sa nam podari.....

  • anonym autor
    02.06.2008, 23:04

    Ahoj, zhodou okolnosti som sa tento tyzden dostala k jednemu clanku, kde je dokazane, ze autizmus sa da liecit.Bola k tomu aj webstranka...

    Pozri www.tinussmits.nl  , je to po holland, ale da sa to dat na anglictinu, zaujimave.....

  • anonym autor
    04.06.2008, 11:05

    Vizera to ako zaujimavy clanocek, hoci som asi tak v polovici, ale zda sa mi to na SR straaaaaaasne nerealne. Asi by sa nas to tykalo az o par desatroci, az by nasi lekari pochopili cely zmsel terapie a zacali ju aj praktizovat :s  a nase uuuuuuzasne poistovne preplacat tuto terapiu.... ale kazdopadne ma to zaujalo. Minule som totiz citala, ze autizmus je na genetickej urovni (teda ze je to konecne dokazane ...) a myslim, ze som to teraz opat citala v najnovsej MAME A JA. Lekari na celom svete iba tapu....zatial, ale pevne verim, ze sa to zlepsi :tup: :tup:

  • anonym autor
    04.06.2008, 11:14

    Ale je to zaujimave, co lekar to odlisna hypoteza..... ked si tak pozeram jeho vymenovanie dovodov vzniku autizmu, tak ako lovim v pamati tak lovim v pamati ..... ani jedno na moju sestru nesedi. Naopak si pamatam, ze sa od zaciatku citila dobre (az na tusim cca 3-4 tyzdne nevolnosti, ale to je normal), nebola chora, ba priam ani u zubara nebola .... lebo nebolo treba, jej porod by jej mohli zavidiet mnohe zeny, trval cca 30 minut aj so zasitim, ziadna komplikacia o ktorej by som vedela tam nebola. Jaaaj, stres v rodine ziadny, na dietatko sa obaja so svagrom tesili, zamestnanie bolo v pohode a byvat mali kde... vo vlastnom. Suma sumarum, asi to bude vazne predsa len geneticka mutacia ... aj ked na tom moze nieco byt :lol: :lol: .. ten vitamin C ma zaujal

  • anonym autor
    04.06.2008, 21:27

    Všetko má viacero uhlov pohľadu. Takým "netradičným" je aj názor, či je vôbec čo liečiť- či ide vlastne o poruchu, chorobu. Alebo len odchýlku, akúsi alternatívu života k životu majority. S takým názorom som sa stretla napr. v súvislosti s nepočujúcimi. Existujú skupiny týchto ľudí, ktorí sú proti načúvacím prístrojom a akejkoľvek liečbe. Nepovažujú sa za "postihnutých", len majú iný spôsob života, ktorý im plne vyhovuje. A iný jazyk. Snažia sa napr. uzákoniť posunkovú reč ako spisovný jazyk.

    Na podobný pohľad som narazila aj v súvislosti s Aspergerom. 

     

    Dá sa Asperger liečiť? Nie úplne. Ako iné formy autizmu, ani Asperger nie je úplne liečiteľný. Ani neviem, či by som sa chcel úplne vyliečiť. Toto nie je len môj názor; dokonca existuje organizácia ľudí s Aspergerom bojujúca proti liečeniu tejto choroby. Ja sa však liečim, aspoň v tých kategóriách ktoré mi sťažujú život. Robím obrovské pokroky v sociálnej interakcii, najmä vďaka mojim liekom. Takisto chodím na tréningy kde sa učím klamať, alebo aspoň zveličovať: ukazovať viac sebavedomia a motivácie. Tí, ktorí ma poznajú, sa ma snažia presvedčiť že mám právo na zvýšené sebavedomie, ale v mojej mysli sa tomu ešte stále bránim. V ostatnom sa však nechcem „vyliečiť“: Asperger nie je len kliatba, ale aj požehnanie.

     

    Tu je celý článok. Zaujímavé:D

    http://purdes.blog.sme.sk/c/26583/Syndrom-pana-Aspergera.html

  • anonym autor
    06.06.2008, 12:33

    WOW, ani ma nenapadlo, ze autizmus, ci aspergera mozno vlasne vyliecit. Priznam sa, ze uz na zaciatku nam bolo povedane, ze je to NEZVRATNE, tak ma vlastne onen fakt liecenia nejako nenapadol, jednoducho som to akceptovala ako dany vychodiskovy stav. Vzdy sme uvazovali ako rodina iba o tom, ako Terke co najlepsie skvalitnit socialny zivot do takej miery, ze by relativne zapadla. Ale ako idu roky ..... vselico sa v tejto diagnoze meni ... Toto je zaujimavy clanocek, vdaka za link.

