Ahoj z toho co opisujes sa jedna o zdrave dieta a nie hyperaktivne.
To ze da niekomu facku,je prejavom jeho pocitov a nalad,ale niekde to vidiet musel....
Nech sa maminka necuduje ze jej dieta bije deti na ulici,ked aj on od maminky dostane po zadku.
Dieta to chape takto,spravi nieco zle,dostane po zadku. Ak jemu na ihrisku niekto zoberie lopatku,tak to spravilo zle to dieta tak mu jednu plesne.Robi presne to iste co jeho rodicia.
Take male dieta este stale skusa,aj ked mozno vacsie zrastom,este stale velmi vela veci nechape...
Sladke by tiez nemal,ale to je na uvazeni kazdeho rodica.

Len som ti chcela napisat,ze z toho co pises vobec nieje hyperaktivny

toto nieje hyperaktivne dieta! Mylsim ze je to chyba rodicou. Je pravda ze je to vyvojovy stupen. Moja pomali dvoj rocna dcerka na vsetko v poslednej dobe hovori nie, a neche sa jej posluchat a rada sa hodi o zem. Verim ze ju to prejde. Treba mu pekne vysvetlit ze sa to nepatri a nerobi.

To nieje vsetko co ten huncut stvara,u nas bol pol hodinu a vsetko bolo viac krat hodene o zem.Ona mu uz pol roka vysvetluje ze to sa nesmie,ale stale nic,nepocuva ju.A on sa snazil zobrat druhemu loptu nie jeho loptu.Samozrejme ze je zdrave dieta,ale co stvara urcite nieje v poriadku,na oslave si vsetci drzime pohare a ked chceme jest tak si to musime poskladat,lebo on to vsetko rozobral.Nahana ho cely den o ona uz je unevena.

Potvrdzujem, čo napísali dievčatá predo mnou - DIEŤA JE ÚPLNE NORMÁLNE. VŠETKY dvojročné deti utekajú a odmietajú prísť na zavolanie Je to pre nich skvelá hra - chcú, aby ich dospelý hľadal a naháňal. Kúúúk! :)

VŠETKY dvojročné deti robia neporiadok, hádžu veci o zem, prelievajú a rozlievajú vodu a s najväčším pôžitkom vyhadzujú hlavne tie zásuvky a skrine, do ktorých majú zakázané chodiť. Napriek stokrát opakovaným upozorneniam naďalej vyhadzujú hlinu z kvetináčov, jedia na ulici cigaretové nedopalky, umývajú zubnou kefkou záchodovú misu... deti totiž dobre vedia, že aj dospelí to tak nejako robia a snažia sa ich len napodobniť.

VŠETKY dvojročné deti sem-tam naozaj udrú na pieskovisku iné dieťa lopatkou po hlave, pretože chcú proste zistiť, čo to urobí. Ich detská zvedavosť a túžba objavovať, spoznávať a učiť sa je proste silnejšia než čokoľvek iné.

Je pravda, že niektoré deti dajú rodičom zabrať viac a niektoré možno trošku menej, ale garantujem Ti, že VŠETKY rodiny s dvojročnými deťmi si musia na oslavách držať poháre a taniere s jedlom a zabudnúť na to, že si najbližších pár mesiacov až rokov budú môcť v kľude po dúškoch vychutnávať svoju kávu. A garantujem Ti, že VŠETCI rodičia dvojročných detí sú z toho chvíľami poriadne unavení.

Pravdou ale je aj to, že zrelý rodič dvojročného dieťaťa pociťuje okrem únavy a občasnej frustrácie aj veľkú pýchu a hrdosť na to, aké je to jeho dvojročné žabiatko šikovné, všetečné a životaschopné a ako sa v živote určite nestratí.

Čo teda môže rodič vlastne urobiť?

1/ Obrniť sa svätou trpezlivosťou - dieťaťu nestačí povedať a vysvetliť desaťkrát ani stokrát, ale tisícekrát - proste preto, že je to dieťa a dieťa má byť výmyselné a potrvá niekoľko rokov, kým pochopí, o čom sú pravidlá slušného správania, hygienické zásady, etiketa a spoločenské konvencie dospelého sveta.

2/ Prestať bazírovať na zbytočnostiach, ako je vyupratovaná domácnosť. Na zbieranie omrviniek a ometkanie prachu bude dosť času, keď deti odídu z domu. Teraz sú ale tu a úlohou rodiča je vložiť do ich rozvoja maximálne úsilie. Na skrinky treba dať detské poistky, drahú podlahu prekryť lacnejším kobercom a kvety rozdať tým, čo nemajú malé deti.

3/ Prestať byť pohodlný a sebecký - každý rodič by sa mal zmieriť s tým, že pri malom dieťati sa proste bude musieť na nejaký čas vzdať časti svojho životného komfortu, na ktorý bol zvyknutý ako bezdetný.

