JA mám dvoch chlapcov, 2 a 5 rokov, a veru odo mna dostanu aj po zadki. Dvakrát napomeniem, na tretíkrát už ju majú.... Ja som názoru, že deti musia poznať svoje hranice...Samozrejme, že aj vysvetľovanie má svoje "čaro", ale dvojročnému dieťaťu sa toho ešte veľa vysvetliť nedá, keďže dokáže počúvať max 10 sekúnd... Takže to, čo si ipísala je v mojich očiach nezvládnutá výchova :iscrewloose:

tak toto je treba určite riešiť...ja mám tiež 3 ročného syna, ktorý niekedy nepočúva...hádže sa o zem...ale keby mi začal nadávať alebo kopať..tak to tak určite nenechám... :s :s ...treba to riešiť...a určiť si hranice....ešte ma nikdy moje dieťa nekoplo...a ani ma nemenovalo ako píšeš.....a. si  myslím, že to bude iba horšie...ak ju nechajú tak.. :s :s

Keby ste len vedeli, koľko to dievčatko dostáva po zadku, koľko kriku je u nich... no nič nepomáha. Čím viac sa ju snažia "lámať", tým je to horšie. Možno by bolo lepšie nevšímať si to??? No poviem vám, mám strach, ako to budem riešiť ja, keby to vyvrcholilo aj u nás do takéhoto štádia. Listujem v posledných vydaniach Mama a ja. Pán Dr. Dluholucký píše vo svojich poradniach zaujímavo a pútavo, ale u nich to v praxi jednoducho nefunguje.

no,dať po zadku je jedna vec,a biť dieťa pre všetko je vec druhá.dostáva sa jej aj milého slova?pochvaly?dotykov?láskania?alebo vo väčšej miere prevláda to "zlé"?pretože dieťa opakuje to čo vidí.takže ak si rodičia nadávajú,tak prečo by nemohla aj ona?ak ju často bijú,prečo by nemohla aj ona?ak kričia,prečo by nemohla aj ona?tu by to asi chcelo návštevu psychologa.za návštevu a pokus nič nedajú.len otázne je,či budú ochotný.pretože toto nie je vzdor,ani náhodou.toto je skôr nezvládnutá výchova.

za škaredé slová u nás išli hračky preč.po troch dňoch ich prestal používať.teraz ak sa ja prerieknem a poviem hoci len do pekla,tak som napomenutá.namiesto škaredých slov sme začali používať tie,ktoré nie sú také hrozné,ako krupicašpagát,do kelu,.................. ak sa hodí o zem,radím nevšímať si ju,len sledovať,aby si neublížila.ja som dokonca synovi v tomto prípade,ked to na mňa skúšal povedala,nech na budúce skúsi viac,lebo si málo ublížil,že tým u mňa nič nedosiahne.skúsil to asi ešte dvakrát a viac nie.uvidíme,čo mladší.ak ich udiera,kope a pod.nech ju nebijú,nech ju odvedú do inej miestnosti a smie sa odtiaľ vrátiť až ked sa upokojí.a samozrejme,musí sa ospravedlniť.alebo stačí posadiť na gauč (toto u nás zabralo na 100 %,ked sme mali konflikty na ihrisku s inými deťmi.musel sedieť na lavičke toľko minút,koľko mal rokov a stačilo to opakovať asi dva-tri týždne a teraz už stačí len napomenúť,že inak bude musieť sedieť,ak sa nevie hrať),zakázať sa hrať.

A čo sladkosti? Ak ich dievčatko papáva, tak by som ich celkom zrušila a nesladila by som ani čaj. Ak by to nepomohlo, tak by som možno zašla za odborníkom. Osobne by som uprednostnila psychológa chlapa. Nie že by som si nevážila prácu žien psychologičiek (sama sa s niektorými priatelím a sú výborné), len si myslím, že chlap má na veci menej komplikovaný pohľad.:D

ja by som to netrestala, v prvokm rade by som prestala pred dieťaťom používať takýtoi nevhodný slovník a vyhýbala sa miestam, kde to počúva ... dieťa si take slová predsa nevymyslelo, muselo ich počuť.

A ani to ostatné, trestať sa nedá, určite mu zabraniť v tom, aby kopalo, štípalo napríklad odchodom z miestnosti.

Neviem, ako konkretne sa  "snažia ako chcú" .... môžeš popísať? Možno niečo objavíme, kde možu robiť výchovnú chybu.

aha ... takež už si napísala, kde robia chybu. Ak si myslia, že krikom a bitkou ju vychovajú velmi sa mýlia !!! Podla mna, bud vychovaju agresívnu dievčinku, ktorá každy maly konflikt bude riešiť krikom a bitkou, lebo iné vzory z rodiny nemá. Alebo ju "udupú" a stane sa z nej zatrpknutá a zakríknutá, ustráchaná osôbka bez sebavedomia.

ja mam dvojrocneho syna, ktory ma obdobie vzdoru. ked sa hodil na zem tak som ho nechala. po case zacal ten svoj hnev ovladat a teraz sa sice vyjadri,ze sa mu to nepaci,ale rychlo to prejde a ideme dalej. tiez ked sa mi nepaci ed nieco spravi tak najprv napomenie dva krat a potom odlozim hracky. to u nas pomaha najviac. ale keby ma kopal a nadaval mi rozhodne by som riesila uz skor,ale nie bitkou. nehovorim,ze nikdy nedostane po zadku,ale nie je to riesenie na vsetko. niekdy skor pomoze objatie ako capnutie. asi by sa jej mali troska viac venovat aj inym sposobom ako krikom a bitkou. dieta si vyzaduje asi pozornost tymto spravanim.

nejdem radiť, nie som odborník, reagujem len na tú časť,keď dieťa povie otcovi a matke spomínané slová, som presvedčená o tom, že takýto vulgárny slovník je súčasťou tej rodiny, dieťa vraví to, čo počuje, takže mnohí dospelí nech predovšetkým zakročia u seba a až potom u detí

Je mi jasné, že si také slová nevymyslí. Doma tie slová podľa mňa nepočuje. Neviem, ale to by im "ušli" občas aj na verejnosti. Zatiaľ som od nich nič také nepočula. Výrazne sa to vraj zhoršilo po nástupe malej do škôlky. A čo sa týka tých bitiek. Neviem, ako doma, nebývame tam denne. Viem však, že bola malá dlho ako baránok, v pohode dievčatko. Takže žiadne bitky tam nebývali. Teraz je to už len ich bezmocnosť, čo ich vedie k takémuto konaniu. Nie je to na dennom poriadku, ale keď už inak nevládzu, veru dostáva... aj po holej... :s Takže preto uvažujem, že keď sa v nej niečo "zlomilo" a začala sa správať takto divoko, či to môže byť ten vzdor alebo... alebo čo??? Ja ich k psychológovi posielať nebudem. Nechcem byť za "múdru". Len rozmýšľam, ako by som to zvládla ja...

Ak tá zmena nastala zo dňa na deň, tak tam najskôr nejaký dôvod bude.. asi by som po ňom začala pátrať.. Inak tiež sme si prežili obdobia vzdoru, ale žiadne dieťa nebolo "nezvládnuteľné" popravde, ani si to neviem predstaviť.. Pokiaľ neprežila naozaj nejakú pre ňu traumatickú zmenu (alebo nemá nejakú poruchu), tak je každé dieťa zvládnuteľné, aj keď každé inými metódami.