Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Snažilky

anonym, 08.12.2011 09:25

zlé dieťa, alebo len vzdor?

Môj syn bude mať za 2 mesiace 3 roky. Je veľmi živý až hyperaktívny (nie v zmysle diagnózy), motorický superzdatný, inteligentný a kreatívny. Táto vražedná kombinácia dáva mne a mojim rodičom zabrať naplno. Môj otec sa viackrát vyjadril, že je zlý a nikdy takéto podobné dieťa nevidel. My s bratom sme boli pokojné deti a poslúchali sme. Naši sú veľmi autoritatívni, kritickí, pesimistickí a ja im aj keď nerada dosť a často ustupujem, pretože inak by sme sa v kuse hádali a obávam sa, že aj horšie. Aj tak neprejde deň aby sa dačo nezmotalo  a nebolo husto.  Ja už dlhšie pracujem (tiež ústupok fotrovi, vraj stratím robotu) a tak malého  v podstate vychovávajú oni. V podstate vstupujem do výchovy skôr vo význame  otec. Zarobím , nakúpim, donesiem, malého zoberiem na prechádzku, na výlet... keď sa udrie, uteká za dedom...keď odo mňa dostane hračku uteká za dedom... keď niečo chce dvíha ruky za dedom... pritom práve on poukazuje naňho že je zlý a mám s ním niečo robiť? Vraj keď ho teraz nebudem fyzicky trestať, v dospelosti ma syn zbije. Včera ma tak otec vyprovoloval, že malého (ktorý s a mi driapal na krk, lebo som zo zeme zbierala ním rozhádzané časopisy  a sáčok si dával cez hlavu) tak som malého drapla za ruku a odhodila od seba, pričom si malý riadne buchol hlavu. Drapla som silnejšie ako som chcela, lebo otec do mňa hučal, ..takže tým môj syn dal vlastne zapravdu môjmu otcovi a ja sa cítim ako tá najväčšia zmanipulovaná krava. 
Ja nechcem syna trestať fyzicky a chcem sa odnaučiť aj naňho kričať, ale som v dvojnásobnom strese, zvládať vylomeniny malého a psychické ataky od našich. Ako to mám zvládnuť?  Je malý fakt tak výnimočne zlý, alebo je to len vzdor( včera bol aj nevyspatý, lebo poobede nespal)? Podotýkam, že ˇkeď som s ním sama, tak ma sem tam aj poslúchne, keď sme spolu s otcom, mamou... nikdy.

PS. Za 4 mes. sa sťahujem do svojho bytu. Naši mi už teraz dávajú na vedomie, že očakávajú, že to nezvládnem.

  • anonym
    08.12.2011, 10:31

    som si ista ,ze to zvladneš.amyslim ,že je to to najlepšie co si pre teba atvojho syna mohla urobit.chapem ťa ja som podobny typ tiež radsej ustupim,ale ked sa všetko vo mne nazbiera tak potom vybuchnem.moja staršia dcera bola donedavna pre rodinu zle dieťa pokial aj sestryn syn nezačal vystrkovať rožky . :excited: ateraz už mam pokoj.ačo sa týka telesných trestou tiež neuznávam.par kratz sa mi totiž toi stalo ,ze ked som chcela dceru buchnuť po zadku tak sa mi šikovne vyšmykla adostala po chrbte .potom som si to vyčitala.tak skor tie tresty zákazové.aj ked ani tie niekedy nepomôžu.ato ,že teraz funguješ na spôsob otca nie je až take hrozne ,večšina otcou s detmi ani na porechadzku neide.ked budete sami tak sa to zmeni.a urcite to zvladnes.ja som s prvou dcerou fungovala ,kde sla ona tam aj ja a naopak.manžel vtedy robil dlho do večera.s dvomyi detmi sa to už neda :roll:

  • anonym
    08.12.2011, 10:57

    Vyhodilo ma, tak píšem znova. Ja som v podobnej situácii. Bývam u rodičov, dcérka je tiež veľmi vzdorovitá aj keď vzhľadom na jej vek to už nie je detský vzdor. Myslím, že ona len využíva situáciu. Starí rodičia ju veľmi rozmaznávajú, starajú sa do výchovy ale len vtedy keď im to vyhovuje. to znamená keď majú dávať sladkosti alebo kritizovať. to že z nej urobili závisláčku na sladkostiach si nepripustia a ďalej jej ich tajne dávajú. potom však kričia, že sa nenaobedovala a jedla sladkosť...:twisted:  Teraz je už väčšia, určila som jej pravidlá na sladkosti a mnohé iné veci, už to vie pochopiť ale keď bola menšia tak si všetko vydobíjala vreskom. Môj otec je alkoholik, rozumne sa s ním porozprávať je nereálne, mamina sa hneď urazí a zduje... Jediné riešenie je odsťahovať sa. Na žiadne iné riešenie som ja osobne neprišla. Máš šťastie, že máš sťahovanie už v pláne. Ja tiež plánujem len neviem ako sa to podarí, takže teraz žijem aspoň v nádeji, že raz bude lepšie. Prajem veľa šťastia. A ešte ma napadlo, že aj ja som mala občas pocit, že moja dcéra je strašne zlá, občas na ňu kričia moji rodičia bezdôvodne aby mali od nej pokoj. Ale dcéru všade chvália, že sa dobre správa, či v škôlke, škole, na návšteve. A tiež som videla deti, ktoré sa správali 100x horšie, tak som si povedala, že nie je až taká zlá. Nechcem sa vyhovárať na druhé deti. Len som tým chcela povedať, že moji rodičia na mňa častokrát útočili, že som ju zle vychovala. Mne sa nezdala taká strašne zlá, tak som porovnávala s druhými deťmi. A to musím povedať, že ja som na ňu dosť prísna. Nebijem ju ale keď niečo prešvihne alebo poruší pravidlá, tak to riešim aj nejakým trestom (zákaz ísť 1 deň von, zákaz PC...). Alebo sa správam ako ona. Napr. nereaguje, keď jej niečo vravím. Tak nereagujem potom ani ja, keď niečo chce.  

  • anonym
    08.12.2011, 12:23

    ziadne dieta nie je zle. Tvoj syn vidi v dedkovi svoj muzsky vzor. To ako sa k nemu dedko chova, tak sa aj on bude chovat k svojim detom, ludom a pod., takze ak tvoj otec uplatnuje fyzicke tresty, bude sa tak chovat aj tvoj syn napr. v skolke a pod., lebo inu cestu riesenia konfliktu nebude poznat.
    Ja zijem s rodicmi a som v podobnej situacii, tiez mi stale hovoria ze ma bude cochvila bit. Moj synacik je taky ako tvoj, absolutne hyperaktivny (teraz bude mat len dva roky). Vsimla som, ze vo vacsine pripadov je "zly" ked chce aby sme sa mu viac venovali, uputat na seba pozornost. Nehovor mu, ze je "zly". Hovor mu aby nerobil ""zle veci. Je to velmi dolezite, pre jeho buduci zivot. Ak mu budes hovorit, ze je zly, tak sa z neho naozaj stane zly clovek, lebo si to bude mysliet, ked mu to hovoria najblizi ludia a bude mat cely zivot problemy s ludmi okolo. Ja svojho syna obcas potiahnem za vlasy, lebo u mna nema ziadny respekt, len u deda. Beriem to tak ako to je. Casom sa to spravi a neverim, ze fyzicke tresty nieco vyriesia, skor budu stupnovat napatie medzi nami a on bude bit aj ine deti. drzim ti palce a neboj, samostatne byvanie je super, mne zatail nehrozi, takze sa tesim s tebou, urctie to zvladnes.

