Nijak,netlac na nu,nechaj ju vydýchnut si,vzit sa do situácie .aspon pár dní by som ju nechala na pokoji, mozno aj pár týzdnov. jej to dojde vsetko,a ked nie tak ponúkni pomoc,ale zatial by som to netlacila aby sa to nezhorsilo. 

Presne tak, doprajte jej klud, ked si ho ziada. Tehotenstvo nie je sice choroba, ale zato sa jedna o velmi specificky stav tela aj mysle a kazda zena sa s nim vysporiadava inak. Tak isto kazda zena potrebuje urcity cas a priestor, aby prijala svoju novu rolu matky, nadobudla v nej sebaistotu a spracovala vsetky svoje emocie (a ze je vela aj tych negativnych - hlavne strachu).

Osobne tiez v zivote nepochopim, co su to za (pardon za vyraz) blbe zvyky - chodit na navstevu do porodnice a potom sa vnucovat na navstevy babetko pestovat (a to aj od ludi, s ktorymi sa dana mlada rodina ani bezne nenavstevuje). Matka a dieta potrebuju predovsetkym pokoj, nemaju sa vyrusovat a uz vobec nie oddelovat, aby sa medzi nimi vytvorila, resp. neporusila zdrava biologicka vazba. (Vsetci inak toto vedia, vsetci to dodrzuju, pokial ide napr. o chov domacich zvierat, ale pri narodeni dietata na to prakticky nikto neberie ohlad - akoby clovek ani nebol jednym zo zivocisnych druhov, akoby sa na neho vztahovali ine prirodne zakony. Toto ma dost zaraza.)

Ak chces kamaratke vyjadrit podporu, posli jej peknu blahoprajnu pohladnicu, sem-tam jej posli SMS-ku, ze na nu myslis, ze si na nu pysna, spytaj sa, ci nieco nepotrebuje... ak sa jej bude dat, odpise/zavola Ti naspat, ak nie, bud trpezliva, mozno aj par mesiacov.

Poporodne obdobie je velmi tazke a niekedy trva mesiace, kym sa mamicka vzije do svojej novej ulohy a niekedy aj mesiace, kym si najde cestu k svojmu vlastnemu dietatku. 
Treba respektovat jej zelanie a nevnucovat sa.
Ale ak trpi postnatalnou depresiou, mozno by bolo dobre, aby sa jej manzel postaral o to, aby mala co najviac pomoci (fyzickej, aj psychickej).