Zdravim, podla mna je lepsie ak je medzi detmi mensi vekovy rozdiel. Uz len preto, ze si to "odbijete" jednym vrzom. My mame 3 rocneho syna a ked mal dva tak sme zacali "robit" na dalsom, ale nedarilo sa 9 mesiacov. Teraz konecne cakame druheho syna v septembri :clap: . Trocha mam z toho obavu ako ho syn prijme, preto sme chceli druhe co najskor. Kamaratka ma 15 rocneho a 8 rocneho a na jednej strane hovori, ze si ich oboch uzila a vymojkala, ale na druhej strane si deti nemaju co povedat lebo kazdy z nich je uz niekde uplne inde. A navyse sa jej tazko vymysla program pre celu rodinu lebo kazdy z nich ma uz ine zaujmy a chce uplne nieco ine. Takze ja by som to takto neriesila urcite. Podla mna je najlepsie ak je medzi detmi rozdiel cca do 3-3,5 roka. Zelam vsetko dobre :lol:

ahoj, ja si myslim, ze najdolezitejsie je, ako sa na druhe babo citis ty. a potom sa musis dohodnut s manzelom.. ja som zatuzila po druhom ked mal maly tri rocky, podarilo sa mi otehotniet az o rok a pol, takze je medzi nimi 5rocny rozdiel. syncek nasu malinku neskutocne lubi, hra sa s nou, pomaha mi, nikdy som nemusela riesit surodenecku ziarlivost, je uz samostatna jednotka takze sa naplno venujem malej a jemu samozrejme tiez, ale nempotrebuje cely den moju 100%pozornost. medzi mnou a sestrou je 5 rocny rozdiel, brata mam o 9 rokov starsieho, a lepsi vztah som mala s bratom. ja si myslim ze je to velmi individualne, aky vztah budu medzi sebou mat, a ten vekovy rozdiel ti nemusi zaistit ci bude dobry alebo nie. dolezitejsie je, aby ste mali doma klud a pohodu a na babo sa tesili vsetci. (inak asi maloktora ma "priaznivu financnu situaciu" na to aby mala dieta. podla mna sa musi vtedy uskromnit skoro kazdy. to proste k tomu patri..)

a tym som chcela povedat - kym som otehotnela pracovala som rok a pol, co nam financne dost pomohlo, takze nemusite na druhe babo "setrit" nejako moc dlho. staci sa trosku postavit na nohy..

a by som aj druhé bábo veľmi chcela ale moj manžel nie,stále tvrdí že sme neni na tom dobre,ale vždy bude niečo nové treba,vždy bude na čo šetriť.......Povedala som mu kočík máme,oblečenie tiež(veľa v neutálnych farbách)max.topánky nové,občas hračku,plienky a tak.Aspon tie prvé roky si myslím že nebudu až také velké vydavky,alebo sa mýlim?

ahoj,ja mám medzi detmi 10,5 ročný rozdiel a pochvalujem si to. Dcéra má 11,5 a synátor 9mesiacov. Vychutnala som si dcéru naplno a teraz,ked už je velká a miestami s nou už aj trepe puberta a s tatikom sme cítili,že je vhodný čas tak sme si zaobstarali synčeka a toho si práve teraz naplno užívam-omladla som a hlavne dozrela. Dcéra sa o brata vzorne stará,takže mi pomáha- aj ho prebalí aj pokočíkuje a ja zatial stíham aj do mesta na nákup aj čo to vybavit,vklude navarit,upratat a ak som po nočnej šichte-kojím a minimálne 4x v noci vstávam- tak si len oddychujem,kým ona ho vonku povozí. Ja som od segry tiež 10rokov mladšia a od najstaršej 14 a rozumieme si užasne.Ak si majú rozumiet tak budú aj keby bol medzi nimi neviem kolko rokov rozdiel a ak nemajú,tak niekedy je aj 3roky vela

Ahoj tak ja s tebou sa s tebou nestotožňujem,možno ty si so surodencami rozumieš ale hrávali ste sa spolu keď ste boli malé? ja som za menší vekový rozdiel-1 až 3 roky,viac nie.

