poviem na rovinu,starší syn má za krstných manželovho brata a kedže ten bol slobodný,a "žena" v rodine nebola žiadna,tak som sa rozhodla pre moju najlepšiu kamarátku.poznali sme sa roky,bola mi za družičku na svadbe,ja jej za svedka a tak voľba bola viac menej automatická.ved kto iný by mal byť krstným rodičom,len ten,kto má pozná najviac (po mojom manželovi).lenže na synove narodeniny sa tu objavila len raz,aj to ked sme ju zavolali,raz tu bola na kolaudáii,ked sme sa do nového nasťahovali a raz nás prišla pozrieť,ked mala niečo vybavovať v našej lokalite.sama nikdy nezavolala,sama nikdy neprišla a tak som prestala volať aj ja.pri mladšom sme vybrali našich nových kamarátov,výborne sme si s nimi rozumeli,aj po výchovnej,po kresťaskej stáránke,proste super.a zrazu nastal konflikt,ktorý nechceli ukončil,proste to celé dopadlo ako to dopadlo a naše vzťahy sú na bode mrazu.skôr by som povedala,že v bode absolútnej nuly.takže aj ked človek vyberá s najlepším svedomím a v domnienke,že vyberá toho najlepšieho do života svojho dieťaťa,môže sa riadne popáliť.a mrzí ma to o to viac,že som naučená tiež na to,že krstní rodičia boli prítomní pri každej dôležitej udalosti,pri narodeninách,meninách,vianociach,a nielen mojich,ale všetkých členov rodiny.no čo už.nezmeníme to,čo je škoda,hádam to raz moje deti pochopia a odpustia,že sme tak zle vyberali