  • anonym
    08.12.2011, 12:34

    v prvom rade gratulujem k novemu byvaniu, uprimne a zo srdca ti to zelam...

    a tvoj syn je zlaty chlapec, sprava sa primerane svojmu veku, teda vzdoruje ako si vzdorovala i ty, ked si bola mala... nasi rodicia bezne tvrdia, ze my sme boli ich dobre deti a svojich vnukov - teda nase deti povazuju za "zle".... totizto uz zabudli na to kratke a docasne obdobie, kedy sme aj my "vystrajali" a rovnako aj my na tento ich vzdor rychlo zabudneme a o 20-30 rokov si nan vobec nespomenieme...

    existuje krasny vztah medzi starymi rodicmi a ich vnukmi - je to vztah uplne iny ako medzi rodicom a dietatom... stari rodicia ich nevedomky (?) rozmaznavaju... velmi dobre poznam obdaruvanie sladkostami poza moj chrbat mojmu starsiemu synovi... a potom, aby zjedol veceru... este pred chvilou si utieral ruky od "keksov", ... tak naco by jedol chlebik so sunkou???

    deti patria na vychovu rodicom, nie starym rodicom... cest vynimkam, ked sa to inak neda..., ale kazdy stary rodic si uz vychovou svojich deti presiel a dostat sa po cca 30 rokoch opat do pozicie "rodica" je tazke.... tym, ze pracujes - myslim, ze o robotu, ako pises a ako ti "radil" tvoj otec by si neprisla... zakon ta chrani... max. by ti dopredu dali vediet... bud nastupis skor alebo potom prejdes na inu poziciu... a ak sa nahodou tvoje miesto v praci zrusi, zamestnavatel je povinny dat ti adekvatnu poziciu... takze je uplne normalne, ze tvoj syn "lipne" na dedovi..., ved s nim travi min. 2/3 dna, ty so synom samozrejme travis menej casu - takze sa "naviazal" na svojich "vychovnych"...

    a to ze si vybuchla... no to sa stava... nevyvolavas hadky, dusis v sebe napatie z rodicov, z prace.... a hneva ta, ze dedo povie synovi, aky je zly... pretoze, ako som uz spominala a aj ty, je to obdobie vzdoru, ktore je len docasne, pominie...

    no a to, ze uz teraz ti davaju rodicia pocitit, ako to v byte sama bez nich nezvladnes... juuuj.... no to by som uz "nepreglgla" ani ja... a to som tiez clovek pokojny a som za vsetko len nie za hadky a zbroje v rodine... je na case pozbierat sily a odvahu a diplomaticky im dat najavo, ze syn je v prvom rade tvoj syn, konecne zabrat v rodine poziciu matky, aj ked musis pracovat... a starym rodicom nakazat - nie prikazat..., co mozu a co nie... nie vnuka rozmaznavat, dat na obed, veceru to, co musi spapat a sladkosti az potom!!!! Ty si jeho matka, ty ho mas a musis najlepsie poznat....

    No a to ze hovorim z vlastnej skusenosti, vysvetlim.... byvame v panelaku, manzel pracuje od rana do vecera a mame dvoch krasnych chlapcov, starsi ma 2,5 roka a mladsi polroka, takze starsi tiez sem-tam vzdoruje a mladsi - je neustale na rukach, neustale s nim musim narabat :) a venovat sa mu, ruka v ruke starsiemu podobne :). starych rodicov mame na mile vzdialenych, takze som na dvoch chlapcov tak povediac sama... manzel ma od nich odbremeni na jednu dve hodiny pred spanim, aj to je skvele...

    takze ty sama to s jednym inteligentnym synom zvladnes polahucky... skus sa "postavit na vlastne" aj pred tvojimi rodicmi a so vsetkou uctou skus s nimi komunikovat ako matka ich vnuka, t.z., ze nedopust, aby ti tvojho syna vo vsetkom vychovavali oni...

