zlé dieťa, alebo len vzdor?
Môj syn bude mať za 2 mesiace 3 roky. Je veľmi živý až hyperaktívny (nie v zmysle diagnózy), motorický superzdatný, inteligentný a kreatívny. Táto vražedná kombinácia dáva mne a mojim rodičom zabrať naplno. Môj otec sa viackrát vyjadril, že je zlý a nikdy takéto podobné dieťa nevidel. My s bratom sme boli pokojné deti a poslúchali sme. Naši sú veľmi autoritatívni, kritickí, pesimistickí a ja im aj keď nerada dosť a často ustupujem, pretože inak by sme sa v kuse hádali a obávam sa, že aj horšie. Aj tak neprejde deň aby sa dačo nezmotalo a nebolo husto. Ja už dlhšie pracujem (tiež ústupok fotrovi, vraj stratím robotu) a tak malého v podstate vychovávajú oni. V podstate vstupujem do výchovy skôr vo význame otec. Zarobím , nakúpim, donesiem, malého zoberiem na prechádzku, na výlet... keď sa udrie, uteká za dedom...keď odo mňa dostane hračku uteká za dedom... keď niečo chce dvíha ruky za dedom... pritom práve on poukazuje naňho že je zlý a mám s ním niečo robiť? Vraj keď ho teraz nebudem fyzicky trestať, v dospelosti ma syn zbije. Včera ma tak otec vyprovoloval, že malého (ktorý s a mi driapal na krk, lebo som zo zeme zbierala ním rozhádzané časopisy a sáčok si dával cez hlavu) tak som malého drapla za ruku a odhodila od seba, pričom si malý riadne buchol hlavu. Drapla som silnejšie ako som chcela, lebo otec do mňa hučal, ..takže tým môj syn dal vlastne zapravdu môjmu otcovi a ja sa cítim ako tá najväčšia zmanipulovaná krava.
Ja nechcem syna trestať fyzicky a chcem sa odnaučiť aj naňho kričať, ale som v dvojnásobnom strese, zvládať vylomeniny malého a psychické ataky od našich. Ako to mám zvládnuť? Je malý fakt tak výnimočne zlý, alebo je to len vzdor( včera bol aj nevyspatý, lebo poobede nespal)? Podotýkam, že ˇkeď som s ním sama, tak ma sem tam aj poslúchne, keď sme spolu s otcom, mamou... nikdy.
PS. Za 4 mes. sa sťahujem do svojho bytu. Naši mi už teraz dávajú na vedomie, že očakávajú, že to nezvládnem.