Ja sa priklanam k tym, co maju viacrocny rozdiel. Medzi mojimi dievcatami je 7 rokov. Naplno som si "vychutnala" prve dietatko ( aj ked bolo vychovavane podla kniziek :-) ) a neviem si vynachvalit druhu matersku o 7 rokov na to. Clovek dozreje, nema taky stres, ako s 2 malickymi detmi - je pravda,ze si to maminy odkrutia odrazu, ale taky vacsi rozdiel ma viac vyhod ( aspon pre mna) ako nevyhod. Starsia dcera uz bola relativne sebestacna, mohla som sa naplno venovat mladsej, kym bola starsia v skole - ziadne choroby prinesene z MS, ked bola doma bola ako moja druha ruka, bola vo veku, kedy mala zivu babiku, chcela mi so vsetkym pomahat... Cele doobedie sme travili s inymi mamickami na sidlisku - neviem si vynachvalit tie casy ( co mi vadilo, ked som mala prve dieta a hnala som sa do roboty, lebo som namala kontakt s ludmi, to som si pocas druhej materskej a rodicovskej vynahradila - nejako islo vsetko tak pohodovo, kedze som mala na starosti stale len jedno dieta a az poobede mi prichadzalo domov druhe a malo uz ine zaujmy, ako sa vesat po mame a ziadat, aby mu stavala hrady ci citala z knizky, lebo si to dokazala urobit aj precitat sama aj sa sama pohrala, kedze bola uz druhacka)). Mladsia dcerka vela kopirovala po starsej, bola jej velky vzor a dodnes je, strarsia sa jasne, ze obcas stazovala, ze ma doma takeho krpca, ale to aj pri 3-4 rocnom vekovom rozdieli pocujete od starsich surodencov - vid ja a moja sestra (neskutocne mi v mojej puberte liezla na nervy). Teraz ma starsia skoro14 a mladsia 6r. - obe su uz velke, kazda ma ine zaujmy, ale vychadzaju spolu dobre. Takze ja az taky velky problem vo vacsom vekovom rozdieli nevidim. Tie mamicky, co maju mensi rozdiel si pochvaluju svoje, tie, co maju vacsi si tiez pochvaluju. Takze je, podla mna jedno, kedy budete mat to druhe dieta - zalezi na to, kedy sa nanho budete citit.

Ja som len napísala svoj postoj a nikomu sa ho nesnažím nanutit. Každý sa na rodičovstvo dívame inak. Ja napríklad absolutne nesúhlasím s názorom,že mat deti rýchlo za radom- teda s postojom,že šak si to odkrútim naraz.Aké odkrútim, mat dieta je niečo užasné a nemám ich preto,že sa to patrí ale preto,že chcem a ak dá Pán Boh a ak ukecám manžela,tak by som rada ešte jedno tak za 7rokov

Ja mam medzi deťmi rozdiel 5,5 roka. Chcela som povodne rozdiel do 3 rokov, ale potom prišli isté okolosti, prečo sme dalšie dieťa odložili a nakoiec to vyšlo s takýmto odstupom.

Syn sa narodil vo februári, v tom roku v septembri dcerka nastupila do školy a pre mna toot bolo perfektné, že som sa prváčke mohla venovať, nemusela trčať v družine do neskorého popoludnia, mohli sme sa načiť v normálnom čase. Dcerka sa na surodenca velmi tešila, po porode ja pomáhala aj žiarlila ...

Teraz maju 4 a skoro 10 rokov. Aj sa hašteria, aj na seba nedajú dopustiť, aj sa spolu hrajú, aj maju každy svojich kamarátov. Je pravda, že maju rozdielne záujmy, ale myslím si, že ani 2-3 ročný vekový rozdiel nezaručí, že si deti budú rozumieť a budú sa vedieť spolu hrať. A ja myslím, že takto aspon na sebe nie su takí "nalepení" a závislí a budu si vedieť nájsť aj neskor v živote kamarátov a známych.