4/ Akceptovať dieťa ako plnohodnotného člena domácnosti - aj malé dieťa má napr. právo cítiť a prejaviť zlosť, ľútosť, rozhorčenie či hnev rovnako ako my dospelí - že to robí plačom, dupotaním, krikom? Samozrejme, inak to totiž ešte nevie.

5/ Maximálne sa dieťaťu venovať - nielen pri ňom vysedávať na okraji pieskoviska, ale skutočne otvoriť svoju myseľ a svoje srdce a naučiť sa byť znovu kreatívny. S dvojročným dieťaťom sa už dá podniknúť tisíc rôznych skvelých dobrodružstiev, najmä teraz v lete.

Prepac ale kazda matka je unavena,ja mam tiez skoro 2 rocneho syna a to co opisujes ty je len slaby odvar z toho mojho a nedovolim si tvrdit ze moje dieta je hyperaktivne-ale je zive,hrave s chutou objavovat svet.
Je to male dieta,nemoze ta matka cakat ze dieta bude robit to co chce ona,ze kam ho posadi tam bude sediet.
Vysvetlovat mu moze co chce,ale on je este maly na to aby vsetko pochopil.
No a ak mas este na mysli ze uplne ignoruje to co mu hovori,tak to je o autorite,o vychove a o respekte. Nic z toho co opisujes nieje chyba dietata.
Kazdemu kto ma male dieta hovorim,uzivaj si kym este nechodi lebo potom sa nezastavis.
Ver mi budes aj ty rada aj ked tvoj maly drobec bude zivy,vzdy lepsie ako keby nemal zaujem o to co sa deje naokolo.

nie, URČITE taký nebude:green:  Bude možno ešte horší :lol: :lol: :lol:  Takže neporovnávaj a neposudzuj, kym si nezažila. 

Aby si nedopadla ako moja vtedy ešte bezdetná kamoška, čo komentovala moje dieťa, že sa v 2 rokoch ešte nepýta na záchod, a že jej zničilo sušenú kvetinu, že je nevychované, ked sa hádže o zem a vrieska. Jej dieťa sa potom nepýtalo ani v 3 rokoch, zničilo jej ovela viac ako len sušenú kvetinu, pre príklad - sekundovým lepidlom polepilo seba aj nábytok, mobil hodilo do WC a nielen že sa o zem hádzalo, ešte si aj trepalo naschvál hlavu o stenu, kym nemalo čelo krvavé.

Každe dieťa je v niečom neposušné, každe sa može rodičovi-kluďasovi javiť ako hyperaktívne. Ale všetko, čo popisuješ su uplne normálne prejavy 1-3 ročných detí a neda sa tomu nijako zabrániť. Kamoška ( a neskor určite aj ty) sa može snažiť dieťa zamestnať a nejako to "prežiť" bez zbytočného nervovania sa a bitia dieťaťa za veci, za ktoré vlastne ani nemože.

S tými sladkosťami máš však pravdu. Deťom dodávajú zbytočne vela energie a potom nevedia čo so sebou. Možu dostať aj každy den, ale v malom množstve.

Kamoska dakuje za vase odpovede a bude sa snazit byt trpezliva,toto je jej druhe dieta a ma co robit ,s tym prvym to mala lahsie.A co sa tyka mna ja neporovnavam,ja viem ze deti neobsedia ,objavuju nove veci,vsetko nicia,ja len dufam ze do toho druheho roku uz ho nieco naucim napr.ze nema kopat ani fackat zvierata ani nikoho ineho, ze ich to boli a jeho by to urcite tiez bolelo atd...Ja viem mozno s toho mojho vyrastie este vedsi betar,samozrejme ze to teraz nemozem vediet,on uz vlastne teraz je betar :twisted: stale sa nosi na rukach a ked ho polozim tak mi bubienky idu prasknut aky spusti rev:*-( .Ked ho vozim v kociku tak neobsedi,chce ist na ruky a vsetko vidiet.Naucila som sa s nim varit,jest,upratovat....

tak ja mam 20 rokov a odmalicka som dostavala....nie za  kazdu hlupost ale dostala som a potom som sa rozplakala a uz som to nespravila...moja mama bola na mna vzdy priisna...dokonca raz som dostala s varechou ale to som myslim rozbila okno a doteraz im dakujem ako ma vychovali....

ale ja viem ze deti nebudem bit....myslim si,ze zbytocne ma dieta strach z rodicov....mozno jedna vychovna obcas nezaskodi ale urcite nie tak ako som dostavala ja....:-( ale to som bola velky sinter ked som bola mala...ale dostala som astmu neskor a tak a doktorka povedala ze je to zo stresu...mohlo to byt aj z toho ze ma rodicia takto bili? budem rada ak to okomentujete

jeden z faktorov, ovplyvňujúci astmu, je aj stres. ale je i mnoho ďalších, či už genetických, alebo rôznych alergénoch ako sú pele, dym, potraviny...   takže určite ti tu nikto nepovie jednoznačne: že tvoji rodičia ti spôsobili astmu tým, že si bola zostresovaná z ich sparťanskej výchovy.