    a este k tomu vzdorovitemu veku... mnohe mamicky pisu, ako nerady aplikuju fyzicke tresty... pravdaze ani ja nie som za fyzicke tresty, ... i ked... my si uz asi velmi nepamatame, ci sme sem-tam nedostali jednu "vychovnu" na zadok, resp. na plienku :)?! vieme vobec definovat co je fyzicky trest? priznam sa, ze obcas mojmu vzdorovitemu synovi veeeeelmi pomoze jedna "vychovna" na plienku (ano, este sa oducame od plienocky), neuveritelne rychlo pochopi co moze a co nie... som na dve deti prakticky sama a kebyze mu neustale iba nieco prikazujem a zakazujem, tak by sa mi to asi vracalo ako pingpongova lopticka... ked je to potrebne, viem zvysit hlas a ked nevyhnutne, tak aj na zadocek jednu dam, no ved ruku na srdce mamicky - nasa materinska ruka aj tak vela nezmoze a teda to nemozno povazovat za fyzicky trest...

    nikdy v zivote mi zatial nikto ani zo starych rodicov nepovedal, ze mam zle dieta, deti...., starsi je velmi zvedavy a taktiez rozumny (pri vsetkej mojej skromnosti) a teda tu jeho vzdorovitost vsetci akceptujeme, ved sa musi aj on niekde "odventilovat"... patri to k jeho veku.

    som najstastnejsou a najspokojnejsou matkou, niekedy je to narocne, ale vo vseobecnosti je to to najkrajsie, co mozem prezivat, byt dvojnasobnou matkou deti, ktore "len" podla svojho veku naberaju na skusenostiach a na vsetkom, co k tomu patri... :)

    a tebe mila mamicka prajem vela sily a odvahy, neboj sa vziat na seba opat ulohu mamicky a hlavne to dokazat svojmu synovi a zaroven tvojim rodicom.

    drzim prsty :)

  • anonym
    08.12.2011, 12:56

    tu je autorka....mám v očiach slzy keď čítam vaše odpovede...veľmi, veľmi za ne ďakujem. Ja som si myslela, že ma v prvom rade odsúdite...pravdu povediac u nás v rodine sa stretávam prevážne s nepochopením a kritikou. Strašne rada by som sa presadila pred rodičmi ako matka, ale kým som s nimi som len ďalšie "zasrané decko", ako mi to už raz v hádke povedal otec.   Takže ešte raz ďakujem za povzbudenia a rady.

  • anonym
    08.12.2011, 13:40

    ja si myslím,že je najvyšší čas sa odsťahovať ...budeš si malého sama vychovávať a časom pochopí čo si k tebe môže dovoliť a čo nie...malý totiž bude robiť stále to čo tvoj otec ked bude s ním

  • anonym
    08.12.2011, 13:49

    Tvoj otec trpim generacnym syndrom tzv"moje dieta bolo najlepsie na svete a vsetko sme zvladali"ma ho aj moja svokra tiez mi na moju nezbednicu vravi ze este take zle dieta nemali v rodine....myslim zze kazda rodina pokial sa mozno da by mala byvat samostatne a mat svoje sukromie to ze ti povedali ze to nezvladnes nie je od nich fer ale vypusti to z hlavy ver sama sebe nechaj tomu cas skusaj stale nove veci pokial ti to dovoli cas a chut skus maleho zamestnavat. Mozno sa casom zmeni a mozno nie no ved kazde dietatko je ine neber ho akoze je zly ber ho jednoducho ze to tak ma byt a neries to sama sa ukludnis a bude lepsie

  • sandras
    08.12.2011, 18:16



    To hovoríš ty, alebo to tvrdia tvoji rodičia? Tvoj syn je podla mna uplne normálne 2-ročné dieťa, možno trošku živšie, ale určite nie zlé. Teš sa z neho, aký je šikovný. S malým dieťaťom je to síce zaberačka, ale tieto roky prejdu strašne rýchlo, uži si to.

    Otec si asi nechce uznať, že ho trošku rozmaznali, tebe stále znižýuju pred synom autoritu a teraz ho nezvládajú. Možno je to na nich privela, starí ludia by nemali vychovávať malé deti, nemaju na to už nervy.

+ -
Príspevkov: 8