Pre ma je to super, že som sa obidvom mohla venovať, obidvoch som si vychutnala, zvladala som to bez stresov, ktoré zažívaju matky detí s malým vekovým odstupom. Ked sa syn narodil, dcerka už bola samostatná. Vedela sa sama obliecť, obuť, najesť, zísť a vyjsť po schodoch (byvame v podkroví, takže toto ie je banalita), aj sa pohrať, aj bračeka na par minút zabaviť napr. kym som dovarila obed. Tiež nie som zástancom nejakého rýchleho "odkrútenia si" detí. Práveže naopak, chcela som si to vychutnať, hoci pri prvom sa mi to tak celkom nepodarilo, vratila som sa dosť rýchlo do práce. Ale kežde som medzi deťmi stihla aj pracovať, aspon som nemala pocit, že som doma zatvorená niekolko rokov s deťmi a už mi z MD "šibe".

mám dve deti, rozdiel medzi nimi je 14 rokov a m povedať, že nie je žiaden problém. *Starší je syn, vie pomôct, povarovať, a malú má velmi rád. Dve vekovo podobné deti si naraz neviem ani predstaviť... :)

no a co si spominala ze mas po starsom kocik, postielku, vecicky, to je presne to, ze na druhe az take brutalne naklady nie su, potrebujes dlho dlho len plienky, ked kojis tak je to uplne idealne kedze mlieka su dost drahe nehovoriac samozrejme o inych plusoch kojenia. my sme si pre druhe dokupovali ozaj len obcas nejaku viackusovu sadu bodyciek alebo pyzamiek za par supov v tescu, hracky a vsetko co potrebuje ma po starsom. tu musis pozerat na to ze ked si na materskej nemas prijem taky ako ked chodis do prace. naozaj nehladaj vyhody nevyhody v takom vekovom rozdiely ci v inaksom, kazda si pochvalujeme tie nase. ide o to co chces ty.

postretli sa tu nazory viacerych mamiciek... Jedny, ktore obhajuju malinky resp. min. vekovy rozdiel a druhe, ktore su za viacrocny rozdiel. Kazda si chvali svoje a mysli si, ze v zivote spravila to najlepsie a najrozumnejsie rozhodnutie.

Cakam druhe babatko, medzi detmi bude 2-rocny rozdiel bez mesiaca, tak sme to chceli, tak to je. A tiez si myslim, ze je to idealne, i ked spociatku narocne.

Rozpravas sa s nami v uvodzovkach na tuto temu, ale neviem, ci ti pomozeme, resp. poradime, ked tvoj manzel je opacneho nazoru ako ty. Je to na vas, musite to zvladnut sami. Drzim palce

Milá mamička, sme si v mnohom podobné. Aj ja mám dcérku, má dva rôčky aj päť mesiacov a tiež by som si veľmi priala zaobstarať jej súrodenca. Obidvaja s manželom by sme chceli druhé dieťatko, len my nemáme finančné problémy ako spomínaš ty, ale trochu z iného súdka, keďže muž je cudzinec, tak bojujeme zo všetkých síl, aby sme mohli žiť ako rodina spolu tu na Slovensku. Veľmi by som chcela zase malé miminko, až o tom normálne snívam... Tiež nechcem medzi deťmi veľký vekový rozdiel, ale nie preto, že by som si myslela, že to tak medzi deťmi nemôže fungovať, ale skôr kvôli mne a mojej druhej polovičke. Obidvaja chceme, nie potom raz....ale teraz.. A čo sa týka ešte tvojej situácie, tiež si myslím, že uskromniť sa dá, veď predsa len už po prvej dcérke nejaké vecičky, postielku a kočík máš, tak už potom naozaj chýba len presvedčiť manžela, že to zvládnete aj ako štvorčlenná rodina a hor sa do toho. Veľa šťastia prajem