v prvom rade gratulujem k novemu byvaniu, uprimne a zo srdca ti to zelam...
a tvoj syn je zlaty chlapec, sprava sa primerane svojmu veku, teda vzdoruje ako si vzdorovala i ty, ked si bola mala... nasi rodicia bezne tvrdia, ze my sme boli ich dobre deti a svojich vnukov - teda nase deti povazuju za "zle".... totizto uz zabudli na to kratke a docasne obdobie, kedy sme aj my "vystrajali" a rovnako aj my na tento ich vzdor rychlo zabudneme a o 20-30 rokov si nan vobec nespomenieme...
existuje krasny vztah medzi starymi rodicmi a ich vnukmi - je to vztah uplne iny ako medzi rodicom a dietatom... stari rodicia ich nevedomky (?) rozmaznavaju... velmi dobre poznam obdaruvanie sladkostami poza moj chrbat mojmu starsiemu synovi... a potom, aby zjedol veceru... este pred chvilou si utieral ruky od "keksov", ... tak naco by jedol chlebik so sunkou???
deti patria na vychovu rodicom, nie starym rodicom... cest vynimkam, ked sa to inak neda..., ale kazdy stary rodic si uz vychovou svojich deti presiel a dostat sa po cca 30 rokoch opat do pozicie "rodica" je tazke.... tym, ze pracujes - myslim, ze o robotu, ako pises a ako ti "radil" tvoj otec by si neprisla... zakon ta chrani... max. by ti dopredu dali vediet... bud nastupis skor alebo potom prejdes na inu poziciu... a ak sa nahodou tvoje miesto v praci zrusi, zamestnavatel je povinny dat ti adekvatnu poziciu... takze je uplne normalne, ze tvoj syn "lipne" na dedovi..., ved s nim travi min. 2/3 dna, ty so synom samozrejme travis menej casu - takze sa "naviazal" na svojich "vychovnych"...
a to ze si vybuchla... no to sa stava... nevyvolavas hadky, dusis v sebe napatie z rodicov, z prace.... a hneva ta, ze dedo povie synovi, aky je zly... pretoze, ako som uz spominala a aj ty, je to obdobie vzdoru, ktore je len docasne, pominie...
no a to, ze uz teraz ti davaju rodicia pocitit, ako to v byte sama bez nich nezvladnes... juuuj.... no to by som uz "nepreglgla" ani ja... a to som tiez clovek pokojny a som za vsetko len nie za hadky a zbroje v rodine... je na case pozbierat sily a odvahu a diplomaticky im dat najavo, ze syn je v prvom rade tvoj syn, konecne zabrat v rodine poziciu matky, aj ked musis pracovat... a starym rodicom nakazat - nie prikazat..., co mozu a co nie... nie vnuka rozmaznavat, dat na obed, veceru to, co musi spapat a sladkosti az potom!!!! Ty si jeho matka, ty ho mas a musis najlepsie poznat....
No a to ze hovorim z vlastnej skusenosti, vysvetlim.... byvame v panelaku, manzel pracuje od rana do vecera a mame dvoch krasnych chlapcov, starsi ma 2,5 roka a mladsi polroka, takze starsi tiez sem-tam vzdoruje a mladsi - je neustale na rukach, neustale s nim musim narabat :) a venovat sa mu, ruka v ruke starsiemu podobne :). starych rodicov mame na mile vzdialenych, takze som na dvoch chlapcov tak povediac sama... manzel ma od nich odbremeni na jednu dve hodiny pred spanim, aj to je skvele...
takze ty sama to s jednym inteligentnym synom zvladnes polahucky... skus sa "postavit na vlastne" aj pred tvojimi rodicmi a so vsetkou uctou skus s nimi komunikovat ako matka ich vnuka, t.z., ze nedopust, aby ti tvojho syna vo vsetkom vychovavali oni...
a este k tomu vzdorovitemu veku... mnohe mamicky pisu, ako nerady aplikuju fyzicke tresty... pravdaze ani ja nie som za fyzicke tresty, ... i ked... my si uz asi velmi nepamatame, ci sme sem-tam nedostali jednu "vychovnu" na zadok, resp. na plienku :)?! vieme vobec definovat co je fyzicky trest? priznam sa, ze obcas mojmu vzdorovitemu synovi veeeeelmi pomoze jedna "vychovna" na plienku (ano, este sa oducame od plienocky), neuveritelne rychlo pochopi co moze a co nie... som na dve deti prakticky sama a kebyze mu neustale iba nieco prikazujem a zakazujem, tak by sa mi to asi vracalo ako pingpongova lopticka... ked je to potrebne, viem zvysit hlas a ked nevyhnutne, tak aj na zadocek jednu dam, no ved ruku na srdce mamicky - nasa materinska ruka aj tak vela nezmoze a teda to nemozno povazovat za fyzicky trest...
nikdy v zivote mi zatial nikto ani zo starych rodicov nepovedal, ze mam zle dieta, deti...., starsi je velmi zvedavy a taktiez rozumny (pri vsetkej mojej skromnosti) a teda tu jeho vzdorovitost vsetci akceptujeme, ved sa musi aj on niekde "odventilovat"... patri to k jeho veku.
som najstastnejsou a najspokojnejsou matkou, niekedy je to narocne, ale vo vseobecnosti je to to najkrajsie, co mozem prezivat, byt dvojnasobnou matkou deti, ktore "len" podla svojho veku naberaju na skusenostiach a na vsetkom, co k tomu patri... :)
a tebe mila mamicka prajem vela sily a odvahy, neboj sa vziat na seba opat ulohu mamicky a hlavne to dokazat svojmu synovi a zaroven tvojim rodicom.
drzim prsty :)