  • ever-ever
    05.06.2009, 14:39

    AHOJ Nikuska, som rada , že som natrafila na túto diskusiu vieš zaujímalo by ma vela veci ohladom tvojej sestry a jej dievčatka. Dotori nám dali vela rád a informácii ale nikto z nich ti nepovie ako máš s uatizmom žiť a vysporiadať sa s tým. Mám skoro trojročného chlapčeka, a chodíme s ním už pol roka po vyšetreniach pretože nerozpráva, navštevujeme logopedičku , neurologičku, psychologičku a toho času už aj psychiatričku s podorením na autizmus. Podotýkam že celé tehotenstvo prebehlo uplne perfekten ukážkový porod bez kopmlikácii. Náš chlapček si zakrýva uši v hlučnej miestnosti pri cudzích ľuďoch si zakrýva tvár, neznáša nové prostredie a celkovo zmeny, mali sme obdobie ked som mu mohlo obliecť len biele tričká, tmavu farbu neznášal. Má vyhýbavý pohlad nemám sn ím žiadny očný kotrakt. Zaital nemáme diagnostikovaný autizmus ,všetko sú len dohady. Ale čítala som mnohé články a všetky prejavy autizmu na neho sedia. Ak by si si našla chvíľku čas, napísala mi na moj mail ..ever-ever@azet.sk Zaujíma ma ma kedy tovja sestra zistila že ma jej dcérka autizmus ako sa prejavovala aké všetky vyšetrenia absolvovala , navštevovala obyčajnú školku alebo musela chodiť do špeciálnej , a všetky veci na ktoé by som sa mala pripraviť. Ďakujem ti za tovoj čas a hlave ochotu .. Ahoj Evina.

  • nikuska
    24.08.2009, 15:10

    Ahoj evina, napisala som ti celkom pekny mailik, ale .... vratil sa mi. Ak mas este chut pokecat, tak sa mi ozvi na solikovav@gmail.com papa

  • mamamonika13
    08.01.2010, 13:33

    zdravim vas vsetky mamicky, ja osobne mam doma syna je autista nie 100% ale je, zijem v zahranici tu to diagnostikovali ako frühkindliche atypische autismus, behal som s nim po lekaroch od jeho 1,5 roku nerozpravala len vydaval rozne zvuky a neobsedel ani sekundu, neskor asi mal 2,5 rokov zacal rozpravat ale len jeho fantazijnu rec, najskor synovy po vysetreniach diagnostikovali len ze ma opozdeny vyvoj ale neskor presli k hyperaktivite a skoncili sme pred rokom ked som zmenila kliniku aj z konecnozu diagnosou, syn navstevoval od jeho 3 rokov specialnu skolku, kazdy den mal program- logopädia, motopädia, musicktherapia, ergotherapia.... od septembra navstevuje specialnu skolu, kazde dieta v triede je najako postihnute on jediny je autista, lekari mi povedali ze sa to da liecit, ale najpr on sam musi pochopit ze je chori.... tu v nemecku je ohodnoteny ako postihnute dieta, dostal preukaz tazkeho postihnutia a opatrovatelku co by som na slovensku vobec nemala, syn dalej absolvuje therapie, logopädiu a ergo a popri tom chodime ku konikom to je asi jedine miesto kde este sa vobec nerozculila citi sa naozaj bezpecne, ked mu je zle tak sme v stajni aj kazdy den,budem rada ak sa ozvu aj ine mamicky nieje to lahke

  • VieraN
    09.01.2010, 00:03



    Monika - viem, čo prežívaš:|  - no s tým, čo píšeš, nesúhlasím. Aj na Slovensku je autista hodnotený ako postihnuté dieťa, má preukaz ŤZP - akurát s tou opatrovateľkou... neviem - ale asistent sa vybaviť dá.;-)  Aj tu sú špeciálne školy, škôlky...:-D  - konkrétne aj v Prešove je jedna.:P

  • mamamonika13
    18.01.2010, 23:40

    Mila Viera, s cim konkretne nesuhlasis??? ako som uz pisala behala som so synom po lekaroch od jeho 1,5 roku, kedze zijem v zahranici hladala som informacie aj v rodnej reci a prave vtedy natrafila som len na neohladuplnych tichych ludi a doktorov, ktory sa pri stretnuti somnou a so synom pozerali akokeby sme boli mimozemstania a o synovy sa vyjadrily ze je neposlusne rozmaznane decko......, ze to funguje uz inac ma tesi.... asi som mala smolu ze som natrafila na takych ludi....

    pises ze vies co prezivam, mas doma tiez dieta autistu? moj syn ma momentalne stavy kedy je uplne dezorientovany, absolutne straca pojem o case a o ludoch, doma stale cosi hlada, najhorsie je ked hlada mamu a ja stojim vedla neho.....

+ -
Príspevkov: 29